The Men We Love 5

5. června 2013 v 17:13 | Mikie |  The Men We Love
zdravím ženy ! kapitolu som sa rozhodla dať ešte pred učením, lebo ak by som ju sem mala dať po, tak vy by ste už pravdepodobne boli po pôrode :D ďakujem vám za kometáre neuveriteľne ma tešia, aj keď sú zvyčajne iba dva-tri .. no ništo :P aj by som sa vám posťažovala, ale pochybujem že toto vôbec dakto číta :D btw viem že sa tu nachádza celkom dosť veľa neprávd tak ma pls nezacyber-škrťte :D a prosím všimnite si tu tú súhru ich myslí :D :D Enjoy :)*


"A prečo si tu?" opýtal som sa jej so smútkom v hlase. Dani ...
"Z dôvodu, ktorý by sa tebe stať nemohol. Tebe, dokonalému Liamovi Paynovi nie." Povedala takmer výsmešne. Ani sa jej nečudujem takto isto sa cítim aj ja.


"My s Danielle už nie sme my..." zrazu zo mňa vyletelo. Ani neviem prečo. Mám potrebu to niekomu všetko povedať. Aspoň niekomu, kto by vedel ako sa teraz cítim.
"Prepáč. Tak potom sme na tom rovnako." Povedala a zbadal som ako jej tečie slza dolu tvárou. Ešteže sme dorazili k môjmu autu. Otvoril som kufor a vybral lekárničku. Vybral dezinfekčný prostriedok a pozrel sa na ňu. Do jej zelených očí. Tak krásne a uplakané. Jemne kývla hlavou na znak toho že môžem začať s ošetrovaním jej ruky. Strekol som jej na ruku tú zelenkavú tekutinu...
Wera
Pozrel sa mi do očí tými jeho hnedými kukadlami. Má ich tak utrápené a uplakané. A je veľmi milý. Ale tie jeho oči. Utrápené. Asi ako tie moje. Myslela som si že to zvládnem ale zjavne nie. Jemne som kývla hlavou na znak súhlasu, tak mi strekul tú zelenú nechutnosť na ruku. Do riti! AU! To je bolesť! Myslím že som sykla trochu hlasnejšie ako bol môj zámer
"Bolí ťa to?" spýtal sa ma Liam s obavami ako v hlase tak i na tvári.
"Trochu to štípe." Povedala som a samozrejme že si domyslel že to štípe dosť. Ospravedlňujúco sa usmial a pokračoval v ošetrovaní mojej ruky. Ešte raz mi ju dezinfikoval a potom utrel. Na ranky mi natrel gáfor a obviazal ich obväzom.
"Ďakujem. Ja už pôjdem. Ahoj." Poďakovala som a otáčam sa na odchod.
Liam
"Ďakujem. Ja už pôjdem. Ahoj." Čo si myslí že ju nechám len tak ísť? Odveziem ju domov. Potrebujem to ešte nejako odčiniť. A chceš vedieť kde býva. Ozval sa ten blbý hlas v mojej hlave. Možno.. určite Payne, určite. Damn!
"Počkaj! Odveziem ťa domov. Aby som si bol istý že si prišla v pohode." Asi som doterný, ale nevadí.
"Netreba. Prejdem sa a ty máš určite dôležitejšie veci na práci." Ha ha ha, tak iste, len tak že by som sa mal užierať v sebaľútosti. Not gonna happen ...
"Nie nemám. No tak poď. Nehryziem. A doma budeš skôr než sa nazdáš, plus neprechladneš." No táák prosím. Ja chcem vedieť kde bývaš. Bože už som ako Hazza. Never mind.
"Tak ďakujem. A asi máš pravdu, nechcem byť cez prázdniny chorá." Povedala a otočila sa aby si mohla otvoriť dvere, ale ja som bol rýchlejší a otvoril som jej ich. Pozrela sa na mňa a začervenala sa. To je ešte väčšia vďaka ako samotné slovo. Nastúpila a zavrel som za ňou dvere. Obehol som auto a pýtam sa s humorom
"Takže madam, kam to bude?" pozrel som sa na ňu a všimol si ako jej znova stekajú slzy po tvári. Ach, keby som jej tak vedel pomôcť.
"Na Newton Road. Potrebuješ navigáciu?" pýta sa ma milo a pokúsi sa o slabý úsmev. Newton road .... aha viem.
"Nie netreba, hádam sa nestratíme." Povedal som jej s náznakom úsmevu. Naštartoval som auto a povzdychol si. Aj napriek tomu že ma podviedla mi veľmi chýba. Akoby si zobrala aj kúsok mňa. Ale budeš...

Wera

musieť zabudnúť. Musíš sa z tohto nejako dostať. Niekoho si nájsť a zabudnúť na ňho. Niekoho milého a obetavého. Chlapa, ktorý by to s tebou vydržal, kto by bol ochotný... dneska si asi zopakujeme včerajšok. Ožereme sa ... ale niekde vonku. Spijeme sa pod obraz boží...

Liam
Bez ohľadu na obličku-neobličku. Chalani budú určite súhlasiť. Teda aspoň Niall a Hazza. Viezli sme sa stredom Londýna a obaja sa asi zamýšľali nad našimi problémami. Zastali sme na semafóre a obzrel som si ju. Jej husté ryšavé vlasy sa jej na lopatkách krútia a teraz, dažďom nadobudli tmavšiu farbu. Jej smotanová pokožka jej s vlasmi nádherne kontrastuje. Na to aká je nízka má krásne dlhé nohy, na ktorých má teraz conversy. Periférnym videním som zbadal ako semafór mení farby a ja som bol nútený od nej odtrhnúť zrak. Ďalej som sa venoval už len ceste. Po pár minutách sme na mieste.
"Tak a sme tu." Oznámil som jej tlmeným hlasom. Trhlo ňou a pozrela sa na mňa. Odopla si pás vystúpila z auta a predtým, ako za sebou zavrela sa mi prihovorila
"Ďakujem ti Liam, je niečo čím by som sa ti mohla odvďačiť?" opýta sa a mne zíde na um nech ide so mnou von. Je po rozchode, ale aj tak ...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sisa Sisa | 5. června 2013 v 17:30 | Reagovat

je to úžasné a tie ich myšlienky... proste dokonalé :-) veľmi sa teším na ďalšiu časť :-)

2 Lenkabel Lenkabel | 5. června 2013 v 18:20 | Reagovat

Tie ich myšlienky...nádherné...:) Teším sa na pokračovanie

3 ela ela | 5. června 2013 v 21:15 | Reagovat

Perfektne!! Nemôžem sa dočkať pokračovania :))

4 Kikuš Kikuš | Web | 6. června 2013 v 17:48 | Reagovat

jéééj :3 je to úžasné, zamilovala som sa do toho :3 máš talent ;)

a nedá mi neopýtať sa, tak sa prosím neuraz ani nič, nie je tom myslené zle, čistá zvedavosť, čo je "nezacyber-škrťte"? úžasné slovo... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama