Heartless 40

2. února 2014 v 11:43 | Sue |  Heartless
Hello :) Že štyridstiatka, muhaha. Nechcela som sa dopracovať k tomuto číslu, no každá jedna časť bola až moc krátka, za to sa ospravedlňujem, no nejdem sľubovať, že napíšem dlhšie časti, pretože vážne na to nie je čas a tým, že sa k počítaču dostanem tak raz-dva razy za týždeň to nie je o nič lepšie. Myslím, že toto je posledný príbeh, čo napíšem. Každá jedna fanúšička (dobre, možno každá druhá) má blog o chlapcoch a každá z nich píše... Tak to vidím ja, možno to ani nie je pravda, a možno by som zo seba ešte dokázala vymáčknuť ďaľší príbeh, ale pochybujem. Práveže mám pocit, že chalani sa nám vzďaľujú a už nie sú to, čo bývali, každý z nich už vyrástol :) Takisto ako aj my za ten čas ... veci sa menia :) Ešte zatiaľ nekončím, uvidíme po dopísaní príbehu :) Love you xxx
"Meredith a Jim sú u teba?" opýtala som sa, keď sme vystúpili.
"Nie, povedal som im, že už ich nepotrebujem," povedal akoby sa nič nestalo.
"Ty si ich vyhodil?" prekvapene som sa opýtala.
On sa začal smiať. No mne na tom nič vtipné neprišlo.
"Keby.....hahaha...keby si sa....videla," držal sa za brucho. "Neboj sa, vybavil som s Paulom, že budú pracovať pre nás, Jim sa pripojí k SBS a Meredith bude variť, obaja súhlasili. A budú mať aj viac zaplatené."


Naklonila som hlavu a zamračila sa naňho.
"Nemohol si to povedať hneď?"
"Mohol," znova sa pousmial.
Prešiel kolo auta, chytil ma za ruku, preplietol si so mnou prsty a spoločne sme vošli do domu.
Zobral mi mikinu a bez slova ju odniesol do kúpeľne, kam ju prevesil cez radiátor, pretože bola morká. Najradšej by som stála a pozerala naňho s otvorenými ústami. Vrátil sa ku mne a povedal, aby som ho nasledovala. Vyšli sme po schodoch a zamierili do spálne. Hlavou mi výrilo veľa myšlienok.
"Počkaj," usmial sa a otvoril skriňu.
Vytiahol z nej nejakú palicu, alebo čo to bolo. Nikdy som si nevšimla, že má na strope padacie dvierka. Tú paličku vopchal akoby do zámku. Raz ňou otočil a dvierka sa jemne otvorili. Z nich sa spustil rebrík.
"Dámy majú prednosť," ukázal na rebrík. Pomaly som sa k nemu pohla a začala stúpať po schodíkoch.
Postupne som bola viac a viac prekvapená. Vyšla som do farebnej miestnosti s posprejovanými stenami, papiermi s kresbami na zemi a jedným gaučom.
Zayn stál za mnou.
"Tu si si upratoval sám?" pozrela som naňho.
"Rob si srandu," s úškrnom na mňa pozrel.
"Prepáč," pousmiala som sa aj ja. "Na niektoré veci sa trochu tažšie zvyká."
"Máš pravdu," prikývol. "Poď," chytil ma za ruku a potiahol k jednej stene.
Čakala som, čo urobí, no to, že odomňa bude čakať, aby som mu niečo nasprejovala na stenu s mojím "obrovským výtvarným talentom" na nenapadlo.
" A čo ti tam mám nakresliť?" pozrela som na neho bezradne s čiernym sprejom v ruke.
"Čo ťa napadne," povzbudivo sa usmial.
Chcela som si trocha rýpnuť, preto som si čupla a začala.
Prvé sa mi podarila obrovská čierna škvrna, načom sa Zayn ohromne zabával, ale dajte do ruky malému dieťaťu varechu a istotne bude vedieť, čo s ňou robiť...
No radšej som pokračovala ďalej bez toho, aby som ho minimálne prepichla pohľadom. Jemne som zatlačila ukazovákom, aby začala striekať farba. Nakreslila som si niečo podobné valcu a potom z toho domaľovala vedro. K tomu som ešte dorobila metlu a spokojne sa na ten umelecký skvost zadívala.
Zayn zaťial niečo tiež sprejoval na stenu.
Odkašľala som si aby som získala jeho pozornosť.
"Hotovo," povedala som usmiata, keď odtrhol pohľad od svojej maľby.
"Ukáž," dva kroky odstúpil a pozrel sa na vedro a metlu na stene.
Vyprskol a pokrútil hlavou. Prešiel ku mne a pobozkal ma.
"Si trafená, vieš o tom?" opýtal sa ma, keď sme sa prestali bozkávať.
"Už to asi tak bude," mykla som plecom.
"Pozri ja sa snažím o tvoj portrét, alebo skôr karikatúru a ty mi na stenu namaľujes nejaký kýbeľ," ukázal na miesto, kde bola nakreslená tvár dievčaťa dosť podobná mne.
"Povedal si, že mám nakresliť, čo ma napadne," usmiala som sa, stále sa dívajúc na to dievča.
Bolo úplne precízne nasprejované.
"Mi chceš povedať, že tamto bolo prvé, čo ťa napadlo?"
"Úprimne?" otočila som sa naňho. "Bolo."
"Neverím," prešiel ku mne a zobral mi sprej z ruky.

Potom prešiel ku tomu, čo som namaľovala na stenu. A začal. Za pár sekúnd bol z metly strom a z vedra lesná studnička. Neveriacky som krútila hlavou. Popri všetkých komiksových postavičkách a grafitoch sa to tam vôbec nehodilo, asi tak ako ja do jeho života...
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Juls Juls | 2. února 2014 v 21:30 | Reagovat

To je úplne krásne! :)) :3

2 Tan Tan | Web | 3. února 2014 v 14:08 | Reagovat

miluju tě

3 Sis Sis | 10. března 2014 v 20:49 | Reagovat

Bude ďalšia ? :)

4 Sue Sue | 12. března 2014 v 15:30 | Reagovat

[3]: pochybujem kráska... už nemám vôbec nápady..nechcela som aby to skončilo takto... aj keby som sa neviem ako snažila nič z toho nebude.. prepáč :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama