Only One 8

16. prosince 2012 v 18:25 | Katherine |  Only One
Túto kapitolu som chcela pridať už v piatok, ale nešiel mi poriadne internet :/ ... Dúfam, že si to ešte vôbec pamätáte. Sľubujem, že budem pridávať pravidelne, mám toti dosť napísané dopredu. Už sa fakt nejdem na nič vyhovárať, takže here U R a ja sa po krásnom zážitku s Jarkom Nohavicom, a po pozretí Hobita vrhnem na učenie (inými slovami, idem spať :D) Ďalší diel pozajtra? či?




"Ty si mi teda gentleman. Nehodí sa, aby sme spali v jednej posteli," prostestovala som. Liam sa zatiaľ vyzliekol, len do trenírok a vhupol pod perinu. Videla som, že boli čisté a iste aj voňavé. Rozčuľovalo ma to, už som tam chcela ležať.
"Počuj Jane," zdvihol Liam obočie, "vážne chceš v takejto situácií riešiť to, či je to vodné alebo nie?"
Uvedomila som si, ako hlúpo musím vyzerať s mojimi puritánskymi názormi. Dobre teda. Bez slova som si prešla na druhú stranu postele. Vyzliekla som sa do trička a hodila sa na posteľ. Zdala sa mi neuveriteľne mäkká. Liam sa nahol k nočnému stolíku a zhasol olejovú lampu, ktorú nám dal Jersey.
"Nemáš sa čoho báť," povedal Liam do ticha. "Sme manželia, nie?"

"Vstávajte hrdličky!" z tvrdého spánku ma vytiahlo nepríjemné klopanie na dvere. Ešte minútku. Alebo aspoň sekundu. Pod hrubou perinou mi bolo náramne teplo. Komu by sa chcelo vstávať?
"Rýchlo vstávajte! Raňajky nebudú teplé večne," zachrípnutý hlas za dverami mi trhal uši. Úplne som precitla zo spánku. Zdalo sa však, že môj spolunocľažník nemá v úmysle prerušiť svoje sny. Ani sa mu nedivím. Uvedomila som si v akej polohe sme. Bola som mu otočená chrbtom, nohy sme mali prepletené. Jednu ruku mal prehodenú cezo mňa. Teda vlastne nie cezo mňa. Skôr pod mojím tričkom. Našťastie ma držal len za brucho. Vyvolávalo to vo mne príjemný pocit šteklenia v žalúdku. Nos mal zahrabaný v mojich vlasoch. Podvedome som sa usmiala.
"Nepočuli ste, že máte vstávať?" uhundraný Jersey zase bušil na dvere.
"Liam?" zložila som zo seba jeho ruku. On zo spánku zapriadol a pritisol sa ku mne ešte viac. Nechápem prečo, ale vážne sa mi to páčilo.
"Liam, musíme vstávať," vymanila som sa z jeho objatia. On niečo zahundral a rozospato otvoril oči. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal. Keď nastal ten moment, rýchlo sa odo mňa odtiahol, akoby som ho popálila.
"Prepáč," pozrel na mňa. "Nevedel som..."
"To je v poriadku," silene som sa usmiala. Prečo sa odtiahol tak rýchlo? Úprimne musím priznať, že ma to zamrzelo. "Poďme sa obliecť. Mali by sme ísť na tie raňajky, lebo Jersey dostane infarkt."
"Dobre," pritakal Liam. Nastalo ticho, v ktorom sme sa obaja rýchlo obliekli.

Dole nás čakali raňajky pozostávajúce z domáceho chleba a masla, ktoré bolo, čuduj sa svete, kupované.
"Liam, mám pre teba špeciálnu úlohu," začal Jersey, keď sme si odrezali z chleba.
"Počúvam," zahryzol si Liam do poriadne hrubého krajca.
"Potrebujem, aby si mi posekal drevo. A ponosil ho do kôlne. A predtým by som potreboval poupratovať kôlňu..."
"Dobre," usmial sa Liam, čím prerušil Jerseyho výpočet prác. Čakala som, že bude protestovať proti toľkej námahe. Pochybujem, že pri svojom životnom štýle niekedy urobil niečo viac ako len vynášanie smetí.
Nechcela som pripomínať, že Jersey nám sľúbil odvoz do mesta. Vážne by sme sa mu mali niečím odvďačiť. Pravdepodobne nás odvezie potom.
"Čo mám robiť ja?" spýtala som sa.
"Pokojne môžeš navariť, kým my sa budeme venovať tomu vonku," zazubil sa na mňa Liam.
"To by nebol práve najlepší nápad," pokrčila som nosom. Viem variť, ale popravde, neznášam to. "Čo keby som ti pomohla vonku a Jersey," pozrela som sa na dotyčného, ktorý mal dnes vlasy pre zmenu len v jednom cope, "vy by ste mohli navariť, keď vám to včera tak išlo."
"Neviem či si na to dosť silná," zamračil sa Jersey.
"Samozrejme, že som. Nepodceňujte ma. Hádam mi nechcete naznačiť, že keď tu bola vaša žena, nič nerobila."
Keď som zbadala výraz v Jerseyho očiach, oľutovala som, čo som povedala. Niekedy viem vážne streliť cez čiaru. Prečo som ju spomínala, keď som nevedela, čo sa s ňou stalo?
"Dobre, pokojne môžeš poukladať kôlnu. My narúbeme drevo. Potom ho ponosím a Jersey môže variť. A ty s ním, čo?" uchytil sa slova Liam. S rozpačitým úsmevom som súhlasila.

Slnko mi príjemne hrialo na chrbát. Záťaž dreva v rukách ma nenechala na pochybách o mojej zajtrajšej svalovici. Odložila som drevo do vyupratovanej kôlne. Za mnou sa dovalil Liam s omnoho väčším nákladom.
"Nechaj to už prosím ťa tak a radšej bež pomôcť Jerseymu," odfukol si. Modrá flanelová košeľa od Jerseyho mu tak pasovala, že by som najradšej...
"Neznášam varenie," frfľala som.
"Ale ja ťa nosiť drevo už nenechám. Som si istý, že zajtra budeš mať svalovicu," zložil si ruky na hrudi. Prečo je práve teraz taký príťažlivý? Čím skôr budem od neho preč, tým lepšie.
"Idem mu pomôcť," rezignovala som. Keď som kráčala k domu, cítila som na sebe Liamov pohľad. Vystúpila som po troch schodoch k vchodovým dverám. Z vnútra sa už šírila úžasná vôňa. Neviem prečo, ale zrazu som sa ocitla doma s Mischelle a mojou malou Zoey.
"Jersey?" vytrhla som sa zo sentimentálneho zamyslenia. Až teraz som si uvedomila, že sa čím skôr musím dostať domov.
"V kuchyni," zakričal.
Prišla som do kuchyne, kde už sa veselo niečo vyváralo.
"Tak s čím vám pomôžem?" spýatala som sa.
"Môžeš očistiť tamtú zeleninu."
Popri čistení sme boli chvíľu ticho, no bolo mi to nepríjemné.
"Jersey, prepáčte za to, že som ráno spomínala vašu ženu. Neviem, čo sa jej stalo, nepatrí sa to."
"Zomrela," prerušil ma. Ani sa na mňa nepozrel. Čakala som či bude pokračovať a oplatilo sa.
"Vieš, moja Eli bola tak trochu ako ty. Stále si zo mňa uťahovala a kričala po mne. Spoznali sme sa, keď sme obaja žili dole v meste. Mali sme obaja dvadsať rokov, keď sme sa brali," v hlase sa mu prejavovali zjavne nechcené émócie. Bol mi otočený chrbtom, aby som mu nevidela do tváre. "Presťahovali sme sa tu, lebo mala rada samotu. Hádam si nemyslíš, že sme tu vždy žili bez všetkého. Bol to raj s elektrinou a všetkými podobnými zbytočnosťami," zasmial sa. "Odpojil som sa od civilizácie, keď umrela. Bola to autonehoda. Pred desiatimi rokmi..."
Skončil svoje rozprávanie, pretože sa mu zlomil hlas. Vstala som, nechala mrkvu mrkvou a podišla k nemu. Neobjala som ho, len som mu ruku položila na chrbát. Neplakal. Smútil. Poznala som ten pocit. Chápala som ho.
"Viete, pred tromi rokmi som prišla o matku. Viem, že to nie je to isté, ale... viem, čo ste si prežili."
Mala som potrebu povedať mu všetko. Zveriť sa mu s problémami a nedržať to v sebe, no nemohla som. Musím brať ohľad na Liama. Na Mischelle. Zoey.
Jersey sa na mňa pozrel a chytil ma za ruku. Chvíľu sme len tak stáli.
"No čo ženská, neurobíme si večer opekačku?" zrúkol asi trochu hlasnejšie ako mal v úmysle.
"Dobre," usmiala som sa a znovu si sadla k zelenine. Síce sme mali odísť dnes, ale vydržíme ešte jeden deň.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 DirtyDancer DirtyDancer | 16. prosince 2012 v 18:59 | Reagovat

netrpezlivo som čakala, kedy tu zbadám ôsmy diel a dočkala som sa!! wohooo :)xx úžasné, krásne, najkrajšie :) zlatko, už nás prosím nenapínaj s ďalším dielom tak dlho ;) moc moc sa mi to páči :)xx

2 Em Em | Web | 16. prosince 2012 v 19:36 | Reagovat

že by som najradšej... čo? ja chcem dokončenú vetu!ach bože...táto časť. vieš ako dlho sa čaká na vec, na ktorú sa neuveriteľne človek teší?! áno, chápem, internet...ten náš by som najradšej vyšmarila von oknom a nechala by ho tam zamrznúť :D dokonale mi lezie na nervy to ako sa niekedy nevie načítať ani po stý krát.. :) teším sa na ďalšiu! :)

3 džanaa džanaa | 16. prosince 2012 v 20:19 | Reagovat

dockala som sa novej casti... ja neverim... ale oplatilo sa.. dufam ze dalsia bude co najskor :D

4 *Evush* *Evush* | Web | 17. prosince 2012 v 17:28 | Reagovat

Aaaa je to dokonalé!!♥ Jane je absolútne úžasná a Liam tam padne ako posledný dielik do puzzlí :) Vážne sa mi to strašne páči, nič podobné práve nečítam a pochybujem, že by to niekto dokázal napísať, ako ty ;) Nevadí, že si mala kratšiu odmlku, chápem to a na tvoje časti sa oplatí čakať :))

5 Chelle Chelle | 17. prosince 2012 v 17:29 | Reagovat

:O Speechless.... As perfect as usual :*
Loooove this story, love U! ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama