Heartless 25

5. října 2013 v 22:19 | Sue |  Heartless
"Môžete to prestať riešiť?" opýtal sa ich naštvane Marco.
Nevidela som ho takto vytočeného už pekne dlho. Naposledy, keď mu vypredali topánky, ktoré si nechal odložiť.
"Okej," zdvihol ruky Tom v obrannom geste.
"Radšej riešte farby vlasov, alebo lakov na nechty, alebo niečo, toto je divné, ani ich nepoznáte."


"Marco, nechaj to tak," snažila som sa ho ukľudniť.
"No nič, idem zobrať ešte niečo na pitie, lebo ma vysuší od zlosti," postavil sa Marco a zhlboka vydýchol.
"Mám ísť s tebou?" opýtala som sa.
"Myslím, že to zvládnem," usmial sa na mňa.
Úsmev som mu opätovala.
"Prečo tak vyštartoval?" opýtal sa ma Colin.
"Neviem," zaklamala som. "Nechaj to tak."
"Dobre," vystrel sa a natiahol sa po svojom, ešte nedopitom, pohári s niečím ružovej farby.

"Ďakujem za super večer," skláňala som sa ku taxíku a usmievala sa na chalanov.
"Za málo," povedali všetci takisto s úsmevom a Marco na mňa žmurkol.
Poslala som im pusu a otočila sa k nášmu domčeku.
"Ako bolo?" opýtala sa ma mamina z kuchyne, keď som vošla dnu.
"Skvelo," odpovedala som a z nôh vyzúvala lodičky. "Mami?" vošla som do kuchyne.
Umývala riad.
"Áno zlatko?"
"Ďakujem, a veľmi," postavila som sa ku nej.
"Moment," mama ma obehla, aby si mohla utrieť ruky.
Potom ma objala. Objatie som jej opätovala najtuhšie, ako sa dalo.
"Ľúbim ťa," zašepkala som.
"Aj ja teba, Tia," odtiahla sa odomňa, aby sa na mňa mohla usmiať.
Chcelo sa mi plakať.
Ale nie pre to, nie pre neho. Pre to, že ich mám, že mám okolo seba ľudí, ktorí sa o mňa zaujímajú.

Chvíľu som s maminkou ešte posedela v kuchyni a potom som išla do izby. Z kabelky som vybalila mobil a skontrolovala ho. Zmeškaný hovor. Od Zayna. Čo?
Najväčšia dilema- zavolať, alebo to nechať tak?
Rozhodla som sa pre druhú možnosť, bolo by mi srdečne jedno, keby ma kvôli tomu aj vyhodil, aspoň by som ho už nemusela nikdy vidieť.
Ohliadnuc televíziu.
A internet.
A počutia ho v rádiu.
A celého sveta.
Radšej som mobil položila na vankúš a išla do sprchy. Keď som sa vrátila telefón neukazoval nič. Spokojne som vydýchla a nadvihla perinu, aby som sa pod ňu mohla šuchnúť. Zatvorila som oči a usmievala sa pri predstave dnešného večera. Potom to krásne ticho prerušilo zvonenie.
Mobil.
"Prosím?" zodvihla som.
"Ehm, Tiana, ja som len chcel, že zajtra ťa čakám, treba trochu upratať, budeme mať pár večierkov kvôli... no to je jedno, proste príď, dobre?"
"N-n-no dobre," zajachtala som neschopná zmysluplnej vety.
"Vďaka, dobrú noc," zrušil.
"Aj tebe," zamrmlala som si sama pre seba.
Natavila som si budík znova si ľahla a pokúsila sa zaspať čo najskôr, no moja predstavivosť mi do nedovoľovala.
Vkuse som mala pred očami jeho, potom Perrie, Perrie v svadobných šatách, Zayn v obleku, vyzdobená ulička, chalani na lavičkách. Nakoniec som tou uličkou kráčala ja. Ja v svadobných šatách. Ja pri usmievajúcom sa Zaynovi, ktorý ma chytá za ruku a povzbudivo sa usmieva. Ja hovorím áno. Zayn zopakuje áno. A potom sa ku mne blíži perami aby spečatil náš zväzok.
Vtom som sa strhla.
Ani nheviem, či som vôbec spala, no neprišlo mi to tak.
Pozrela som na hodinky, bolo niečo pred štvrtou. Posadila som sa a poobzerala sa okolo seba.
Nie.
Nemôžu sa zobrať.
Veď on povedal...
Nechápem.
Opäť sa mi do očí nahrnuli tie hnusné, dotieravé slzy a začali si svojvoľne stekať po mojich lícach.
Naštvane som si ich utrela chrbtom ruky. Prečo by som pre neho mala revať? Nestojí mi za to. Prečo som si myslela, že možno raz práve ja budem mať šancu byť s ním? Naivita? Možno.
Určite.
Ľahla som si a prehovárala samú seba, že sa ozaj neoplatí plakať. Že možno to tak má byť. Potom som zaspala, kým ma nezobudil budík.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 ela ela | 6. října 2013 v 15:17 | Reagovat

Och ako sa.teším vždy ked vidím ze si pridala novú časť :3 .. úžasná poviedka ;)

2 A.K. A.K. | Web | 6. října 2013 v 20:25 | Reagovat

super!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama