Heartless 14

19. července 2013 v 17:20 | Sue |  Heartless
Na pekné poprsenie pridávam časť :*** Je nudná, prepáčte :)


Doma ma čakali vyplašení rodičia. Musela som ich uistiť, že sa nič vážne nestalo, len som ozaj musela odísť, pretože Zayn potreboval pomôcť s prípravou nejakého dôležitého večierka. Myslím, že mi aj tak moc neverili, no kebyže im poviem, že išlo iba o vyžehlenie jednej košele dopadlo by to horšie.

Celé doobedie som sa snažila venovať sa im a aj malému, aby som večer mohla ísť s Marcom von. Čakal ma presne o dohodnutej hodine pred domom v taxíku.
"Dúfam, že toto je oblečenie na vyhodenie smetí," povedal, keď vystúpil.
"Prečo?" pozrela som na svoje rifle, blúzu a sako.
"Zabudol som ti povedať, že ideme do klubu, nie si sadnúť na kávu, alebo čaj, prepáč, počkáte nás pár minút prosím?" naklonil sa ku taxikárovi.
Ten s úsmevom súhlasil a Marco ma za lakeť dotiahol späť ku mne do izby a otvoril mi skriňu.
Rukami posúval vešiaky a všetko čo mohol okomentoval:
"Nie, nie, hrozné, zlá farba, strašné, toto ani neviem na čo tu máš, to si nosila pred milión rokmi, nie, nie, už by si ozaj mala ísť a nákup, počkaj?" vytiahol kratšie tmavomodré kokteilky.
"Tie som na sebe nemala ani raz," povedala som len tak mimochodom. "A neviem, či ich vôbec na sebe chcem niekedy mať."
"Pšt," vystrčil ukazovák. "Nie sú to tie, čo si odo mňa dostala na narodeniny?"
"Nieeee," snažila som sa klamať. Bezvýsledne.
"Ukáž, akú máš bižutériu," vyzval ma.
"Marcooooooo," zaklonia som hlavu. "Naozaj nemôžme ísť na kávu?"
"Nie, rezervoval som nám box, tak ticho a poslúchaj, dones tú bižu!"
Prevrátila som očami a poslušne prešla ku skrinke, kde odkladám bižutériu, ktorú na sebe nemienim mať, alebo som si myslela, že ju na sebe nikdy mať nebudem.
Marco vytiahol strieborno-modro-biely masívny náhrdelník a jemňejšie strieborno-biele náramky s perličkami. Nakoniec ma donútil zobrať si čiernu malú taštičku do ruky, namisto mojej obľúbenej veľkej kabely a na vrch som si obliekla čierne sako- aspoň jedna vec s ktorou som súhlasila.
"Rozpusť si vlasy a poď rýchlo do kúpeľne, trochu sa domaľuješ," tlačil ma pred sebou.
"Ale..."
"Ticho! Čaká nás ujo v taxíku, predsa nechceme aby čakal dlho."
Rodičia sa smiali na mojom utrápenom výraze. V kúpeľni ma naštastie nedržal dlho, na oči som si dokreslila linku, pridala jednu vrstvu špirály a na pery som si dala jemnučko ružový rúž, ktorý ani nie je vidieť. Marco si ma spokojne premeral a pri dverách mi ešte podal moje čierne lodičky, ktoré som už nevidela poriadne dlho, takže ani neviem, odkiaľ ich vyhrabal. No podľa maminho výrazu usudzujem, že v tom má prsty aj ona.
"Užite si to," zasmial sa ocino, ktorý poprinás prešiel do obývačky.
"Užijeme, dovidienia," povedal za nás za oboch Marco a znova ma tlačil von.
Taxikár pochválil, ako vyzerám a ja som sa musela usmiať. Nie často zažívam ten pocit, keď si pripadám pekná.

Zastavili sme pred klubom zašitým v slepej uličke. Hudba hrala tak nahlas, že sa otriasali steny a mala som pocit, že mi chodník praská pod nohami. Vošli sme dnu, klub bol zahalený do čiernej farby, veľa svetla tu nebolo. No väčšina vecí bola ladená do fialovo-ružovo-čiernej kombinácie.
"Poď za mnou," Marco ma chytil za ruku a ťahal za sebou.
"Dnes si pripadám ako tvoj pes," skonštatovala som sucho, no on to odignoroval.
Zaviedol ma do jedného menšieho boxu.
"Budeme tu sami?" opýtala som sa čakajúc na to, že mi oznámi príchod nejakých jeho známych.
"Počkáme si, kto si ku nám prisadne," žmurkol na mňa. "Idem objednať, čo si dáš?" opýtal sa.
"To je na tebe, objednaj mi niečo," usmiala som sa.
Keď Marco odišiel, poobzerala som sa okolo seba.
Klub bol celkom plný, no nikto ešte netancoval, na to bolo až príliš skoro. Nad tanečným parketom sa točila obrovská diskoguľa, osvietená bielimy, fialovými a ružovými reflektormi. To bol asi najväčší zdroj svetla ohliadnuc svietiaci bar. Marco sa už blížil ku mne.
"Nech sa páči," položil predomňa pohár niečoho.
"Mám sa báť?" pomaly som ho zobrala do ruky a pootáčala.
Nápoj bol žltej farby a na okraji pohára bol kúsok ananásu.
"Nemáš sa čoho," pokrútil hlavou a pokojne si odpil zo svojho.
Následovala som jeho príklad a odpila si. (Moja trápna poznámka, nemusíte si ju všímať: Áno Tan, tú vetu som dala preč, môžeš si ju tam domyslieť :D xxx) Položila som ho späť na stôl, posunula sa bližšie k Marcovi, aby sme na seba nemuseli kričať a rozprávala sa s ním, hádam o všetkom. Ako vždy.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tanya Tanya | Web | 19. července 2013 v 17:45 | Reagovat

tú vetu si tam mala nechať! tá bola u celej (mimochodom dokonalej) časti najlepšia! :D haha x x x

2 Soňa Soňa | 19. července 2013 v 18:13 | Reagovat

ten Marco a ona spolu chodia ??? lebo ja stale neviem či hej alebo ne :D :D :D

3 alex alex | 19. července 2013 v 19:48 | Reagovat

uuuu :3 konecne som na dovolenke nasla wifi :3 uuuzasne :) tesim sa na dalsiu :3

4 Sue Sue | 20. července 2013 v 9:57 | Reagovat

[2]: Marco je kamarát-gay :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama