Don´t You Want Me?(part 44)

17. prosince 2012 v 20:12 | Sue |  Don´t You Want Me?
Aj vy už máte dosť tej sprostej školy?!? Prosím, nech je už piatok :) Úprimne sa viac teším na prázdniny ako na Vianoce, áno som sprostá, ale ja pod stromček už aj tak nič nedostanem a jediné na čo sa z Vianoc teším je tá pohoda, rozprávky telke a to, že nebudem musieť nič robiť :) Nejdem vás zdržovať svojimi kecmi, nech sa páči :)
"Niaaaaaall, a teba nikto neučil, že nemáš babe liezť do kúpeľne keď je v nej?"
"Polož tú kefku, najskôr sa naješ," škaredo na mňa pozrel. "keď to vychladne, už to nebude dobré."
Trošku som ho chcela provokovať a začala som si umývať zuby.
"Nie," prešiel ku mne a chcel mi kefku vybrať.


Ústa som držala pevne zatvorené, ako sa mi ju vyberal z úst. Po chvíli som musela pevne zatnúť zuby, držal rúčku kefky a krútil mi hlavou. Musela som vyzerať ako debil.
"Baví ťa to?" vyprskla som a kúsok pasty mu skončil na líci.
Musela som sa smiať, rýchlo som zvyšok pasty vypľula do umývadla a začala sa smiať.
"Prepáč," povedala som pomedzi smiech a zotrela mu pastu z líca, čím som urobila ešte väčšiu škodu a líce mal celé biele.
"V pohode," smial sa aj on a chytil mi ruku, aby som už nerobila radšej nič, zohol sa k umývadlu a líce si umyl.
"Poď už jesť," usmial sa na mňa a podal mi kefku, ktorú ešte stále držal v ruke.
"Hej, dobre" ešte stále som sa škerila.
"Čo máš dnes na pláne?" opýtala som sa ho a pokojne prehadzovala v ústach praženicu.
"Nie čo mám, ale čo máme, a nechaj sa prekvapiť, dobre?" usmieval sa a odlomil si kúsok z môjho rožka.
"Už si jedol?" opýtala som sa ho, keď rožok máčal do kečupu.
"Hej, ja som vlastne chcel, aby sme sa najedli spolu, ale keď som tú prvú praženicu dokončil a keď som ju chcel vyskúšať tak som sa do nej tak pustil, že neostala," nevinne sa na mňa usmial.

"V pohode, ale mohol si ma kľudne zobudiť, raňajky by som urobila aj ja," usmiala som sa na neho.
"Vyzerala si tak spokojne, keď si spala."
"A ty si sa ako vyspal? A kde si spal?" opýtala som sa.
"V pohode, a spal som v obývačke."
"My máme na nič gauč, to si si nemohol prísť ľahnúť ku mne do spálne?" nič také, čo sa v spálni okrem spania robieva ma nenapadlo.
Odfrkol.
"No prepáč?" zasmiala som sa.
"Bál by som sa," zasmial sa.
"A čoho prosím ťa, neboj sa neznásilnila by som ťa," povedala som vážne.
"Nie toho som sa nebál, vieš čo, to je jedno," pokrútil hlavou, stále vysmiaty ako slniečko.
"Okej," dojedla som svoju porciu praženice, išla sa umyť a podľa Niallovho nariadenia som si obliekla niečo, čoho mi nebude ľúto, ak sa to zničí a zašpiní.

"Už?" zakričal na mňa z chodby.
"Hej, čakaj," natiahla som na seba staršie čierne tričko a zobrala do ruky sivú mikinu.
"Môžeme," pribehla som do chodby, mobil zastrčila do vrecka mikiny a obula si conversy.
"A kam to vlastne ideme?" opýtala som sa ho, keď som zamykala dvere.
"Uvidíš," žmurkol na mňa, zobral ma za ruku a viedol ma ulicami na mne celkom neznáme miesto.
Zastali sme pred maličkým nenápadným panelákom.
"Moment," z vrecka vytiahol kľúče a zamieril ku strednému vchodu, pobrala som sa za ním.
"Za kým ideme?" zaujímalo ma.
"Za Niallom," uškrnul sa.
"Čo?" nechápala som. "Máš svoje druhé alternatívne ja?"
"V podstate."
"Veď ty si strašný," buchla som ho do ramena.
"No neviem, kto ma tu bije, ale dobre," pošúchal si miesto udretia.
"Sorry."
"Ladies first," otvoril mi dvere a ja som vošla do tmavého vnútra paneláku.
"Po schodoch hore na druhé poschodie," povedal mi a ja som začala šliapať hore.
"A teraz?" otočila som sa na neho, keď som sa dostala na chodbu s troma dverami.
"Vydrž," zastrčil kľúč do dverí naľavo a odomkol ich. "Tadááá, vitaj u druhého Nialla."
Dokorán otvoril dvere a podržal ich, kým som vošla.
Ocitla som sa v celkom priestrannej miestnosti, ktorá bola celá prázdna, sivé steny, na strope diera, asi na luster a v strede stál jeden rebrík a vedro.
"Má to tu pekne zariadené," povedala som uznanlivo.
"Ty nie si normálna," zasmial sa.
"Vďaka snažím sa," opätovala som mu úsmev.
"Takže, poviem ti dnešný plán, dobre?"
Prikývla som. Niall si sadol na jeden zo schodíkov rebríka a spustil:
"Možno ti už došlo, že je to môj nový byt, ako prvé ti ho poukazujem, túto je farba, takže môžeme dnes vymaľovať chodbu a chcel som ťa poprosiť, či by so mnou zašla do obchodu s nábytkom pomôcť mi niečo vybrať, ja na to nemám také cítenie," pekne na mňa pozrel.
"Okej, samozrejme, ale odkiaľ vieš, že ja mám také cítenie?"
"Tak si dievča a bol som v tvojej izbe, keď si spala," zaškeril sa.
"Prosííííím?" vykríkla som a mala som na to dôvod, práve som totiž mala v izbe asi najväčší bordel za celý svoj život. "Dúfam, že si nič nevidel."
"No, na zemi sa ti váľala nejaká červená podprsenka, ale viac asi nič," stále sa smial.
Jeho smiech bol taký nákazlivý, že som sa začala smiať aj ja.
"To si sa pekne okašľal, ja žiadnu červený podprdu nemám."
Úsmev mu zamrzol.
"To vážne?" opýtal sa sklamane.
"Vážne."
"Sakra, no nič, škoda."
"Že škoda, čo je na tom škoda?"
"No vieš,...."
"Neriešme to dobre?" skočila som mu do reči. "Poukazuj mi to tu a pustime sa do práce."
"Ok," prikývol stále vyškerený a rukou naznačil, že ho mám nasledovať.
Najskôr mi ukázal miestnosť, kde bude obývačka, cez ktorú sme prešli do veľkej kuchyne, vrátili sme sa naspäť do chodby a odtiaľ mi ukázal ešte jednu izbu, z ktorej by mala byť spálňa so šatníkom, ktorý on ale nepotrebuje, a preto by si tam chcel spraviť miestnosť, kde bude môcť len tak sedieť a hrať na gitare a skladať.
Keď mi vysvetľoval, ako by malo čo vyzerať, do akých farebných kombináci by všetko chcel, ako sa teší na to, že si tam bude môcť chodiť oddýchnuť a ako sa nevie dočkať kedy to bude dokončené závidela som mu, závidela som, že má to čo ja nemám a môžem mať. Má voľnosť. Žije sám, alebo s kamarátmi. Jasné, potom som sa ho pýtala aj na to, či mu nechýba domov, priznal, že áno, ale aj povedal, že keď sa s rodičmi stretne po dlhšej dobe a keď do Írska príde povedzme po troch mesiacoch je to ten najkrajší pocit, aký pozná. Neviem, či by som zvládla byť z domu tak dlho, ale bývať niekde sama, alebo s kamarátkami a užívať si život, tak ako Niall by som určite chcela...
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kika Kika | Web | 17. prosince 2012 v 20:55 | Reagovat

:O to je tááák úžasné :D najlepšia tá červená podprsenka, čo si budeme... :D soooo perfect :) milujem tvoje príbehy :D si génius :D úžasne píšeš :) teším sa na pokračovanie :D

2 Chelle Chelle | 17. prosince 2012 v 20:58 | Reagovat

Zuzká, toto je tak neskutočná časť :) Tvoje písanie! ♥ Nemám slov... absolutne dokonalé :) Ale už by sa aj Harry mohol objaviť :D

3 Katherine Katherine | Web | 17. prosince 2012 v 21:10 | Reagovat

awwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwww ♥♥♥

4 Eli Eli | 18. prosince 2012 v 16:24 | Reagovat

neuveriteľné, teraz som si prečítala 5 častí naraz a som na monitor vyškerená od ucha k uchu, Sue, zas a znova ti tlieskam, ty si proste talent :) a neopováž povedať že je to o ničom!! :D neuveriteľne sa teším na pokračovanie :))

5 Miška Miška | 18. prosince 2012 v 18:08 | Reagovat

uzasnaaa :))

6 Tanya Tanya | 19. prosince 2012 v 8:16 | Reagovat

Une perfectioon (nosovečka) :D :D je to dokonale a ja už mam problem sa stale opakovat.. Milujem taaaa x x x

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama