Only One 18

3. srpna 2013 v 14:09 | Katherine |  Only One
Nech sa páči, konečne som tam zakomponovala všetkých z bývalých poviedok. :) Ava + Niall, Johanna + Louis, Gilly + Logan atď...

"Takže ak som to správne pochopil," zopakoval Liam zatiaľčo mi držal tašku, do ktorej som vkladala ľadový šalát. "Zoeyina liečba nezaberá, alebo aspoň nezaberá tak akoby mala. Jej nádor sa nezmenšil ani nezväčšil. A ten doktor..."
"Wulsley," doplnila som ho.
"Áno ten. Doporučuje skúsiť alternatívnu liečbu, ktorá jej môže pomôcť. Alebo ju zabiť. A tá liečba ťa bude stáť všetky tie peniaze, ktorá sa ti podarilo ukradnúť,"
"Požičať," opravila som ho.
"Požičať," zopakoval po mne, "od Zoeynho otca. Keby som nebol informovaný, asi sa mi to pletie."
"To je všetko," povedala som, keď som zatvorila tašku. Myslela som tým však aj informávie o Zoeyinom zdravotnom stave.
"Je to komplikované," povedal po chvíli.
"Myslíš, že by som mala tú liečbu dovoliť?"
"Neviem... Asi by si sa mala spýtať Zoey," pokrčila plecami. Jeho pohľad vyjadroval úprimný strach.
Mal pravdu. Zoey s rakovinou bojuje dosť dlho na to, aby vedela čo s ňou chce urobiť. Spýtam sa jej.


"Chcem to," zažmurkala na mňa prekvapene Zoey.
"Si si istá? Je to... nevyskúšaná liečba," pokrútila som hlavou. Zavrtela som sa na zemi, kde sme so Zoey mali ďalšie čajové posedenie.
"Pýtala si sa, či to chcem podstúpiť, tak sa ma teraz svojimi otázkami nesnaž presvedčiť o tom, že by som nemala," zamračila sa na mňa, pričom si napravila striebornú korunku na hlave.
"O to sa predsa nesnažím, dobre vieš, že sa ti snažím pomôcť," zdvihla som si k ústam šálku čaju. Vôbec mi nechutil, bolo v ňom priveľa cukru.
"Ja viem," vzdychla si Zoey akoby zjedla všetku múdrosť sveta. Na také malé dieťa sa správala priveľmi dospelo. A mňa to nesmierne rozčuľovalo.
"Takže?" usrkla som si znovu trochu čaju.
"Takže naplánuj cestu do Londýna, pretože tú liečbu podstúpim."
"Myslela som si, že ti to rozhodovanie bude trvať dlhšie," podotkla som.
"Nemám sa veľmi nad čím rozhodovať. Buď sa to podarí a budeš trpieť čajové posedenia do konca života alebo nie a zomriem."
Pri jej posledných slovách mnou nepekne trhlo. Nemala by niečo také hovoriť, aj keď je to pravda. Bolestná pravda.
"Na také slová si priveľmi malá."
"Vážne?" zdvihla spýtavo obočie.
V tej chvíli som netušila čo jej odpovedať.

O dva týždne...

"Konečne spoznávame tie devy, o ktorých nám Liam básnil v telefóne," povedala príjemná brunetka hneď ako ma objala. "Ja som Ava," úsmev, ktorý mala na tvári sa jej ešte väčšmi rozšíril.
"Počkajte až sa to dovalí Louis, Johanna, Logan a Gilly. To budete pustovať z objatia do objatia," poznamenal Niall, ktorý si Avu majetnícky pritískal k boku. Obaja pôsobili tak prirodzene, že si zrejme ani sami neuvedomovali ako sa na seba lepia. Páčilo sa mi to.
"Ty myslíš Johna? Akože Johannu? Teda vlastne tú herečku Johannu?" vypleštila naňho oči Zoey.
"Áno presne tú," zasmial sa Niall. Rukou jej postrapatil krátke vlasy.
Zoey ma potiahla za šaty, aby som sa k nej zohla. Do ucha mi pošepla: "Príde tu Johanna a Niall Horan sa práve chytil mojich vlasov. Už nikdy si ich neumyjem."
Začala som sa smiať. Sama som sa nakazila tou radosťou, ktorou sršala Zoey. Liam nás ticho pozoroval. Mischelle sa rozhodla o týždeň dlhšie zostať v Edinburghu, pretože musela odovzdať zopár prác na univerzitu a Zayn... Zayn sa rozhodol zostať tam s ňou. Zoey chcela vedieť či príde aj Harry, no ten sa má vrátiť o týždeň, zároveň s Chelle a Zaynom. Vraj šiel navštíviť mamu.
"Naozaj som vám zaviazaná, že nás tu necháte bývať, kým si niečo rozumné nenájdeme. Nechcela som so Zoey dlhšie čakať," znova som sa poďakovala chlapcom. Budeme bývať v ich dome. Chcela som si zohnať nejaký prenájom, no nemohla som nájsť nič slušné, tak sa Liam ponúkol. Tvrdil, že Louis s Niallom sa aj tak po väčšine zdržiavajú u svojich priateliek, Johanny a Avy, takže majú mnoho voľných izieb.
"To je v poriadku, sme radi, že tu budete s nami. Viac ľudí rovná sa väčšia zábava," zasmial sa Niall. Zoey sa medzitým otočila na Avu.
"Vieš, že si mi strašne povedomá?" spýtala sa jej.
"Robím v rádiu, tak možno poznáš môj hlas. Mám vlastnú šou," usmiala sa srdečne.
"A jej tvár je po všetkých billboardoch v Londýne," žmurkol Liam. "Je to reklamná kampaň, čo?"
"S tým za mňa súhlasil Derek a Pete," zdvihla ruky v predstieranom obrannom geste.
"Kde je to malé šidlo, na ktoré sa máme tešiť?" ozval sa mužský hlas z chodby. Vzápätí sme počuli buchnutie dverí a dupot nôh.
"Ja tam budem prvý!"
"Uhni z cesty Lerman, si ako slimák," povedal Louis. Z vedľašej izby sa ozvalo buchnutie akoby sa obaja zvalili na zem.
"Och bože, už sa prestaňte hádať vy hlupáci," zakričala na nich Johanna. Vstúpila do obývačky ešte s jedným dievčaťom. Odhadovala som ju na Gillian, Avinu sestru, pretože sa naozaj podobali.
"Zdravím," usmiala sa Gillian.
"Ty budeš Zoey a ty Jane, však?" podišla k nám a familiárne nás objala.
"Veľmi rada ťa spoznávam," pridala sa aj Johanna, ktorá bola trochu nižšia. Ani som sa nenazdala a už ma držal v objatí Logan Lerman, pre ktorého som mala sama slabosť. Teda aspoň keď som bola mladšia. Louis mi skoro rozdrtil kosti, ale prihodil k tomu veľa milých poznámok.
Asi o pol hodiny sme sa všetci tak rozhovorili, že nás museli počuť všetci susedia vzdialený na kilometre ďaleko.
Zoey sa náruživo rozprávala s Johannou o jej filmoch, Niall ohadzoval Gillian cukríkmi a Louis práve vylial Loganovi vodu za tričko. Celé to bolo ako sen. Ak títo ľudia neboli rodina, tak potom ja som Mickey Mouse. Vždy som si niečo takéto priala a práve teraz som sa ocitla v centre tej najlepšej spoločnosti, akú som si mohla priať.
"Myslím, že by som ti mal spraviť prehliadku domu, nie?" pošepol mi Liam do ucha, keď som si v kuchyni brala vodu. Nebadane sa mi priplížil za chrbtom. Jeho dych ma pošteklil na zátylku. Zimomriavky sa mi rozliali všade, kde sa dalo.
"Také niečo sa predsa nedá odmietnuť," vzdychla som si, keď mi jazykom dráždil krk.
Po mojom súhlase ma chytil za ruku a cez inú izbu, tak aby nás nikto nezbadal ma vyviedol po schodoch. Otvoril hneď druhé dvere, okolo ktorých sme prešli a jemne sa posotil dnu. Celá izba bola v čierno-bielom štýle. Vyzeralo to tam luxusne, no útulne. Veľký priestor zaberala vysoká posteľ z čerešňového dreva.
"Myslela som si, že mi dáš prehliadku domu, nie tvojej izby," naoko som zaprotestovala.

"Musíme niekde začať, nie?" na perách sa mu zjavil dravý úsmev a v očiach sa mu doslova iskrilo. Ani neviem ako, no o pár sekúnd už moje pery našli tie jeho...
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Chelle Chelle | 3. srpna 2013 v 15:59 | Reagovat

Katuška moja ♥♥♥ You just made my day!..xx... áno, je to dokonalé! usmievam sa ako idiot a rozplývam sa nad genialitou tvojho písania <3 ...len dúfam, že ďalšia časť tu bude skôr..xxx
Mimochodom, ak budeš mať čas, tak sa mi ozvi, mohli by sme konečne niečo poriešiť ;):**
A ďakujem za neopísateľný a jedinečný umelecký zážitok! ♥

2 A.K. A.K. | Web | 3. srpna 2013 v 18:49 | Reagovat

Skvelá časť. Teším sa na pokračovanie :)

3 Alex Alex | 3. srpna 2013 v 20:35 | Reagovat

dokonalosť! :33 D-O-K-O-N-A-L-O-S-T!! :33 neskutočne krásne :) rýchlo dalšiu:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama