Only One 5

17. listopadu 2012 v 14:24 | Katherine |  Only One
Finally, kočky :) Prepáčte, že ste na mňa museli čakať... Ak ste ešte stále ochotné čítať ďalej, tu je pokračovanie. Viem, že sa vám to zdá celé zamotané, ale v ďalšej časti príde menšie rozuzlenie :) Dúfam, že zaujímavé...
P.S: Mischelle, sobota :* Čakám na tvoj príbeh :)



(From previous...)
Začala som prehľadávať kapsy mužov, či nenájdem nejaké užitočné veci. Podarilo sa mi nájsť zapaľovač a krabičku cigariet. Zapaľovač som si strčila do podväzkov a cigarety vyhodila.
"Čo to dopekla stváraš?" rozhodil Liam rukami. Potom si uvedomil, že ešte stále drží dosku a pustil ju na zem. Rukou si zúfalo prehrabol vlasy. Nemal sa dostať do tejto situácie. Bez slova som prešla k autu, vytiahla odtiaľ mapu a kľúčiky.
"Pôjdeš tým autom či nie?" pozrela som na Liama. Šokovane na mňa hľadel neschopný odpovede. Prevrátila som očami, zahnala sa a zahodila kľúče od zapaľovania tak ďaleko ako som vedela.
"Ona je šialená," skonštatoval Liam histericky sám pre seba. Posledný krát som pozrela, či tí muži nemajú niečo užitočné a vybrala sa smerom, kde les vyzeral byť hustejší.
"Kam ideš?" zakričal za mnou Liam.
"To keby som vedela," povedala som si sama pre seba, celkom nečuteľne. Vzápetí sa za mnou rozbehol a chvíľu šiel dva kroky za mnou. Ten musel byť v poriadnom šoku. Nechcela som síce, aby šiel so mnou, no... môže sa mi ešte hodiť. Keď sme kráčali asi hodinu, spomalila som a počkala kým pôjde vedľa mňa. Bola mi nesmierna zima a mala som hlad, no jediné na čo som dokázala myslieť bola moja Zoey. Dúfam, že Chelle urobila o čo som ju žiadala.

Z pohľadu Liama...

Celú dobu, čo som kráčal popri Jane som premýšľal nad tým ako som sa dostal do tejto absurdnej situácie. Ako som sa vôbec dostal... niekam. Keby sa nestala jedna malá skutočnosť menom X-Factor, teraz by som bol pravdepodobne niekde v malom byte s reálnou priateľkou, ktorá by ma prehovárala, aby som na večeru spravil makaróny. Teda vzhľadom na časový posun medzi Aljaškou a Britániou. Prečo vlastne premýšľam nad takými vecami. Môj život sa vyvinul lepšie. Dúfam...
Spozoroval som, že Jane idúca vedľa mňa zastala a začala sa obzerať dookola.
"Čo sa stalo?" spýtal som sa jej. Boli to prvé slová, od toho incidentu pri aute.
"Myslím, že sme sa stratili," pokrútila hlavou. Zatvárila sa tak divne, až som sa musel začať smiať. V duchu som si tisíci krát opakoval, že sa z tohto sna musím zobudiť.
"Čo sa to zdá smiešne?" otočila sa na mňa s bojovným výrazom. Môj smiech prerástol do histerického chichotu.
"Prestaň," zamračila sa ešte viac.
"Prepáč, ale ty mi hovoríš, že sme sa stratili? Chodíme tu zhruba štyri hodiny a ty mi hovoríš, že sme sa stratili až teraz? Mám taký pocit, že už od toho auta sme nevedeli, kde sa nachádzame." Namiesto chichotu vo mne začal rásť pocit hnevu.
"Myslela som si, že viem, kam ideme..." snažila sa to zahovoriť.
"Aspoň, že si myslela," pohodil som rukou.
"Héj," zohla sa na zem, chytila do ruky šišku, ktorá mi vzápätí narazila na hruď. "Tie urážky si nechaj pre seba."
Vôbec som nemal chuť sa jej ospravedlňovať. Nepovedal som ani slovo. Odteraz beriem situáciu do svojich rúk ja, nech sa jej stalo čokoľvek. Nebudem ticho počúvať jej príkazy, keď nemá záujem mi povedať, o čo tu ide.
"Mali by sme pokračovať na sever," skonštatovala.
"Celú noc sme nespali, zachvíľu je ráno a pokiaľ viem, jedlo sme tiež už dlho nevideli."
"Potlač svoje nepohodlie Payne a pohni sa. Nevieš či nás tí chlapi nehĺadajú."
"Dobre, počúvaj ma. Nechceš sa mi zdôveriť čo sa stalo, v poriadku je to tvoja vec. Nemáš záujemm so mnou komunikovať, fajn. Ale nerozkazuj mi, čo mám robiť!" škaredo som na ňu pozrel. Jej oči vyzerali takmer čierne. Na malú sekundu ma to tak zarazilo, že som sa od nich nemohol odtrhnúť.
"Fajn, čo teda navrhuješ?" zažmurkala. Asi si začala uvedomovať svoje správanie.
"Navrhujem, aby sme našli nejaké jedlo," pohodil som rukami. Nečakal som, že sa poddá tak ľahko.
"To sa ľahšie povie ako urobí. Ešte, že nie je zima," vzdychla si.

Z pohĺadu Zayna...

"Pusti ma odtiaľto!" zavrčalo na mňa jedno z najkrajších dievčat aké som kedy videl. Za iných okolností by som sa ju snažil nejako navnadiť na moju vlnu a zbaviť trefnými poznámkami, ale...
"No tak Mischelle, nechcem od teba veľa. Len mi povedz, kde je Jane a Liam?" naliehal som na ňu. Bolo skoro ráno a on sa niekam úplne vyparil. Najhoršie na tom bolo, že mobil si nechal na izbe.
"Odkiaľ, dopekla, vieš, ako sa volám?! Neverím, že poznáš Jane! A nemám poňatia, kto je Liam!" zaprskala. Videl som na nej ako jej povoľujú nervy. Modré oči sa zúžili a keby pohľad mohol zabíjať, už by som dávno ležal na zemi v neuveriteľných kŕčoch.
"Ani mne táto konverzácia nie je príjemná, ale kým mi nepovieš, čo sa stalo, nikam nepôjdeš."
"Dobre, poviem ti čo sa stalo. Tvoj rozmaznaný kamarát si tu našiel nejaké dievča, šiel s ňou domov a ráno sa vráti. O Jane sa nestaraj," hovorila rýchlo. V hlave sa mi ozýval jej prízvuk. Odkiaľ len môže byť?
"Obaja vieme, že to nie je pravda," zdvihol som jedno obočie. Hneď na to mi napadlo, že ona nevie o tom, ako ich Liam videl a počul v sade.
"Daj mi pokoj, lebo použijem silu," doslova som cítil ako Chelle škrípe zubami. Chcelo sa mi smiať, keď som si túto krehkú brunetku predstavil ako sa ma snaží zbiť.
"Pozri, ja môžem zavolať pani Hopesovú, ktorá bude určite rada, že mi môže povedať meno svojho hosťa. Čiže teba," ukazovákom som jej pichol do ramena. Uvedomil som si totižto, že do hrude by to nebolo veĺmi vhodné. Keď som však spomenul pani Hopesovú zdalo sa, že sa jej jazyk rozviaže.

Z pohľadu Mischelle...

Lietadlo odíde aj bezo mňa ak ho nestihnem... A ak nestihnem lietadlo, Jane ma zabije. Čo vlastne ani nie je také podstatené, pretože netuším, čo sa jej stalo. A tento hlupák odomňa chce odpovede na otázky, ktoré nepoznám. Najradšej by som mu jednu vrazila, ale som si vedomá toho, že v priamom súboji by som pri ňom neobstála. Na druhej strane, keby som mala nejakú tyč...
"Pozri, ja môžem zavolať pani Hopesovú, ktorá bude určite rada, že mi môže povedať meno svojho hosťa. Čiže teba," netaktne ma pichol do ramena. Ten sviniar!
Začala som premýšľať nad tým, koľko pravdy a klamstva mi vlastne môžem povedať. Znervózňoval ma jeho orieškový pohľad. Také oči som ešte nevidela...
Chelle! Daj si facku! Prečo premýšľam nad takými hlúposťami?
"Mne sa vyhrážať nebudeš! Tieto veci sa ťa vôbec netýkajú!"
"Týkajú sa ma tým, že môj kamarát Liam je s tvojou kamarátkou Jane a celá situácia je nanajvý divná! Ver mi, že nechceš, aby som tu zavolal aj ostatních chalanov."
Obzrela som sa dookola. Boli sme v malej miestnosti na obliečky, kde ma zatiahol. Keby som naňho mohla zhodiť nejakú policu... alebo...
"Nepokúšaj sa ma premôcť," zasmial sa, keď videl kam smeruje môj pohľad. Dopekla!
"Dobre, poviem ti pravdu, ale len preto, že sa ponáhľam a..."
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sue Sue | 17. listopadu 2012 v 15:09 | Reagovat

KOOOONEEEČNEEE!!! Kate, láska je to krásne dokonalé ako vždy milujem tvoje písanie a zas si ma presvedčila, že aj keĎ som dhlho nič od teba nečítala som na tom stále rovnako závislá!!! :*** Love you!!!!

2 Chelle Chelle | 17. listopadu 2012 v 17:46 | Reagovat

♥ U don’t know how special you are
  U don’t know what you’ve done to my heart ♥
:O :O  som totálne mimo  .. WOW! ..ja nemám slov.. ten Zayn .. a to ako si to dokázala zamotať ♥ a tie tvoje opisy ♥ ... Absolútna dokonalosť! ♥ Ja kašlem na všetkých chalanov, ja si zoberiem za manžela túto poviedku :D už aj tak som do nej zamilovaná ♥♥♥
PS: Bude raz :) aspoň dúfam :*

3 Saša Saša | 17. listopadu 2012 v 22:07 | Reagovat

je to dokonalééé :))) krásne :D takže je to super ale prečo si to takto zakončila ?? ...

4 ,,Nicol" ,,Nicol" | Web | 18. listopadu 2012 v 9:39 | Reagovat

uplne že užasna cast :D :D uz sa tesim na dalsiu :D

5 Em Em | Web | 18. listopadu 2012 v 12:30 | Reagovat

no konečne! vieš ako som sa tešila na túto časť? potom ked som si ju čítala...och, nádherná je..neuveriteľne sa teším na ďalšiu, dúfam, že bude čoskoro! :D :)

6 Mia Mia | 18. listopadu 2012 v 12:49 | Reagovat

wow ja nemám slov je to proste úžasnééé :) rýchlo dávaj ďalšiu :D

7 Kika Kika | Web | 18. listopadu 2012 v 13:23 | Reagovat

to je tak úžasné! milujem to :D neuveriteľne sa teším na pokračovanie, píšeš dokonalo :D

8 Eli Eli | 18. listopadu 2012 v 15:56 | Reagovat

Kath, na tvoje poviedku tu budem čakať aj dve storočia, pretože sa to vyplatí <3 dokonalé, perfektné, nenormálne mega multi parádne!! žasnem a túžim po pokračovaní!! <3

9 *Evush* *Evush* | Web | 18. listopadu 2012 v 21:09 | Reagovat

Je to nenormálne dobré! :)) Vieš ako som sa potešila, keď som tu videla blikať novú časť? Milujem túto poviedku! :) Má len päť dielov, no drží ma ako kliešť :D Vidno, že máš talent ;))♥

10 Domi Domi | 19. listopadu 2012 v 0:32 | Reagovat

Dokonalosť! :)♥ Ja viem že to píšem stále ale mňa iné slovo na dokonalosť vážne nenapadá! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama