Another love 10

9. února 2013 v 20:58 | Mischelle |  Another love
Túto časť nie a nie dopísať. Aj tak neni všetko čo som chcela. Ale tak snáď no ;)
Hope U like it :*

Z pohľadu Harryho
"Ešte jednu tequilu," povedal som mierne pripitým hlasom hnedovlasej barmanke a pohľad uprel na sériu štamprlíkoch položených na bare. Zas až toľko toho som nevypil. Damn! Kedy som to stihol zase pokaziť?
"No tak Liam, už si to konečne priznaj, že ju máš kvôli Danielle," kričal som. Liam sedel v kresle a ja som stál pred ním ako najväčší idot a snažil sa ho presvedčiť o tom, čo mi bolo dávno jasné. Že to skončí tak ako s Danielle. Že ho len využije a odkopne ho. A keby sa aspoň tak nepodobali. Keby si Liam nesľúbil, že si dá nachvíľu pauzu, lenže on ju neľúbi. Naozaj nie. Má ju len hračku, na to aby zabudol.
"Nie Harry," odpovedal tichým, no za to rozvážnym hlasom , " prečo by som nemohol byť opäť šťastný?" Táto otázka ma síce zarazila, no nezastavila.
"Nerob sa, že to nevidíš! Je presná kopia jej! Tie vlasy, postava, správanie!" pokračoval som ďalej. Môj hlas naberal na obrátkach a hladina adrenalínu prudko stúpla nahor.
"Oná má aj meno!" už zdvihol hlas aj Liam a postavil sa z kresla. Urobil 2 kroky smerom ku mne a prebodol ma pohľadom.
" Áno, Liam, urobili ste si dobre, obaja ste spokojný, ale toto nemôžeš urobiť. Ty to nechápeš? Ďalšia čo ťa chce len pre slávu!" cítil som červeň , ktorá mi vystúpila do líc. Skrátil som vzdialenosť medzi nami. Už sme sa pozerali do očí ako keď vo westernových filmoch, keď začínala bitka storočia. Ani jeden nechcel uhnúť pohľadom.
" Miluješ ju Liam? No tak miluješ ju?" vyštekol som po chvíli ticha. Stál a snažil sa upokojiť dýchaním.
" Ani nevieš ako," niečo sa v ňom zlomilo, jeho výraz sa zmenil na niečo, čo som uňho nevidel už dlho. Len ako stihol dopovedať vtom sme počuli buchnutie dverí a Niallov krik.

Idiot! Idiot! Prečo si taký sebec Harry? Prečo sa celý vesmír musí točiť vždy okolo teba? Prečo si to nemohol pochopiť vtedy? Stačil mi však jeden pohľadom do Liamových očí,aby som vedel že ju má naozaj rád a ďalší aby mi došlo, že zafúkal vietor a domček z karát spadol. Ale ten vietor som spôsobil ja! Namiesto toho, aby som ho podporoval, som to zničil.

"Je tu voľné?" z môjho premýšľania ma vytrhol dievčenský hlas. Ani som si nevšimol, že čašníčka, odniesla prázdne poháriky a predo mňa položila jeden plný s tequilou vnútri. Pootočil som hlavou a naskytol sa mi výhľad na menšiu blondínku s modrými koncami oblečenú v krátkych čiernych šatách. Jednoducho som jej odkývol na znak súhlasu, na čo sa s ľahkosťou posadila na barovú stoličku vedľa mňa. Zdvihol som pohárik do vzduchu a vypil ho na ex.
"Ešte jeden," kývol som na obsluhu.
"To isté, čo fešák vedľa mňa," po chvíli sa ozvalo dievča, ktoré doteraz len mlčalo a nenápadne sa posunulo ku mne. Nie, teraz nie. Prosím, len nech to nie je žiadna ďalšia jačiaca fanúšička.
" Zapíjaš smútok?" nahla sa ku mne a jej slová mi do ucha vpadli ako elektrický prúd. Letmým pohľadom som si ju prezrel bližšie. Z odrazu barového svetla sa jej oči javili ako zelené, ktoré momentálne spočívali na mojom tetovaní. Uškrnul som sa a bez odpovede sa pozrel opäť pred seba.
" Opustilo ťa dievča?" opýtala sa mierne koketným hlasom. Ona sa asi nikdy nevzdá.
" Who cares? Nemám náladu sa o tom rozprávať." V momente som vypil pohárik a mávnutím ruky si objednal ešte jeden.
" Takže predsa je v tom len to dievča," žiarivo sa usmiala , pohla sa smerom ku mne, rukou si podoprela hlavu a pohľad upriamila na mňa.
"Nie," odvrkol som drsnejšie ako som očakával. Hudba v nočnom klube neutíchala a každou ďalšou minútou sa v miestnosti rozrastal hluk prekrikujúcich sa ľudí prerývaný s decibelami hlasnej hudby.
"Poď tancovať, prosím," tentokrát blondína nečakala na nič a začala ma ťahať zo stoličky. Čudoval som sa , ako som sa vôbec udržal na nohách. Do uší sa mi vyrývali tóny nechutne sladkej pesničky.
Chytil som ju za pás a pritiahol si ju k sebe. V tom momente sa mi do nosa dostala vôňa jej parfumu. Ruky mi samovoľne skĺzli na jej zadok. V tom momente zdvihla oči a konečne som si ich mohol pozrieť zblízka. Naozaj boli zelené a hrala v nich istá iskra nadradenosti. Ruky mi vplietla do vlasov a sladko sa na mňa usmiala. Nahol som sa a naše pery sa spojili v krátkom dotyku. Z jej bozku bolo cítiť zvyšok tequily. Damn! Čo to zase robíš? Veď ju ani nepoznáš! Mal by si sa dať liečiť Harry! Seriózne! Tentokrát iniciatívu prebrala blondínka a jemne ma pohrýzla do spodnej pery. Ruky sa mi dostali až k lemu šiat, ale to sme boli už na polceste k dámskym toaletám.

Dvere sa v momente rozleteli a následne sa zavreli. Jednoduchým pohybom ruky som pootočil kľúčikom, aby sa dnu nikto nemohol dostať, pričom ma stále zamestnávali pery zmyselnej blondínky. Tentokrát som sa už mohol dostať ďalej ako len k lemu šiat. Cúvali sme cez celú miestnosť, až kým nenarazila na stenu. Jej teplé ruky, som pocítil na hrudi pod tričkom, ktoré vzápätí pristalo v umývadle. Moje ruky konečne našli zips na šatách, ktorý som uvoľnil a šaty samovoľne skĺzli na zem. Urobil som krok dozadu, zapískal som a očami vyzliekal čiernu podprsenku. Medzeru medzi nami vyplnila doma malými krokmi a chytila ma za zadok. V tom momente leteli do priestoru aj nohavičky s podprsenkou. Cítil som ako mi tlčie srdce. Ako keď malý chlapec rozbije mamičkin najobľúbenejší kvetináč a bojí sa jej to povedať. Opisoval som krivky jej útleho tela zatiaľ, čo ona sa snažil prísť na otváranie môjho opasku. Zasmial som sa a pomohol jej s tým. Ruky putovali čoraz nižšie a nižšie a vtedy zavzdychala po prvýkrát.

Zobudil som sa na tupú bolesť hlavy. Pomaly otvoril jedno a potom aj druhé oko. Žltý strop? WTF? Kde som to? Veľmi pomalým pohybom som sa pozrel doľava. Uvidel som len dlhé blond vlasy s modrým melírom na konci. Ešte pomalším pohybom som sa pozrel pod perinu , ale vzápätí ju vrátil naspäť. Idiot! Čo si zase vystrájal? Obliekol som si na seba rifle, potichu vyšiel z miestností a zavolal Louisovi.

" Harry?" ozval sa hlas z telefónu.
" Louis?" povzdychol som si , keď mi to vôbec zdvihol.
"Harry? Kde si bol? Vieš ako sme sa o teba báli?" spustil na mňa rev a bolo ťažké ho prerušiť.
"Nekrič na mňa. Mohol by si po mňa prísť? Prosím," opýtal som sa s malou nádejou v hlase.
" Fajn. A kde vlastne si?" Kde som? V Melbourne tipujem, ak náhodou tá pekná blondína nie je čarodejnica a nepreniesla nás to úplne inej dimenzie. Nie že by mi to nejak prekážalo, ale v momentálne situácií, by to bolo dosť nevhodné.
"To kebyže viem," odpovedal som a klesol na kuchynskú stoličku.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Diana Diana | 9. února 2013 v 21:19 | Reagovat

kwasneee xDD

2 *M* *M* | 9. února 2013 v 21:43 | Reagovat

krásne :) teraz tak jemne kričím na obrazovku, že prečo tam tá ťapa nezostala a nevypočula si to čo potom Liam povedal ... aj keď síce pochybujem že by to počula :/ a koniec mi vyznie ako klasický Harry :D veľmi sa teším na ďaľšie pokračovanie :)

3 Em Em | Web | 10. února 2013 v 11:17 | Reagovat

ja mám PRESNE to isté! xD nie a nie pokračovať!
ale aspoň som sa konečne dostala k čítaniu, pretože posledných pár dní som nemala čas ani na to, nie to ešte predpisovať časti dopredu :)
"Who cares?"
chceme ďalšiu !!

4 Sue Sue | 11. února 2013 v 15:43 | Reagovat

ja ťa uh!!! v takomto momete to stopneš? si robíš srandu ?!? :D :D je to dokonalé ! takto si Hazzu viem úplne predstaviť :D :D milujem to!! čo najskôr chcem ďalšiu! please :) love you!! :*

5 Tanya Tanya | Web | 11. února 2013 v 18:49 | Reagovat

woohoo! Lari sa ide strčiť :) ♥ mňam! x

6 Katherine Katherine | Web | 14. února 2013 v 15:54 | Reagovat

:D Hazza, ty si trtko, ale aj tak ťa všetci milujeme ♥ Krása ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama