Only One 17

22. července 2013 v 23:39 | Katherine |  Only One
Prepáčte devuchy, že sa ozývam zase po takej dlhej dobre, celý mesiac od vysvedčenia som pracovala, takže som nemala čas... Uvedomujem si, že už ste ma po týchto dlhých prestávkach asi prestali čítať, I am sorry... Ale predsa som si sľúbila, že to dopridávam... Takže ak to ešte niekto číta, here you are :)

"Liam?"
"Áno Jane?" hlasno si zívol.
"Prečo sa nestretneme? Myslím, že za hodinu či dve svitá. Mohli by sme sa na to ísť pozrieť na mólo," povedala som jedným dychom. Z nejakého dôvodu mi bolo trápne ho takto volať. A pravdepodobne to aj trápne bolo.
"Na tom móle, kde sme sa prechádzali?" spýtal sa. Na tvári sa mi rozlial blažený úsmev. Ani som nemala chuť sama sebe popierať, že je to kvôli jeho nejasnému súhlasu.
"Áno, presne tam."


"Daj mi minútku, kým sa oblečiem," v pozadí mu tam niečo zašramotilo. Zrejme skriňa. "Hlavne neskladaj," dodal.
Na chvíľu som si položila mobil na stolík a sama sa obliekla. Nie, zrkadlo, nie, povedala som si v duchu. Verím, že by mi na kráse nepridalo, po celej prebdenej noci. Vlasy som si prebehla kefou a o viac sa nestarala.
S mobilom pri uchu som vybehla na ulicu. Hlasno som sa smiala na Liamových vtipoch. Každou chvíľou som si uvedomovala, že som pri ňom čoraz bližšie. Keď som prišla na mólo, už sa opieral o drevené zábradlie. Zastavila som dva metre od neho.
"Už by sme to asi mali zložiť, čo?" pozrela som naňho s úsmevom a mobil stále držala pri uchu.
"Asi áno," aj na jeho tvári sa roztiahol teplý úsmev, ktorý mi presvetľoval ráno. Vôbec nevyzeral na to, že celú noc pretelefonoval so mnou.
Zaklapla som svoj mobil a podišla k nemu bližšie.

"Spýtala by som sa, ako si sa vyspal, ale to by nemalo cenu," zasmiala som sa.
"Môžeš sa ma spýtať akú som mal noc," navrhol s pokrčením pliec. Stáli sme dva kroky od seba. Ani jeden z nás nevedel, či prikročiť bližšie.
"Akú si mal noc?" využila som jeho radu.
"Dnešnú noc?" pohladil sa imaginárnej briadke. "Vlastne to bola skvelá noc. Jedno úžasné dievča, o ktorom som si mimochodom myslel, že ma vôbec nemá rado mi zavolalo a skončilo to obrovským dlhom za prevolané minúty."
"Len pokračuj," vyzvala som ho s úsmevom na tvári. Všimla som si, že začalo svitať. Niečo na tomto momente bolo naozaj čarovné. Možno to bolo tým ako sa tmavá obloha pomaly rozjasňovala kontrastujúcim oranžovým svetlom. Svitanie bolo vždy najkrajšie u nás v Škótsku. Nikdy inde na svete sa nehýrilo toľkými farbami.
Mimovoľne som urobila krok bližšie k Liamovi. Ťahal ma svojim tichým, no hlbokým hlasom.
"Popravde to dievča nie je len úžasné. Je neuveriteľné. A krásne. A šikovné. A múdre. A znervózňuje ma na plnej čiare. A práve teraz," stíšil svoj hlas, pretože sme pri sebe boli celkom blízko. Stačilo pár centimetrov a boli by sme sa dotýkali. Hľadela som mu na pery, nemohla som od nich odtrhnúť pohľad. Myseľ mi zrejme zahaľoval nejaký druh mlhy menom Liam Payne.
"Povedz to," vyzvala som ho, keď sa neozýval. Chcela som vidieť, ako sa tie pery pohybujú. Nech vysloví čokoľvek...
"A práve teraz by som to dievča chcel pobozkať, ale nie som si istý, či ma nechá," jeho dych som cítila na svojom líci. Boli sme tak blízko.
"Ak to neskúsiš, nikdy sa to nedozvieš," rozpustila som všetky svoje zábrany. Ruky som mu obmotala okolo krku, jeho dlane si ma tesne privinuli. Pery sa nám dotkly takmer okamžite. Ak by mi v hlave ostalo aspoň trochu mozgu, možno by som premýšľala nad tým, čo robím. Môj rozum sa však roztopil pri tej záplave tepla, ktorú vo mne Liam vyvolával.
Svojimi perami skúmal moju dolnú peru, pomaly ju ochutnával. Musela som sa tomu poddať, bolo to také... intenzívne. Vzápätí si jeho jazyk našiel cestu k môjmu a náš bozk sa prehĺbil. Rukami mi pevne stisol zadok. Netuším ako, ale predsa sme sa dotackali k zábradliu, na ktoré ma vysadil, aby nám nebránil nás výškový rozdiel. Och bože, bol taký jemný a vášnivý zároveň! Nohami som ho objala okolo bokov, čím sa ku mne dostal ešte tesnejšie.
"Ehm, ehm! Choďte to robiť niekde do hotela vy decká jedny nadžané!" začuli sme, na čo sme sa obaja strhli. Okolo prechádzal starší pán, ktorý sa zrejme prišiel pozrieť na východ slnka, tak ako my.
S Liamom sme sa na seba pozreli a vybuchli do smiechu. Dlžala som sa ho pevne za len košele, aby som náhodou neprepadla cez zábradlie.
"Nikdy by som nepovedala, že taký pán v... pokročilom veku bude poznať význam slova nadržaný," povedala som, keď prvý príval smiechu odoznel.
"Nepodceňoval by som ho, je to predsa muž, či už v pokročilom veku, alebo nie," smial sa aj Liam.
Predtým než ma zložil z móla mi vlepil ešte jednu pusu. Jemne ma hryzol do spodnej pery, čím ma prinútil chcieť viac. Sme však na verejnosti. Ľudia sa pomaly začali objavovať na týchto zvyčajne rušných uliciach.
"Kam pôjdeme teraz?" spýtal sa Liam.
"Nechceš ísť k nám? Musím Zoey spraviť raňajky," pokrčila som ramenami.
"To by bolo fajn," usmial sa na mňa.
"Najprv by sme ale mohli zájsť na trh kúpiť nejaké ovocie a zeleninu, dobre?" otočila som sa naňho s úsmevom. Pokýval hlavou zatiaľ čo jeho ruka našla moju. Preplietol nám prsty. Obaja sme svoj pohľad upreli inam, no na perách sa nám usadil spokojný úsmev.
Áno, Liam Payne sa mi naozaj páči.

"Takže ak som to správen pochopil," zopakoval Liam zatiaľčo mi držal tašku, do ktorej som vkladala ľadový šalát. "Zoeyina liečba nezaberá, alebo aspoň nezaberá tak akoby mala. Jej nádor sa nezmenšil ani nezväčšil. A ten doktor..."
"Wulsley," doplnila som ho.
"Áno ten. Doporučuje skúsiť alternatívnu liečbu, ktorá jej môže pomôcť. Alebo ju zabiť. A tá liečba ťa bude stáť všetky tie peniaze, ktorá sa ti podarilo ukradnúť,"
"Požičať," opravila som ho.
"Požičať," zopakoval po mne, "od Zoeynho otca. Keby som nebol informovaný, asi sa mi to pletie."
"To je všetko," povedala som, keď som zatvorila tašku. Myslela som tým však aj informávie o Zoeyinom zdravotnom stave.
"Je to komplikované," povedal po chvíli.
"Myslíš, že by som mala tú liečbu dovoliť?"
"Neviem... Asi by si sa mala spýtať Zoey," pokrčila plecami. Jeho pohľad vyjadroval úprimný strach.

Mal pravdu. Zoey s rakovinou bojuje dosť dlho na to, aby vedela čo s ňou chce urobiť. Spýtam sa jej.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lenkabel Lenkabel | 23. července 2013 v 13:22 | Reagovat

Jupiii,konecne sa dali dokopy!!! Inak,chcela som sa opytat,aky druh rakoviny ma Zoey?

2 Katherine Katherine | Web | 23. července 2013 v 15:16 | Reagovat

[1]: leukémiu...

3 Harlow Harlow | 23. července 2013 v 23:48 | Reagovat

ty sa flakas, ja zase nekomentujem. ale kde su vsetci? aky mas nazor nato, ze Sue chce skoncit po jej poviedke?
super cast a pridavaj castejsie! a uzivajte prazkty

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama