Heartless 20

5. září 2013 v 9:11 | Sue |  Heartless
"TOTO MÁ ČO ZNAMENAŤ?!?" skoro som vyletela z postele.
Otvorila som oči do ktorých sa okamžite zarezalo prudké svetlo.
V strede izby stála Perrie a pozerala na posteľ. Potom mi to došlo. Do kelu! Zayn sedel vedľa mňa.
"Pezz, nič to znamenať nemá," vyšiel z postele a prešiel ku nej.
Snažil sa ju chytiť.
"Ne-chaj ma!" chcela ho odsotiť, no ako sa do neho zaprela rukami, zatackala sa a on ju musel zachytiť, aby nespadla.


"Tak keď ja neprídem, ty si zavoláš svoju slúžku?!?" kričala.
Vetu skladala dlhšie, motalo ňou. Musela byť poriadne napitá.
Zhodila som zo seba perinu, ktorou ma pravdepodobne zakryl a natiahla sa po topánky pri posteli.
"Kam zdrháš ty mrcha?!" Otočila sa zrazu ku mne. "Tváriš sa ako kamarátka a pritom si to rozdávaš s mojím chlapom? A ty? Vkuse hovoríš, aká je to neschopná krava a teraz?" znova sa venovala Zaynovi.
Neschopná krava? Obula som sa a vyšla z izby, ešte vo dverách som sa otočila, aby som sa pozrela na Zayna, ktorý sa tiež pozeral na mňa. Slzy sa mi začali hrnúť do očí. Odtrhla som od neho pohľad a zbehla dolu po schodoch. Vyletela som von a vybehla cez bránu. Snažila som sa bežať no vysoké podpätky mi to nedovoľovali. Zima sa mi zarývala pod kožu, zabudla som si u neho sako. Chcala som zavolať Marcovi a vyplakať sa mu, no na druhej strane som potrebovala byť sama. Prešla som dve ulice a keď som si bola istá, že som dostatočne ďaleko, sadla som si na obrubník a skopla topánky z nôh. Stále som sa dívala smerom, ktorým som prišla. Čo čakáš? Že za tebou pobeží? Zabudni! Hovoril mi vnútorný hlas. Ani som si neuvedomila, že som plakala po celý čas, odkedy som vybehla od neho z izby. Trhane som sa nadýchla a chrbtom ruky si utrela potôčiky na lícach. Znova som sa rozhliadla, našťastie som bola sama, nikoho som nikde nevidela a vo väčšine domov sa už nesvietilo. Pozrela som sa na oblohu, bolo zamračené a po chvíľi sa pustil jemný dážď, ktorý ma donútil pohnúť sa z miesta, postavila som sa, zobrala do ruky topánky a pobrala sa do najbližšieho otvoreného obchodu.
"Cigarety prosím," povedala som predavačke za pultom.
Myslím, že ak by som vyzerala normálne, asi by sa ma spýtala aj akú značku, no teraz sa len po jednu krabičku natiahla a bez slova mi ju podala.
"Ďakujem," povedala som, keď som zaplatila a odchádzala.
"Držte sa," povedala mi ona.
Vyšla som z obchodu a pomaly sa pobrala domov, otvorila som krabičku a vytiahla jednu cigaretu.
Z kabelky som vytiahla zapaľovač a o chvíľu som už vdychovala a vydychovala to svinstvo. Ani neviem, prečo to robím. Pozrela som sa na ruku v ktorej mi tlela tá biela, tenká palička. Niečo mi našepkávalo, že je to ozaj zlé a nemala by som to robiť no aj tak som si ruku znova priložila k perám a potiahla si. Dážď utíchol a jediné, čo bolo teraz počuť bol šum lístia. Nachvíľu som zastala, aby som mohla zahodiť špak do popolnice a potom sa pohla domov. Už som bola len ulicu od nás.
V dome sa už nesvietilo, opatrne som odomkla, potom zamkla za sebou a vyšla som do izby. Zložila som si kabelku a prešla aj s pyžamom a uterákom do kúpeľne v ktorej som strávila dobrú pol hodinu. Vrátila som sa do izby a ľahla si. Pohľadom som hypnotizovala strop. Potom ma niečo napadlo, vystrelila som z postele a otvárala skriňu. Prehrabala som sa v nohaviciach a našla tie, ktoré som hľadala. Z vrecka som vytiahla papierik, ten, ktorý mi dal Louis, ten ktorý mi dal "keby niečo". Papierik s jeho telefónnym číslom. Ani neviem na čo som ho potrebovala, ale keď som ho držala v rukách spadol mi kameň zo srdca, jeho číslo som si uložila do mobilu. Znova som si ľahla, zajtra sa z postele ani nepohnem, zakrútila som sa do periny a zatvorila oči.

Ráno ma prebral malého plač, posadila som sa a vyšla z izby.
"Dobré ráno," prešla som k rodičom do spálne.
Mama držala malého a snažila sa ho utíšiť.
"Ahoj Tia," usmiala sa na mňa. "Pozri Matty, sestrička ti prišla," hovorila malému a otočila sa ku mne tak, aby ma videl aj Matt. Uprel na ma svoje veľké, modré, uplakané očká a natiahol ku mne ruky.
"Ahoj láska," zobrala som ho od maminy a dala mu pusu na čelo.
"Čo sa stalo,prečo plačeš?" prihovárala som sa mu.
Začal otvárať ústa, cez ktoré mu vychádzalo to zlaté detské mrmlanie a bľabotanie. Na tvári mal sústredený výraz. Snažil sa mi niečo vysvetliť, keď skončil, pozrel na mňa, akoby čakal moju reakciu.
"Ale? Nehovor?" opýtala som sa ho.
Mamina sa na nás láskyplne usmievala.
"Ocino je kde?" opýtala som sa jej.
"Išiel do práce, nejaká naliehavá situácia."
"Ráno?"
"Išiel o štvrtej nadránom."
"A nevieš, čo sa dialo?" opýtala som sa.
"Zas nejaké problémy v tej černošskej štvrti."
"Len nech si dáva pozor," naklonila som hlavu.
Ocino je policajt.
"Počuj, povenovala by si sa dnes malému, ak nič nemáš, pretože som chcela upratať a navariť, ocko príde až večer, kvôli tej premiére."
Až teraz mi to došlo, dnes majú One Direction premiéru filmu. Usmiala som sa pri predstave, že Meredith a Jim konečne môžu byť doma s rodinou a neusia obskakovať Zayna.
Potom ma napadol včerajší večer. Neviem si predstaviť, ako to bude, keď sa vrátim k nemu domov upratať. Ako sa mám správať, ako sa bude správať on. Potriasla som hlavou a pozrela dole na malého, ktorý sa hral s rukávom môjho pyžama.
"No čo, ideme sa hrať?" pery som priložila k jeho hlávke.

Mamina sa mi poďakovala a išla dolu pripraviť raňajky. Zobrala som malého do jeho izbičky a na zem povyťahovala jeho hračky. Po chvíľi sme zišli na raňajky a zvyšok dňa som strávila s maminou a malým doma. Večer prišiel oco unavený a sťažoval sa, že ledva počuje. Išiel si okamžite ľahnúť a kúsok po ňom sme išli aj my s maminkou.
 

15 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kikuš Kikuš | Web | 5. září 2013 v 16:04 | Reagovat

júúú :3 krásne, zbožňujem to :3 si talent proste
xxx

2 Emma Emma | 5. září 2013 v 18:30 | Reagovat

je to úžasné :-) rýchlo ďalšiu

3 Juls Juls | 5. září 2013 v 19:52 | Reagovat

Ach, prečo to tak muselo dopadnúť?! Debilný Zayn, debilná Perrie, joooj! :( :D Ale je to úžasné, rýchlo dávaj ďalšiu :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama