Heartless 36

6. ledna 2014 v 20:58 | Sue |  Heartless
Pokúsila som sa dopísať, čo sa mi vymazalo, hádam sa Vám to bude páčiť :) Ešte raz by som vám chcela popriať, aby sa Vám celý tento rok darilo, aby ste boli zdravé, šťastné, aby sa Vám splnilo, to po čom túžite, veľa lásky a tak podobne...
Posledný rok mi ubehol neskutočne rýchlo a splnilo sa mi mnoho vecí, ktoré som si vysnívala :) Som zvedavá, ako dopadne tento a nechcem byť hnusná, ale mohol by byť rýchly, aspoň do začiatku letných prázdnin, lebo sa mi do školy vôbec nechce ísť (myslím, že viaceré z nás to cítia rovnako) :D
Dovarili sme večeru a s taniermi si sadli do obývačky, keď prišiel ocino, vyparila som sa do svojej izby a zpod vankúša vytiahla pyžamo. Pred tým, ako som vošla do kúpeľne, skontrolovala som si mobil. Napísal mi správu!!!
Dobrý, zajtra dúfam, prídete, už je tu bordel, nikto nevie upratať tak, ako vy. -Malik
P.S.: upratovať nemusíš, hlavne, že ťa uvidím :)
Rozklepala som sa úplne celá, až tak, že keď som sa pokúsila položiť telefón na svoj písací stôl, spadol. Dva krát.

To, že som išla do sprchy a že som sa s nej vrátila som skoro ani nevnímala, ešte som si esemesku skontrolovala, či sa mi to náhodou nezdalo, nastavila si budík a zaliezla do postele, očakávajúc spánok. Ktorý prišiel až po dvoch hodinách rozmýšľania a vymýšľania scenárov na zajtrajšok. Ráno som vstala po prvých pár tónoch budíka, čo je pre mňa nezvyk, pretože som schopná vypínať ho každých päť minút celú hodinu. Vstala som, navliekla na seba tričko, nohavice s vysokým pásom a sveter, už umytá som zišla do kuchyne.
Ocino sedel za stolom a prekvapene na mňa pozeral.
"Stalo sa niečo, keď si tak skoro hore?" opýtal sa.
"Idem do práce," odpovedala som a vytiahla si krabicu pomarančového džúsu z ladničky.
"Dáš si?" opýtala som sa ocina. Pokrútil hlavou a stále na mňa zvláštne pozeral.
"Máš novú prácu?" nechápavo sa opýtal.
Pokrútila som hlavou, vypila svoj pohár džúsu, krabicu odložila naspäť do ladničky, vtisla ocinovi pusu na líce a radšej rýchlo odišla. Niežeby som sa s ním nechcela rozprávať, no vysvetlovať, prečo sa vraciam naspäť tam, kde som to neznášala sa mi ozaj nechcelo. Na to som až príliš lenivá, a povedať mu, prečo tam ozaj idem sa mi nezdalo ako dobrý nápad. Po ceste som počúvala svoje najobľúbenejšie pesničky a snažila sa neposkakovať, netancovať a nespievať. Mala som pocit, že polovica ľudí, ktorí boli na ulici na mňa pozerá minimálne tak zvláštne ako oco. To nemôže mať človek raz za čas dobrú náladu? Radšej som to nevnímala a pokračovala. Moja nálada začala klesať, keď som prišla ku bráne Zaynovho domu. Vystriedala ju nervozita, so srdcom v krku som zazvonila. Otvoril mi on. Pomaly som potlačila bránu a zlomok sekundy váhala, či mám vôbec vojsť.
"Hi," počula som. Stál pred dverami s úsmevom na perách. Silene som sa usmiala.
Už nebolo kam utiecť, bránu som za sebou zatvorila a išla za ním. Zayn zatiaľ vošiel do domu a čakal pri dverách kým prídem. Keď zatvoril všade ostalo nervózne ticho. Sakra! Nevedela som, čo povedať, ako začať , nič. Pristúpil ku mne bližšie, cítila som, ako červeniem, dúfam, že si to nevšimne. Jemne ma objal rukami a potiahol k sebe, aby ma mohol pobozkať. Vtedy som cítila, ako nervozita opadá. Jasné, ešte stále to všetko nebolo úplne vyriešené pretože som sa mu ani nestihla ospravedlniť, za to, ako som reagovala, ale zrazu som sa cítila tak dobre ako ráno, ruky som mu omotala kolo krku a ešte chvíľu si vychutnávala spojenie našich pier. Keď sme sa od seba odtiahli, usmiali sme sa na seba.
"Som rád, že si prišla," povedal, vyzeral tak, že aj on sa cíti lepšie.
"Aj ja," usmiala som sa.
Jeho ruky som mala stále položené kolo pása.
"Zayn, ja by som sa ti chcela ospravedlniť, za to, čo sa stalo, teda vlastne nie za to, ale za to, čo sa stalo potom, zle som pochopila to, že si nebol doma a...."
"Tiaaaaa," zasmial sa. "To je v poriadku, ty za to nemôžeš, len som načakal, že sa zobudíš a potom som sa ti mohol ozvať a urovnať to skôr."
"Takisto ako som ti mohla zavolať ja," povedala som presvedčene.
"Už to nechajme tak, čo?" usmial sa a Rukou mi zahlabol vlasy za ucho.
"Fajn," vydýchla som.

Znova sa ku mne naklonil, aby ma mohol pobozkať, no tentoraz to nebolo také váhavé ako na začiatku. Ak by ma nedržal, podlomili by sa mi kolená, alebo by som už ležala roztečená na dlážke.
...
"Tak, aký máme na dnes plán?" opýtala som sa ho, keď ma za ruku dotiahol do obývačky.
"Pozrieme si nejaký film, čo ty na to?" pozrel na mňa.
"Dobre," mykla som plecom.
"Ale ak ti to náhodou vadí, tak by sme mohli napríklad..."
"Nie, rada si s tebou pozriem film," pokrútila som hlavou a sadla si na gauč.
Spokojne sa umial a otvoril obrovský šuflík plný dvd-čiek.

Keď pustil film sadol si ku mne a pozerali sme. Teda Zayn pozeral, ja som skôr pozerala na neho ako na ten film, dúfala som, že nie je z tých, čo cítia pohľad. Vyzeral dokonale. Vlastne vyzeral ako vždy, to znamená dokonale. Vtedy ma napadlo niečo, za čo by som si v tom momente najradšej strelila facku. Patrí ti. Tú myšlienku som radšej rýchlo zahnala, nepatrí mne, patrí všetkým ich fanúšičkam, ktoré ho tak milujú. Patrí jeho rodičom, patrí Perrie... vtedy ma napadlo, že o svadbe nepadla ani veta.

 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lili Lili | 10. ledna 2014 v 16:28 | Reagovat

WOW je to úžasné :-) rýchlo ďalšiu časť prosím

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama