The Men We Love 4

3. června 2013 v 22:11 | Mikie |  The Men We Love
Zdravííím :) Sorr že tak neskoro, ale náš učiteľ biznisu si asi najskôr myslí že nemáme sa na aké iné predmety sa učiť :P Skrátka, je to magooor :D Babám ďakujem za komentáre, aspoň tak viem čo to je ako-tak dobré a či to vôbec niekoho baví a má to dôvod pokračovať :D Myslím že sme sa dostali do bodov kde: 1) sa začne niečo diať *ááááálelúúúúja,alelúja, alelúja*, po 2) sa mi začínajú žalostne mínať predpísané časti :D o dva týždne už sa budem len plne venovať písaniu a opravovaniu známok (ale to asi nebude potrebné :D) a dej bude v plnom prúde :D len sa ešte budú musieť oťukať a táák :D ja viem, ani ja nemám moc v láske tie dlhé predhovory, ale pomerne mrte rýchlo som objavila ich čaro :D a na moje pomery, je toto dlhé asi ako pre niekoho slovko 'ahoj' :P ukončila som to tak nijako, ale buď by to bolo takéto, alebo asi päť stranové :D číže tuto je sľúbená časť :) Enjoy :)*


Je tam on s ňou a vášnivo sa bozkávajú. Len tak. V strede ulice, keď prší. To je ale náš zvyk. To bol náš zvyk ... nevládzem. Rozpršalo sa úplne a pozrela som sa na baby. V tvárach sa im zračil súcit s obavami. Belle som vtlačila svoje tašky do ruky so slovami
"Neviem kedy prídem." Otočila som sa a bežala do parku. Leje ako z krhle. A ja sa nechávam unášať spomienkami o dosť rýchlejšie ako nohami.


Prvý deň v treťom ročníku na strednej.
Riaditeľka vošla do triedy a riekla:
"Žiaci, toto je náš nový študent David McConnor a od teraz je vaším spolužiakom." David vošiel do triedy a sadol si vedľa mňa.
"Ahoj. Ja som David, ale to si už iste počula." Usmial sa na mňa tým krásnym úsmevom a v očiach sa mu zračila otázka.
"Ahoj. Ja som Wera Ivysebrová. Tak tu u nás vitaj." Usmiala som sa na neho a ďalej som sa venovala profesorke.
Prvý deň vo štvrom ročníku na strednej.
"Ahoj kráska!" otočila som sa zvukom hlasu svôjho najlepšieho kamaráta.
"Ahoj! Ach David, chýbal si mi. Ako si sa mal v Číne?"
"Skvele,ale aj ty si mi veľmi chýbala."to už ale začala hovorť riaditeľka.
Stáli v tej komôrke vymknutí a natlačení na sebe. Naraz sme sa otočili už sme sa bozkávali. Obaja sme pochopili že ďalej už pôjdeme ako partneri. Boli sme skvelý pár. Rozumeli sme si.
Prvý deň v piatom ročníku.
"Miláčik!" zakričala som na Davida keď som ho zbadala a on sa ku mne s radosťou rozbehol. Vzal ma do náruče a točil so mnou. Celé mesiace nám to klapalo. Maturitný ples. Tancovali sme spolu a on šepkal do ucha ako veľmi ma miluje. Otočila som sa a pobozkali sme sa a .... AU! Ani som sa neprecitla a už som ležala na zemi. Ostrá bolesť mi vyskakovala do dlane. A krucinál bolí to ako fras.

Liam

"Krucinál!" zanadávalo dievča, do kterého som náhodou narazil. Ja som ju nezbadal. Rozmýšľal som nad Danielle,ako mi povedala že má niekoho iného... pre pána Liam! To nezmeníš. Podviedla ťa. Venuj sa tomu dievčaťu!
"Si v pohode?" och Payne! Blbšiu otázku v zásobe nemáš?!
"Neviem celkom iste. Strašne ma bolí dlaň." Povedalo dievča medovým hlasom. Kľakol som si k nej a všimlo si že je celá rozmazaná. Asi plakala. Bolestivo sa drží za zápestie. Má ryšavé vlasy a smaragdovo-zelené oči.
"Ukáž." Povedal som jej a keď mi nastrčila dlaň tak som videl že ju má dosť doškriabanú. Hmm .. v aute mám lekárničku.
"Poď, za rohom mám auto, obviažem ti to." Postavil som sa a zohol sa k nej aby som ju mohlo podoprieť nech na postaví. Keď už konečne stála tak som si všimol aká je nizučká. Asi o dvadsať centimetrov nižšia ako ja.
"Ďakujem, ale nebudem ťa obťažovať." Povedala s trpkosťou v hlase. No tááák dievča pozri sa na mňa! Čo nie je vidieť ako veľmi potrebuj aj len to najmenšie rozptýlenie?!
"Prosím ťa. Nehcem aby sa ti niečo stalo." Povedal som a neviem či to nevyznelo trochu dotieravo, ale konečne sa na mňa pozrela. Trošičku vypúlila oči. Och nie! Len nezačni vrieskať! Nepotrebujem teraz nejakú fanynku. Ja naše dievčatá strašne zbožňujem, ale teraz nie, prosím, nie....
"Niekoho mi pripomínáš.." Tak toto je trošku urážajúce. Pootočila hlavou a pozrela sa na plagát. Na náš plgát. Pozrela sa tam a späť. Tam a späť znova
"Aha. Prepáč. Takže hmmm ... Liam, že?" povedala a začala sa ospravedlňovať a popritom ju zalial dievčenský rumenec. Napokon si moje meno správne tipla. Uchechtol som sa.
"Áno. Tešíma Liam Payne." Predstavil som sa a milo sa usmial
"Ja som Wera. Wera Ivysebrová." Predstaví sa dievča. Takže Wera. Pekné meno, hodí sa jej. Stále tu stojíme v tom lejaku jak dvaja dementi.
"No poď ošetrím ťa." Povedal som potichu a povzbudivo sa na ňu usmial. Potrebujem nejako rozprúdiť konverzáciu...
"Prezradíš mi, prečo si tak rýchlo bežala cez park?" opýtal som sa jej prvé čo mi prišlo na um.
"Niekedy potrebuješ byť rýchlejší ako spomienky, ale tie ťa aj tak dobehnú. Takže naozaj neviem. A nevidela som ťa prepáč." Povedala Wera a trpko sa pousmiala a znova sa ospravedlnila. Niekedy potrebuješ byť rýchlejší ako spomienky ...I wonder why is she here.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sisa Sisa | 4. června 2013 v 15:05 | Reagovat

som naozaj zvedavá ako to bude všetko ďalej pokračovať :) je to úžasné len tak ďalej:-)

2 Lenkabel Lenkabel | 4. června 2013 v 20:31 | Reagovat

Wow! úžasné :) a strašne rýchlo pridávaš nové časti, a to je na tom najlepšie,neznášam ked musím na novú časť čakať týždeň a dlhšie....:D teším sa na novú časť xx

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama