Another love 2

7. ledna 2013 v 19:45 | Mischelle |  Another love
Dievčatá, chcem vám veľmi pekne poďakovať. Ste neskutočné! Ďakujem za každý jeden komentár, ani si neviete predstaviť ako ste ma potešili. Akurát ma mrzí, že vás ďalšími časťami trochu sklamem, lebo sú absolútne odveci. Ešte raz ĎAKUJEM ♥
A chcem sa ospravedlniť Sue,že som tu takto vtrhla.
" Áno, budú spolu, musia byť," viedla som monológ, keď ma zrazu oblial tieň. Nejaký prechádzajúci človek. Lenže keď ten tieň nejak neodchádzala tak som konečne odlepila zrak od písmeniek a pozrela sa na osobu stojacu nado mnou.


Chvíľa, ktorú v bežnom živote ani nepostrehnete, teraz trvala mimoriadne dlho. Postavila som sa a stála so, zoči-voči chalanovi, s krátkymi hnedými ostrihanými vlasmi. Na tvári mal slnečné okuliare, takže som nemohla rozpoznať pohľad a ani farbu očí.
" Praješ si niečo?" vysúkala som zo seba po chvíli a s tvárou červenou ako paprika som sa usmiala.
" Ja... ja len prepáč," koktal "cudzinec" , pretože podľa jeho prízvuku som odhadla, že nie je odtiaľto. Možno Brit? Alebo Američan. Každopádne nebol rodený Austrálčan, to som vedela na isto.
Tak prečo na mňa tak zazeráš? .. Ale z moje odpovede vznikol len nechápavý výraz.
"Prepáč, ja len, niekoho si mi pripomenula. A inak som Liam." Predstavil sa a hlavou hodil k smerom k stromu , pri ktorom mal položenú gitaru a papier s ceruzou.
Skôr ako stihol niečo povedať, predbehla som ho ja so svojou otázkou: " Ty skladáš?"
Nechápala som, prečo sa na mňa tak divne pozrel, ale možno to bola len moja predstavivosť. Ruky si založil do riflí a usmial sa.
" Snažím sa," odpovedal nakoniec pohľadom upretým na hrajúce sa deti.
" Ako sa to voláš?" opýtala som sa ho bez rozmýšľania.
"Liam," zasmial sa , ale začínal byť nervózny.
"To som už počula," snažila som sa na tvári vyčariť úsmev, " myslela som priezviskom."
Nie, to predsa nemôže byť on. Čo by tu už len on tak robil. A sám. ...Zobuď sa! ..Ale takúto odpoveď som nečakala ani v tom najkrajšom sne.
"Liam Payne," povedal potichu ale odhodlane.
Z pohľadu Liama
d...e...f... Brnkal som si na gitare a snažil som sa z hlavy vypustiť udalosti posledných dní. Sedel som pod stromom v parku a na oči som si nasadil slnečné okuliare. Nepotreboval som, aby som stretol nejakú jačiacu fanynku. Nie teraz.
Niekedy skrátka treba opustiť ľudí, ktorých milujeme, aby boli šťastní. Ale prečo teraz. Prečo práve my? .. Prečo? .. zase som sa pristihol ako sa vŕtam v spomienkach. Ako sa pýtam na otázky, na ktoré niet odpovedi. Ako chcem zmeniť vecí, ktoré sa už dávno zmeniť nemôžu.
Položil som gitaru vedľa seba a porozhliadol som sa po parku. Na lavičke naľavo sedí postarší pár, držia sa za ruky a pozerajú na plávajúce labute. Napravo sedeli na deke 2 mladý ľudia, ktorý sa od seba neodlepili ani chvíľu. A keď som sa pozrel pred seba, uvidela som dievča s kučeravými vláskami.
Kučeravé vlasy? ..
" Nie, Liam, nemá to zmysel. Skrátka ťa musím nechať ísť za svojím snom. A ty by si mal urobiť to isté," videl som ako sa jej po líci skotúľala slza. A potom aj ďalšia.
" Danielle, ale to predsa...," zasekol som sa v strede vety a v hrdle mi narástla obrovská hrča.
Bez slova ma chytila za ruku a pozrela sa mi do očí. Cítil som ako pod náporom jej hnedých očí mäknem a oči mi zaliali slzy.
" Liam, vždy som ťa milovala a nikdy ťa neprestanem, ale každý musíme ísť svojou cestou. Nemysli si, že to je pre mňa ľahké. Prepáč," venovala mi posledný pohľad, spomaleným pohybom pustila ruku a nechala ma stáť samého uprostred miestnosti.
A ja idiot som ju nechal ísť. Konečne som bol myšlienkami v Melbourne. Liam, spamätaj sa, to predsa nie je Danielle. Ale tie vlasy a pohupávajúce sa nohy zo strany na stranu, keď ležala na deke a čítala. Danielle je predsa v Londýne. Žije si svoj život, svoj sen.
Ani neviem ako, ale v momente som sa postavil a zamyslený som došiel až k dievčaťu a zapozeral sa na ňu. Vrhla na mňa zmätený pohľad a postavila sa. Nebola ako Danielle. Jediné čo mali spoločné, boli strapaté kučeravé vlasy. Modré oči ma v momente zhypnotizovali. Keď sa usmiala na líci sa jej vytvorila malá jamka. A bola neskutočne zlatá, keď sa červenala.
"Liam Payne," odpovedal som , keď sa ma opýtala ako sa volám. Pohľadom hypnotizujúcim zelenú trávu som čakal na jej reakciu.
Znova sa obzrela ku strome, kde som mal položenú gitaru a vrhla svoje oči na mňa. Posnažil som sa vystrúhať čo najúprimnejší úsmev.
"Hneď som vedela, že ťa odniekiaľ poznám," môj úsmev mi opätovala.
"Ja len , že čo robíš tu? V Melbourne. A sám." zarazila sa.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lexi♥ Lexi♥ | 7. ledna 2013 v 20:04 | Reagovat

To čo píšeš nie je pravda!!! Už len podľa štýlu písania a toho čo mi písala Katherine :D Veľmi pekne píšeš, tak sa nepodceňuj :) musím priznať, zmiatla si ma keď som čítala o tom z Liamovho pohľadu, až som preskakovala riadky (naschvál), to sa mi nestáva často :D Pekne píšeš, teším sa na ďalšiu časť :)

2 Katherine Katherine | Web | 7. ledna 2013 v 20:14 | Reagovat

Jóóóó, Chelle, súhlasim tuto s Lexi <3 nado mnou!!! Nepodceňuj sa, pretože je to úplne úžasné :) akurát som si to čítala (yes gurlz, ja som čítala ešte ďalej, *bitch please face) a pozerám, že nová časť, tak hold idem komentovať, lebo LIAAAAAAM!!! :D :D :D ... Všetci sme neskutočne šťastní, že si tu, tak sa neospravedlňuj darling :* :*

3 Lenkabel Lenkabel | 7. ledna 2013 v 21:21 | Reagovat

Chelle,ty si tú nová adminka?
bTW táto časť je úžasná!!!

4 *M* *M* | 8. ledna 2013 v 14:46 | Reagovat

skvelé :) táto časť bola veľmi pekná ;) veľmi sa teším na ďaľšie časti ;) a ako myslíš že od veci ?? :)

5 Hanna Hanna | 8. ledna 2013 v 17:55 | Reagovat

Nádherné, myslím, že jedna z mojich obľúbených poviedok... je to jednoducho isohqjfa... nemám slov. Od veci to rozhodne nie je! :D

6 Hanna Hanna | 8. ledna 2013 v 17:56 | Reagovat

Nádherné, myslím, že jedna z mojich obľúbených poviedok... je to jednoducho isohqjfa... nemám slov. Od veci to rozhodne nie je! :D

7 Hanna Hanna | 8. ledna 2013 v 17:56 | Reagovat

Nádherné, myslím, že jedna z mojich obľúbených poviedok... je to jednoducho isohqjfa... nemám slov. Od veci to rozhodne nie je! :D

8 Hanna Hanna | 8. ledna 2013 v 17:56 | Reagovat

Nádherné, myslím, že jedna z mojich obľúbených poviedok... je to jednoducho isohqjfa... nemám slov. Od veci to rozhodne nie je! :D

9 Hanna Hanna | 8. ledna 2013 v 17:56 | Reagovat

Nádherné, myslím, že jedna z mojich obľúbených poviedok... je to jednoducho isohqjfa... nemám slov. Od veci to rozhodne nie je! :D

10 Hanna Hanna | 8. ledna 2013 v 17:56 | Reagovat

Nádherné, myslím, že jedna z mojich obľúbených poviedok... je to jednoducho isohqjfa... nemám slov. Od veci to rozhodne nie je! :D

11 Hanna Hanna | 8. ledna 2013 v 17:56 | Reagovat

Nádherné, myslím, že jedna z mojich obľúbených poviedok... je to jednoducho isohqjfa... nemám slov. Od veci to rozhodne nie je! :D

12 Lenkabel Lenkabel | 8. ledna 2013 v 19:36 | Reagovat

Hanna nespamuj tu! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama