Another love 11

15. února 2013 v 22:58 | Mischelle |  Another love
Prepáčte, prepáčte, prepáčte! (Prečo sa kždému v poslednej dobe len ospravedlňujem?) Ešte budúci týždeň a prázdniny, a dúfam, že cez tie to dám aspoň trochu dokopy. Ďalšia časť o ničom, ale potrebovala som sa dostať ďalej.
Hope U like it:*

Z pohľadu Charlotte
(o týždeň)

" Charlotte, nemôžeš tu sedieť už týždeň. Vieš o tom, že by si mala ísť späť do školy. Chýba mi parťák na labáky." Mike sa opieral o kuchynskú linku a v ruke držal pohár pomarančového džúsu, zatiaľ čo ja som sedela pri stole a cereálie v miske si prehadzovala z ľavého konca na pravý a naopak.
" Nie Mike" postavila som sa a potriasla hlavou, " vieš dobre, že by som sa to tam nezvládla." Pohľad som upriamila na jeho modrozelených očí, v ktorých sa zračila starosť a obavy.
"O mňa sa báť nemusíš," dodala som a podišla k oknu. Naskytol sa mi rovnaký výhľad, aký som mala možnosť pozerať 7 dní nonstop. Na ulici práve prešiel biely mercedes. Slnko zašlo za oblaky a svet akoby v razu sekundy potemnel. Ľudia na ulici sa ponáhľali smrteľným tempom, za niečím, čo vlastne aj tak nikdy nebolo podstatné. A tie podstatné viditeľné detaily prehliadajú. Nikto z nich si nevšímal vtáčika , ktorý sedel na zábradlí neďaleko od nich. Nikto z nich sa nezastavil, aby pomohli staršej žene s nákupom, ktorý sa jej váľal po ulici. Nikomu nevadilo , že skupinka 13 ročných chalanov fajčí cigaretu jednu za druhou.
"Lotte," prišiel ku mne Mike a chytil ma za plece. Nie ! Nemôžeš sa znova rozplakať! Si dosť silná! Si predsa Charlotte! Opäť som cítila tú obrovskú dieru, ktorú by mi ako by mi niekto vypálil do hrude. Do očí sa mi nahrnuli slzy. A predsa si za všetko môžem sama.

V tom ma upútal na ulici zvuk prichádzajúceho auta. Pred panelákom zastalo modré BMV a z neho vystúpila osoba v krátkom čiernom tričku, čiernych nohaviciach so slnečnými okuliarmi. Kristepane, to predsa nemôže byť on! Predsa už museli odísť do Londýna. Je nemožné, aby bol tu. Krv akoby mi v žilách prestala kolovať, z očami uprenými na približujúcu sa osobu som videla, že to je naozaj ON. Pomalými a hlavne malými stále spomaľujúcimi krokmi kráčal ku vchodu. Srdce mi bilo ako šialené. Vyšiel dva malé schodíky a dostal sa ku zvončeku. V tom momente sa otočil ,odkráčal naspäť k autu a nasadol doň. O pár sekúnd sa dvere opäť otvorili. Tentokrát sa Liam otočil v polovici chodníky. Keď prišiel k svojmu BMV kopol do predného auta, sadol si za volant a odišiel preč. A o pár sekúnd na to sa rozplynul aj prach, ktorý ostal ako spomienka, že tu naozaj bol.

"Lotte," zopakoval Mike, s väčšou obavou v hlase, akú mal pred chvíľou. Lenže vtedy som už nevnímala nič. Svet okolo mňa akoby razom zastal a spomienky sa mi v hlave vynárali ako na bežiacom páse. Slzy sa mi liali z očí ako potoky a v tom ma zozadu objali ruky . Na bielom tričku sa v momente vytvoril mokrý fľak. V hlave sa mi prerývali Jeho slová, jeho nezmyselné klamstvá s Mikovými slovami o tom, ako to raz bude všetko dobré. V tom momente sa akoby všetko vo mne zlomilo a ako ten prach po Liamovom aute, odišli s ním aj všetky spomienky.

" Idem do školy," vyhlásila som, dlaňou som si utrela poslednú slzu a s odhodlaním pozrela na Mika.
" Si si istá?" v tvári sa mu zračilo prekvapenie.
" Budem v poriadku, sľubujem! A dnes idem až na druhú hodinu, takže utekaj, aby si to stihol," rýchlo som zo seba vysúkala súvislú vetu, aby sa náhodou nezačal niečo vypytovať, posnažila som sa o úsmev, ktorý aj tak nevyšiel, vlepila mu na líce pusu a elegantným štýlom ho viac menej vyhodila von.

Zavrela som dvere a zbadala sa v zrkadle. Oči opuchnuté a podliate krvou, vlasy strapaté a gate z pyžama mi nespadli len kvôli tomu, že som ich mala zaviazané šnúrkou s asi dvadsiatimi uzlíkami. Podišla som bližšie. Bez neho či s ním, Charlotte začína opäť žiť!

"Konečne vyzeráš ako človek a nie ako zombie, ktorý straší malé zombíčatá," napovedal mi pohľad v zrkadle, keď som sa po hodinke vrátila na to isté miesto. Pozrela som sa na hodiny. Ešte máš čas. Vidíš, ani to nebolelo. Sadla som si do obývačky, nohy vyložila na stôl, zapla si ntb a otvorila emailovú schránku. Očami som prebehla po neprečítaných emailov. Reklama, reklama, e-shop, Liam Payne, poznámky zo školy. Čože? Dobre so videla? Vrátila som sa o pár riadkov nižšie, kde som naozaj zabadala email od Liama. S trasúcimi rukami som ho otvorila.

Dearest Charlotte
Viem, že som to všetko pokazil, viem, že je to všetko kvôli mne, ale prosím ťa, mohla by si mi odpustiť.
Stačila len jedna veta, aby sa ten kolobeh začal spúšťať opäť odznova. Ty Krava, teraz nerev! Zotrieš si make-up! Notebook som zaklapla a ako mŕtvola vyšla z domu.

Ešte prejsť na koniec ulice a už som tam. Ani by človek nepovedal, že zopár dní sedí doma a cesta do školy sa zdá zrazu nekonečná. Už len pár krokov a už som videla bránu mojej "milovanej školičky." Už z diaľky bolo vidieť Julliet. Stála pred schodmi a debatovala s nejakým chalanom. Ten ju chutil za pás a pobozkali sa. Prevrátila som očami. Po prvých 2 mesiacoch, som prestala počítať, s koľkými chalanmi som videla túto scénku. Nenápadne som sa snažila prejsť popri nich. Takmer som bola už na poslednom schodíku, keď som počula známy hlas, ktorý zavolal moje meno. Až priveľmi povedomý hlas. Pomaly som sa obrátila. Kučeravé vlasy, zelené oči, prenikavý hlas. Prečo mi sa mi musí starať do života aj tu?! Ale počkať? On drží za ruku Julliet? On sa s ňou pred chvíľou bozkával?
"Čo je?" zrúkla som na obidvoch. V Harryho očiach nebola nenávisť, akú som očakávala. Bolo v nich niečo úplne iné, niečo neidentifikovateľné. Teda aspoň nie pre mňa.
"Ja... chcel som sa ti len ospravedlniť," povedal potichu Harry, a vyšiel na prvý schodík, na ktorom sa zastavil.
" Nepotrebujem tvoje ospravedlnenie a už vôbec nie tvoju ľútosť. A ani jeho. A môžeš mu odkázať, nech je šťastný! A nabudúce, nech to nepredstiera!" zvrtla som sa a nechala ich tam stáť. Bolo mi úplne jedno, že ma vidia ostatní študenti. Na chodbe som stretla Mika , ktorý na mňa kýval už z diaľky. Už dávno som oľutovala, že som vôbec nezostala doma. V strede chodby mi však nečakane prišlo zle, zatočila sa mi hlava a nebyť tej steny vedľa mňa, asi by som už utierala dlážku.
"SI v poriadku?" v momente stál pri mne a podpieral ma z druhej strany.
"Je len, že je mi zle," v tom momente , už so mnou šiel na toalety. Bolo mu úplne jedno, že vtrhol na dámske a zopár študentiek pišťalo, akoby nikdy nevideli muža.
" Nie je tu možnosť.." opýtal sa ma ,keď už som bola viac-menej v poriadku, "že by si bola tehotná?"


" No tak, Mike, sadni si, prosím ťa! Ja som na ten papierik nacikala a musíš chvíľu vydržať, aby si sa dozvedel, či budeš ujo alebo nie. A navyše, znervóznuješ ma! Nahučala som na Mike, ktorý sa prechádzal hore dole po obývačke a bol nervózny aj za mňa.
"Takže, čisto teoreticky," začal, keď sa konečne usadil vedľa mňa na gauči, "ak by to bolo dievčatko, aké meno by si mu dala?"
" Gertrúda alebo gizela," povedala som s pokojným hlasom, ale hneď ako som videla vysršaný výraz v Mikových očiach, spustila som obrovský rehot.
" Lilien," povedala som tentokrát s úsmevom na perách vážne myslený výraz.
"Krásne meno," podotkol Mike a objal ma.
"Prešlo už 15 minút, poď ideme sa pozrieť na ten produkt," povedal Mike a vytiahol ma nohy, za čo som ho ja štuchla do rebier.
"Žiadny produkt!" upozornila som ho ešte raz, aby mu náhodou nenapadlo povedať to ešte niekedy v živote.
Pomaly som vošla do kúpeľne a pozrela sa na malý papierik položený na umývadle. Vzápätí na to sa mi pohľad stretol s tým Mikovým.
"Charlotte, ty si.."
"Tehotná," odpovedala som za ním jedným dychom.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lexi♥ Lexi♥ | 16. února 2013 v 11:03 | Reagovat

:O :O :O :O :O :O ČO?!?! ŽE NUDNÁ ČASŤ- PRESTÁÁÁŇ ma klamať :O grrrrrr....je to pekné aj všetko no v jej očiach je liam riadny vol, to jak?!? AAACH!! S tou "Gertrúda alebo Gizela." Ách :D :D :D Úsmev som mala na tvári až pri poslednom riadku sa zmenil, na niečo podobné tomu: :O...krásna časť, aj všetko no to som nečakala!!! Nie, že dáš ďalšiu po roku (čas u nás 3dni=1rok) PROSÍM!!! Čím skôr!!! :)

2 Domi Domi | 16. února 2013 v 11:39 | Reagovat

Chelle ja...SOM MŔTVA! preboha! je to úžasné, nádherné, dokonalé! waaa! :3 Teším sa na ďalšiu časť :) a.. časť o ničom? -.-' hahaha, pobavila si ma ;) Teším sa na ďalšiu časť :)x

3 Domi Domi | 16. února 2013 v 11:44 | Reagovat

[2]: napísala som to dvakrát? :D ach jaj

4 Katherine Katherine | Web | 16. února 2013 v 20:26 | Reagovat

Prepáč, že až teraz, včera keď som si to prečítala som bola totálne mimo a pri tom som sa smiala ako najv)čší idiot :D ♥ Gizela :D :D :D náhodou je to krásne meno :D ... A vlastne bude malý Payne ♥ awww, krása, toto sa mi páči, takýto vývin :D och ako ťa len zbožüjem Chelle ♥

5 *M* *M* | 17. února 2013 v 20:00 | Reagovat

že nuda :D som zvedavá kedy konečne pochopí že ju Liam miluje :D nech sú spolu pjosííííím :)

6 no-dream-no-life no-dream-no-life | 25. února 2013 v 16:47 | Reagovat

Ahoj prepáč za spam ale nespriatelime blogy? :)
http://no-dream-no-life.blog.cz

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama