Heartless 29

23. října 2013 v 20:38 | Sue |  Heartless
Ahojte, prepáčte, že nepridávam, no nápady ma úplne opustili, neviem, či mám skončiť šťastne, alebo nie, neviem, ako vôbec pokračovať. Som si istá, že mi to teraz bude trvať trochu dlhšie, tak sa prosím nehnevajte. Je toho dosť- tanečná, škola, krúžky, učenie, moja trieda robí imatrikulácie (máme tému, že Harry Potter) a podobne. Nejdem sa radšej vyhovárať, už vám to musí liezť na nervy. Nezabúdajte, že vás aj tak ľúbim ;) xxx
"Neprestávaj," zašepkala som lapajúc po dychu.
......................................................................
Do riti! Nie, nie, nie... bolo jediné čo mi chodilo po rozume, keď som sa ráno prebrala na gauči. Na tom gauči.
Prikrytá iba dekou.


Nahá.
Sama.
V dome bolo ticho. Omotala som kolo seba deku a postavila sa. Nazrela som do kuchyne-prázdna, až na tú šálku nevypitého čaju, kúpeľňa- prázdna, aj poschodie. Nebol doma. Ani ma nezobudil, nechápem. Vždy sa zobudím, už len kvôli tomu, že máme malého, veď mne stačí, keď Matty zakašle a som hore a teraz? Vrátila som sa do obývačky a pozbierala už iba svoje veci pohádzané po zemi a prevesené cez sedačku. Rýchlo som sa obliekla a odišla z domu. Po ceste som sa zastavila na kávu. Potrebovala som byť sama. Poďakovala som sa sama sebe, ža som si vzala tú tašku, v ktorej som mala krabičku cigariet. Vošla som do slepej uličky čupla si, oprela sa hrbtom o stenu, kelímok s latté položila vedľa seba a zapálila si. Spala som s ním. Veď sa žení.. do očí mi vybehli slzy. Ako som mohla? Ako mohol? Nikdy som si nemyslela, že som taká. Za normálnych okolností by som to neurobila. Ale ty ho ľúbiš. Povedalo mi podvedomie. To ale neospravedlňuje to, čo sa stalo, keby tak Perrie vedela. Prečo som niečo neurobila? Mohla som ho odtlačiť, odmietnuť. No viem, že aj keď mi to lietalo hlavou, v tej chvíli som to urobiť nechcela. Hnusila som sa sama sebe. Veď má priateľku, dokonca snúbenicu. Postavila som sa a cigaretu zadusila o stenu, natiahla som sa po kávu a odpila si. Ešte som len tak chvíľu postála a potom sa pohla smerom domov.
"Ahoj," povedala prekvapene mamina, keď som vošla dnu. "A ty kde si bola? Volala som ti asi tristo-krát, no potom som volala Marcovi a on povedal, že si u Amandy, tak som ti už nevolala, myslela som, že prídeš neskôr."
"Amandy??" to si nemohol vymyslieť iné meno?
"No ako bolo?" mamina našťastie prepočula opytovací tón v mojom hlase.
"Dobre," usmiala som sa a začala v kabelke loviť telefón. Nebol tam.
"Som unavená, idem si ľahnúť dobre?" nakukla som do kuchyne.
"A raňajky?" opýtala sa ma mama s malým na rukách.
"Nie som hladná," odpovedala som už zo schodov.
Vošla som do izby a vysypala na zem celý obsah kabelky, mobil vypadol ako posledný. Pozrela som naň, mala som ozaj veľa zmeškaných hovorov a štyri esemesky- od Marca.
Keby niečo si u Amandy.

Ozaj a kde vlastne si?

Prosím ťa, nech tá Amanda nie je Zayn.

TIANA DO RITI ODPISUJ!

Okamžite som mu zavolala.
"Že sa ti aj uráčilo ozvať sa svojmu najlepšiemu kamarátovi," zodvihol ironicky.
"Amanda hej?" trochu sa mi uľavilo, keď som počula jeho hlas.
"Hej, nič iné ma v tom momente nenapadlo, kde si bola?"
"Že sa vôbec pýtaš."
"Ty si krava, načo? Povedz mi prečo si to robíš eše tažšie? To si tam aj spala?"
"Áno," povedala som najtihšie ako sa dalo.
"Tia? Prepáč, ale si normálna?"
"Nie," zatriasol sa mi hlas.
"Neplač moja, hlavne to nie, nechcel som vyletieť, len sama vieš, aký mám na neho názor, proste si ťa nezaslúži, chápeš??"
"Mmm."
"Ešte jedna otázka," povedal.
"No?"
"Spala si iba u neho, alebo aj s ním??"
"Nemalo sa to stať, nechcela som to, teda v tej chvíli chcela, ale..," chcela som obhájiť sama seba, no bezúspešne.
"Do riti," povedal.

"To vážne??" opýtal sa ma už asi po stý krát Marco sediaci v mojej izbe s očami doširoka otvorenými.
Prišiel do desiatich minút, ako som zrušila hovor.
"Mám ti opäť hovoriť, že áno?" zošuchla som sa z postele aby som si sadla oproti nemu.
"Nechápem," krútil hlavou.
"Ani ja sa nechápem Marco," zakryla som si dlaňami tvár.
"Ja som si myslel, že sa s ním vyspím skôr ja," povedal seriózne vážne.
"Prosím?" vyprskla som.
"No a čo? Nemôžem aj ja žiť v hlúpych predstavách?" z úsmevom rozhodil rukami.

"Dilino," natiahla som ruky aby som ho mohla objať.
"Aspoň to stálo za to?" zamrmlal s bradou opretou o moje plece.
"Nie, nudila som sa, kebyže môžem, vytiahla by som si krížovky a lúštila," povedala som ironicky, načo sme obaja vybuchli smiechom.
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Tanya Tanya | Web | 23. října 2013 v 20:59 | Reagovat

milujem ťaaaaaaaaaaaaa ♥ najskôr ten začiatok, potom tie esemesky a ten koniec ♥ wuah.. mňam
inak láska, skonči tak ako to cítiš ty.. to znamená že to domyslíme cez Bruna :D
ľúbim ťa, vieš o tom? najviac na svete :) ♥ ♥ ♥ x x x x x x x x x x x x x x x

2 A.K. A.K. | Web | 23. října 2013 v 21:18 | Reagovat

super! teším sa na ďalšiu :)

3 Sisa Sisa | 23. října 2013 v 21:41 | Reagovat

je to úžasné :-) a jasné že šťastný koniec :-)

4 dzana dzana | 24. října 2013 v 2:45 | Reagovat

uz sa neskutocne tesim ako to pojde dalej...  :) poprosim co najskor dalsiu cast :)

5 Juls Juls | 26. října 2013 v 15:45 | Reagovat

Nech to skončí šťastne, prosím!! :))) Aj keď mám rada smutné konce, ale teraz fakt nie! :D
Perfektné, milujem to :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama