Don´t You Want Me?(part 39)

16. listopadu 2012 v 20:44 | Sue |  Don´t You Want Me?
nejdem sa ospravedlňovať, že som dlho nič nezavesila, už mi to príde trápne, ale naozaj prepáčte sľúbila som to pred týždňom a vyondila sa na to... :D :D :D Nemám čas, nápady, nič.... nejdem zdržovať, len som chcela jednu veľmi dôležitú vec Michelle sa vám chce všetkým poďakovať za krásne komentáre ku jednodielke, že si to naozaj váži a ja som chcela ešte dodať, že aj ja si strašne moc vážim, že si na mňa spomenula a napísala niečo tak úžasné :) :* teším sa na tento víkend aj keď budem pravdepodobne čumieť do stropu celý čas, ale aspoň nemáme tak veľa učenia :D konečne!! :) všetci teraz chdia na druhú časť úsvitu a mne včera mama navrhla, že čo nevezmem oca (ahahahaha, to by bol už aký trapas, na iný film dobre, ale na niečo, kde je romantika a s otcom?!? no vďaka :D) no nič, keď to príde na net stiahnem si to. Nejdem sa tu už vykecávať :D :D Love you!
I know I´m the last from who would u like to hear something, but I want U to know that I´m really sorry. That should not happen, SORRY...
Úžasné, mám odpísať? Odpíšem!!! Ale čo?!?

Harry, vieš čo, nechajme to tak, stalo sa a ja nechcem byť pohádaná a …. Okej, dobre vymazať a znova. Označila som tú nezmyselnú vetu a stlačila backspace. Skúsim znova:


Máš sa prečo ospravedlňovať, nečakala som, že.... Bože? Čo som nejaká trúbka, ktorá mu bude teraz nadávať? Ešte raz:
Nevadí,.... Nie!!! Vadí! Kebyže nevadí, tak tu teraz nerevem ako malá a bolo by mi to srdečne jedno, no nie je. Posledný raz.
Aj mňa to mrzí, nemali sme si začínať, môžem si za to v podstate aj sama, som rada, že sa mi ospravedlňuješ, ale proste...... Zaklapla som notebook a poriadne sa nadýchla.
Uchechtla som sa sama na sebe. Myslela som, že to napíšem, že z toho vylezie niečo rozumné, sedím v obývačke už dobré dve hodiny a ťukám absolútne nezmysly do klávesnice a zmazávam a tak dookola, už ma to nebaví. Pomaly horiaci notebook som položila na stôl a ľahla si na gauč. Privrela som oči a započúvala sa do programu, ktorý dávali v telke. Po chvíli som sa už len prebrala na zvuk mobilu. Volala mamina.
"Ahoooj," počula som ako sa usmieva.
"Hello, ste v pohode, aká bola cesta, ako to tam vyzerá?" začala som sa rýchlo pýtať s predstieranou radosťou. No dobre, nepredstierala som to až tak, keďže som bola skutočne rada, že ich počujem.
"Žijeme, let bol v pohode, myslela som, že zavoláš, ale vykašľala si sa na nás," podpichla ma.
"Ou, prepáč, ja som tu mala Vivienne a Grace, zabudla som," zahambilo ma, že má pravdu.
"V pohode, kým si tam nemala nejakého frajera, alebo tak, tak je to okej," zasmiala sa.
"Nemám mať koho," zadívala som sa na notebook.
"Neklam."
"Prisahám," zdvihla som ruku aby sa ukázalo, že nemám prekrížené prsty, aj keď to nemohla vidieť.
"Okej, bežíme, ideme sa kúpať, maj sa pekne, a pamätaj na moje zákazy," rozlúčila sa.
"Dobre, pozdravuj," odpovedala som a počkala, kým zavesí.
Znova som sa pozrela na notebook. Niečo ma napadlo. Otvorila som ho a naťukala:
Aj keď sa stalo toto, musím ti povedať, že ti ďakujem, naozaj to bol krásny čas...
Chvíľu som sa zadívala na tu vetu a porozmýšľala, či to má vôbec význam, no potom som myškou zablúdila na tlačidlo odoslať a správu naozaj poslala. A čo? Aj tak nič nestratím...

O týždeň
"Damiannn, prosím, kam to mám položiť, buď to zhodím, rozbijem, alebo otrieskam o nejakú stenu, je to ťažké," Otáčala som sa po kvetinárstve s obrovským kvetináčom a rastlinou v rukách.
"Ešte sekundu," zakričal na mňa zo skladu.
Zrazu napätia na mojích rukách povolilo.
"Ahoj," ozval sa známy hlas.
No super, čo tu ten môže asi tak chcieť.
"Čau," pozrela som na neho, keď mi pomohol zložiť kvetináč na zem.
"Dlho sme sa nevideli," usmial sa.
"Nie, nevideli sme sa týždeň."
"To je celkom dlhá doba."
"Nie to je iba sedem dní, alebo lepšie stošesťdesiatosem hodín, ale ak chceš môžem ti to dať aj na minúty," postupne som sa začala usmievať aj ja.
"Cez kalkulačku, alebo v hlave?"
"Asi skôr to prvé."
"Tak to potom nič," mávol rukou.
"Ideš len tak, alebo si si prišiel kúpiť kvety, alebo?"
"Len tak...," škeril sa. "ale môžem kúpiť aj kvety, baby majú rady, keď dostanú kvety no nie? Včera som El naštval musím to nejako odčiniť."
"Čo si urobil prosím ťa?" nadvihla som obočie a ukázala mu, nech si sadne na stoličku.
"Ani neviem, pohádali sme sa, pretože som jej nechcel dovoliť pomôcť mi s večerou a nakoniec som nám skoro podpálil dom," nevinne sa usmial.
"Ani nevieš? Skoro si všetkých zabil!" smiala som sa.
"Nie, myslím náš dom, boli sme sami máme vlastný, teda taký maličký, ale občas si potrebuješ od chalanov oddýchnuť, chápeš."
Prikývla som. Zaujímalo by ma, či každý z nich má takýto domček, či aj Harry taký má a či by ma tam zobral, ak by sme boli stále spolu.
"Nad čím rozmýšľaš?" podozrivo na mňa pozrel Louis.
"Nad ničím," mávla som rukou, "dáš si niečo?"
"Nie diki, stačí mi, keď mi zviažeš nejakú kytičku," usmial sa.
"Má rada ruže?" opýtala som sa.
"Bude rada, aj kebyže zviažeš margarétky, prosím ťa, potrebujeme sa len uzmeiriť."
"Hovoríš to ako by ti na tom nezáležalo," zazrela som na neho.
"Záleží, len ju poznám," usmial sa.
"Som rada," opätovala som mu úsmev.
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kika Kika | Web | 16. listopadu 2012 v 22:15 | Reagovat

to je prekrásne, Tommo aký ňuňu :D milujem tvoje príbehy :*

2 Domi Domi | 16. listopadu 2012 v 23:17 | Reagovat

Dokonalosť! :)

3 Eli Eli | 17. listopadu 2012 v 2:22 | Reagovat

milujem Tomlinsona v tomto príbehu!! (Ale aj v realite, of course :3) <3 och, ja tak ľúbim to tvoje písanie...dokonalé, každá jedna časť:)

4 Saša Saša | 17. listopadu 2012 v 10:39 | Reagovat

neskutočne si mi spravila radosť touto časťou ale ked som čitala toto : "Ahoj," ozval sa známy hlas.
No super, čo tu ten môže asi tak chcieť. myslela som že to bude Harry.. :D a pootom som s malilililililnkým sklamaním čitala dalej .. :D ale je to dokonalé :) teším sa na ďalšiu:)

5 Chelle Chelle | 17. listopadu 2012 v 17:56 | Reagovat

Vysvetlí mi už niekto ako konečne ako môže písať niekto tak dokonale? Sue,  skláňam sa pred tebou až kdesi pod zem ku krtkom ... milujem ten príbeh! milujem tvoje písanie! ♥.. Lou aký zlatý :)..
Zuzka, ďakujem ti ♥ a ty mi nemáš za čo ďakovať, to ja sa mám poďakovať tebe, za to, že som mohla písať o tak úžasnej osobe :) Thanks :*

6 Tanya Tanya | Web | 19. listopadu 2012 v 19:32 | Reagovat

čítala som včera, ale komentujem až dnes.. je to dokonalé, drahá ♥ mňa už nebaví písať ti dookola stále tie isté komentáre.. miluju tě ;) x x x

7 Sašííí Sašííí | Web | 20. listopadu 2012 v 17:35 | Reagovat

moja, super ... dokonalosť ! ty máš dokonalý talent ... dievča, davaj ďalšiu :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama