We found love in One Direction (Part thirty-eight)

5. června 2012 v 19:30 | Sue |  We found love in 1D
Uf, takže posledná časť ešte stále si to neuvedomujem, že som dopísala príbeh, som zvedavá, kedy ma to chytí :D Okej, baby, nejdem sa rozpisovať, pretožetáto časť je dlhá a poďakovanie napíšem osobitne :) Ešte som ale chcela poďakovať Klaudii za to, že mi pripomenula, že baby sa im ešte nepriznali, takže som to napchala do tejto časti :D :D No okej, už vás nejdem zbytočne zdržovať. Dúfam, že sa vám to bude páčiť :* Ľúbim Vás a ĎAKUJEM !!!
Lucy
...Týždeň po návrate z dovolenky.
Do odletu babám ostávajú dve hodiny. Sedime v súkromnej miestnosti s jedným gaučom, stolom, vešiakom a gigantickými hodinami na stene, ktorá patrí letisku. Potichu... Občas niekto slabo povzdychne, niečo zašepká, alebo zakašle ale inak, NIČ.

Takto som chalanov ešte nikdy nevidela. Sú bez nálady, prázdne pohľady sa im rozžiaria iba keď sa pozrú na ich dievčatá. Na tie dievčatá, ktoré s nimi strávili celé leto, do ktorých sa stihli za tú dobu úprimne zaľúbiť a ktoré im dnes odlietajú do ich rodnej krajiny. Neviem si predstaviť ten pocit. Ja ostávam tu s Niallom, môžem s ním byť každý deň, no oni budú teraz závislí od telefónov a počítačov, aby si dali len zhruba vedieť ako sa komu darí a čo je nové.
Zadívala som sa na určitý bod a stole. Sama som mala problém niečo povedať v hrdle som mala hrču. Iba som potichu povzdychla a sústredila sa na svoju ruku v Niallovej. Jemne sa mi pohrával s prstami. Zdvihla som zrak a stretla sa s pohľadom jeho nebovo-modrých očí. Povzbudivo sa na mňa usmial a stisol mi ruku, ako by chcel naznačiť, že ja ostávam tu s ním. Optatovala som mu úsmev a obzrela sa po iestnosti. Ivy prechádzala prstom po pásikoch na rukáve Louisovho trička a nakoniec si položila svoju ruku na tú jeho, čo mal na jej stehne. Charlotte sa hrala s gombíčkami na Zaynovej košeli a hlavou sa oprierala o jeho plece. Nataly mala nohy prehodené cez Harryho a okolo prstov si omotávala jeho kučery. Na Liamových nohách sedela Nina, ruky mala omotané okolo jeho krku a čelo položené na jeho pleci.
"Baby?" Ozvala sa do ticha Ivy.
"Mmm?" Odpovedali jej.
"Ešte sme im to nepovedali."
"Čo?" Opýtali sa naraz aj baby aj chalani.
"No to." Povedala Ivy, prevrátila očami a babám sa nad hlavami postupne rozsvietila povestná žiarovka.
"Nie." Zasmiala sa Chrlotte.
"A povieme?" Opýtala sa Nina.
"Povedzme, veď teraz je to už vlastne jedno, no nie?" Obzrela sa po nich Nataly.
"ČOO?" Znova sa opýtali chalani.
"Viete, keď sme sa stretli na tom koncerte..." Spustila Ivy.
"No." Prikývli.
"Neboli sme tam so sestrami a neboli sme tam len tak, prišli sme kvôli vám..." Priznala Nina a ja som sa musela zasmiať. Tento príbeh mi povedal Niall, ale myslela som, že chalani o tom už vedia.
"Čo? Prosím? Kvôli nám? Ešte raz?" Boli reakcie , ktoré sa dostavili behom sekundy.
"Boli sme vaše fanúšičky dávno pred tým koncertom." Mykla plecom Nataly.
"Ale medzi jačiacimi ľudmi si človek všimne niekoho, kto vyzerá znudene a zaújima ho, prečo je taký, aký je." Doplnila ju Charlotte.
"A vaše sestry?" Opýtal sa Liam.
"Tie sú doma a ešte nikdy vás naživo nevideli." Povedala Ivy prosto.
"A to nám hovoríte teraz?" Opýtal sa so smiechom ironicky Zayn.
"Nejako sme na to pozabudli." Mávla rukou Charlotte a pobozkala ho na líce.
"To preto som tie dve dievčatká nevidel po koncerte." Rozmýšľal Harry.
"Skvelé, Styles si dal dve a dve dokopy." Smiala sa Nataly.
"A kto boli teda tie dievčatá?" Zaujímal sa Louis. " A ako ste ich vôbec presvedčili, že zahrajú vaše sestry?"
"No, povedz, že ako malý si nikdy nechcel vidieť a rozprávať sa so svojím najväčším idolom? Iba sme im povedali, že sa s vami pozdravia a...." Vysvetľovala Ivy.
"Peniaze vynechaj!" Zastavila ju Nina načo sa všetci rozosmiali.
"Podplatili ste ich, aby ste sa mohli hrať na nedostupné?" Opýtal sa Liam.
Nina sa zatvárila previnilo.
"Nevedeli sme, že to dotiahneme niekedy až sem, pochop, bol to iba žart, kebyže si nás nevšimnete, užili by sme si koncert ako správne fanúšičky." Povedala Charlotte.
"Takže fanúšičky." Skonštatoval Louis.
"Vieme o vás úplne všetko." Žmurkla na neho Nataly.
"Vlastne by ste tým dievčatkám mali byť vďační, bez nich by ste nespoznali tieto kalmárky." Prerušil ich Niall a baby ho prebodli pohľadom, v ich očiach ale bolo vidieť ako rady ho majú.
Konečne sa rozprúdila konverzácia, a všetci sa začali smiať. Dievčatá si potajomky utierli slzy, ktoré im občas vyhŕkli do očí. Bude to pre nich tažké odísť. Čoraz častejšie sa každý pozeral na hodiny. Ručička sa rýchlo blížila k času, keď sa budeme musieť lúčiť. Až tam nakoniec naozaj zastala....

Nádych, výdych, vyšli sme z miestnosti a malou chodbou prešli do haly, z ktorej bolo vidieť na pristávaciu plochu. Chytila som Nialla ešte pevnejšie. Baby prešli najskôr k nám, prvú skupinovo objali mňa. Potom prešli ku Niallovi.
"Dávaj na ňu pozor." Povedala Ivy a hlavou kývla ku mne.
"Nech ťa poslúcha." Povedala mi so smiechom a slzami v očiach Nina.
"A kŕm ho." Pridala sa Nataly.
"Hlavne buďte spolu takí štastní ako doteraz." Dokončila Charlotte.
"Ľúbime vás." Povedali nám a mne sa tiež pustili slzy.
Každá sa išla rozlúčiť s chalanmi, až sa nakoniec zastavila pri tom svojom....

Ivy
"Ubehlo to rýchlo." Povzdychla som a sklopila zrak ku zemi, chytila som ho za lem trička a slzy mi kvapkali dole.
Nadvihol mi bradu a pozrel sa na mňa. Teda, predpokladám, že sa pozeral na mňa, oči som mala tak naplnené slzami, že som cez ne nevidela.
"Ivy..." Prehovoril na mňa svojím anjelským hlasom. "... tak isto ubehne tá doba, čo budeme od seba." Presviedčal ma.
Krútila som hlavou.
"Neubehne, je iné keď si s niekým, s kým ti čas doslova letí, ako keď si bez neho." Nedala som si povedať.
"Prosím, Ivy, ubehne to rýchlo, budeme si volávať, písať, budem ti posielať fotky, kde sme, čo robíme, takisto ako ty mne..." Snažil sa ma utešit.
"Vezmi si, že o pár minút tu už nebudem, ty mrkva a teraz mi tu ešte niečo vysvetľuješ, radšej ma pobozkaj." Prerušila som ho.
Sklonil sa k mojím perám. Ruky som položila na jeho ramená a držala ho čo najsilnejšie, len nie tak aby mu na pamiatku po mne ostali modriny.
Ohlásili náš let. Pustila som ho a pomaly sa od neho odtiahla.
"Budeš mi chýbať." Povedal a pozrel sa mi do očí.
"Aj ty mne, ľúbim ťa." Odpovedala som mu a znova si začala utierať slzy.
"Aj ja teba."...

Nina
Zastala som pred Liamom. Očami som si ho prešla celého od topánok až po končeky vlasov a zastavila sa na jeho tvári. Usmieval sa a oči sa mu leskli. Pohladila som ho po líci.
"Ďakujem." Povedala som.
"Za čo?" Opýtal sa so smiechom a po líci mu stiekla jedna slza.
"Za všetko." Neudržala som sa a začala plakať.
"To ďakujem ja tebe." Usmieval sa a rukou si našiel končeky mojích vlasov.
"Netušila som, že to niekedy skončí takto, bol to v podstate iba vtip a teraz stojím pri tebe po dvoch najlepších mesiacoch môjho života a absolútne neviem, čo povedať, pretože som ti povedala vždy všetko." Neverila som tomu čo mi vychádzalo z úst.
Zasmial sa. Bude mi chýbať. Ruky mi položil na pás a potiahol ma k sebe pevne som ho obajala a nechala slzy stekať na jeho rameno. On si oprel hlavu o to moje. Vdychovala som jeho vôňu a snažila som sa v hlave prehrať tie najdôležitejšie momenty s ním. Aquapark, keď mi rozprával o Danielle o tom ako sa s ňou chce rozísť, vtedy som ešte nevedela, že časťou toho, že sa s ňou rozchádza som ja. Keď mi vtedy na gauči povedal, že ma ľúbi......
"Nina?" Opýtal sa a ja som sa odtiahla.
Hlavou kývol smerom k hodinám a v pozadí ruchu letiska spm počula ako ozamujú náš let. Pobozkala som ho, rukami mi stále zvieral pás a ja som sa snažila vychutnť si tento moment, v hlave mi vybuchovali ohňostroje, tak ako vždy. Keď sme sa pustili odtiahla som sa od neho, stále ma držal za ruku.
"Ľúbim ťa." Naznačil perami.
"Aj ja teba." Odpovedala som...

Nataly
Objala som ešte Liama a prišla k Harrymu. Chcela som to vydržať bez sĺz a všetkých tých dojemných vecí. Okej, dobre nevydržala som to. Ako náhle sa na mňa usmial a odhalil rad bielych zubov, rozrevala som sa ako malé decko, rukami ho objala okolo pása a hlavu si oprela o jeho hruď. Hladkal ma po vlasoch a šepkal:
"Láska, prečo plačeš?"
"Hlúpa otázka nemyslíš?" Opýtala som sa pomedzi vzlyky.
"Neplač, robíš nám to obom ešte ťahšie." Prihováral sa mi.
Odtiahla som sa od neho a pozrela som sa na jeho tričko. Na strede hrude mal veľký morký fľak s menšími stopami po špirále. Chytil mi tvár do dlaní a nadvihol ju tak aby mi videl do očí. Po líci sa mi kotúľala ďalšia slza. Prstom mi ju zotrel a usmial sa na mňa.
"Už som ti niekedy povedal, aká si krásna?"
Super, ďakujem, lebo fakt potrebujem revať ešte viac a nie som rozmazaná vôbec po celej tvári.
"Nechaj to tak, Harry prosím." Zasmiala som sa.
Ruky som mu omotala okolo ruku a postavila sa na špičky, aby som dočiahla na jeho pery. Najskôr sa ich iba jemne dotkol svojimi. Keď som si ho potiahla najbližšie ako sa dalo, začal pridávať na intenzite. Ruky mi strčil do zadných vreciek riflí. Odtiahla som sa a usmiala sa na neho. Aj on mal slzy v očiach.
"No a mne hovor, že nemám plakať." Povedala som mu so smiechom.
Zasmial sa. Znova ma pobozkal.
Keď som sa druhý raz odtiahla na hlas, ktorý ohlasoval náš let. Znova som sa rozplakala.
"Bolo to skvelé." Povedala som mu. "Ďakujem za super prázdniny, ľúbim ťa."
"Ja ďakujem, bez teba by neboli také super." Usmial sa. "Aj ja ťa ľúbim, ozvi sa mi, keď doletíte."
"Samozrejme." …

Charlotte
Išla som postupne, plakala som už pri Niallovi a postupne sa to stupňovalo ž som prišla k Zaynovi a to bol doslova záchvat plaču. Ako keby si odlietala kdesi na Sibír, preboha, veď ideš iba domov a určite sa sem vrátiš. Nadávala som si v duchu. To zvládnem. Snažila som sa upokojiť. Zhlboka som sa nadýchla, podišla nemu a obtočila mu ruky okolo krku. On tie svoje položil na môj pás, presne tak ako prvý krát, no teraz som sa už naozaj nemusela na nič hrať. Pritiahol si ma bližšie. Hlavu mu oprela o rameno a vdychovala jeho vôňu. Povzdychla som.
"Čo je, princezná?" Prihovoril sa mi.
"Nič, vôbec, iba sa asi o takých dvadsať minút vraciam do Narnie." Povedala som mu ironicky.
"Ty bývaš v skrini?" Snažil sa uľahčiť situáciu.
"Zayn, si vtipný." Pokračovala som v irónií.
"Ja viem, snažím sa." Prstom sa dotkol špičky môjho nosa.
"Ani si nevieš predstaviť, ako mi v tej skrini budeš chýbať." Povzdychla som.
"Počkaj." Zdvihol ukazovák, pustil ma a vyzliekol si baseballovú mikinu.
"To aby si mala aspoň kúsok mňa v tej skrini." Podával mi ju.
"Prosím?"
"Netvár sa, že si nepočula a ber si ju."
"Nie, Zayn je to tvoja bunda, nechcem ju."
"Ty nechceš moju bundu?" Opýtal sa nahnevane.
"Jasné, že chcem, vieš ako som to myslela." Pokývala som hlavou.
"Mám ich veľa." Mávol rukou a nastavil mi ju tak aby som sa do nej naviekla.
Zapol mi prvý, vrchný gombíček, potiahol ma k sebe a pobozkal ma. Prstami som mu zašla do vlasov, zastavil sa čas, všetko naokolo zmizlo až dokým...
"Let číslo....."
Super, ten je náš.....

Lucy
Ohlásili ich lietadlo. Ešte sa lúčili s chlapcami. Postupne si postavali vedľa seba a ešte sme sa všetci skupinovo objali. Budú tu chýbať, ich smiech, humor, všetko....
Chytili sa za ruky a otočili sa smerom k východu na pristávaciu plochu. Zhlboka sa nadýchli a spoločne vykročili...
Pri dverách sa ešte pozreli smerom k nám, aby zakývali a poslali vzdušné bozky..
Odkývali sme im a usmievali sa od ucha k uchu.
"We love you!" Zakričali....

To be continued...
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Katherine Katherine | Web | 5. června 2012 v 19:48 | Reagovat

A nemám plakať? :O Prečítala som si to tri-krát, aby som naozaj uverila, že už tam nie sme... Ja neviem čo ti napísať. Si úplne úžasná spisovateľka. Zakaždý, keď som videla, že si pridala nový článok, výskala som ako malé dieťa a to už ani nehovorím o tom, čo som dorábala, keď som videla meno Nina & Liam. Teda aj všetky ostatné, ale vieš ako to myslím´. Sue, milujem ťa za všetko. Toto bolo pre mňa také krásne oddychové čítanie a neviem čo budem robiť teraz, keď si o mojich obľúbených postavách už nebudem môcť prečítať niečo nové. Veľmi, veľmi dúfam a prosím ťa, píš niečo nové. Pretože tebe to ide. Si talent. I♥U!

2 Domi Domi | 5. června 2012 v 19:54 | Reagovat

Krásne :)
To znamená že toto bola prvá séria a za pár hodín (nenechám ťa to naťahovať do konca školského roka lebo to neprežijem :D) začne druhá séria a tam budeš rozprávať ako im chýbali a bla bla a potom že už leto a vracajú sa? :D :D  
Či? :D (MOJE obľúbené slovíčko)
Každopádne je to krásne a krásne píšeš :) Kedy bude ďalšie? :D Viem som otravná ale na to si časom zvykneš ;D

3 Kika Kika | 5. června 2012 v 20:21 | Reagovat

to be continued... tak toto si zapamätám a ak ma oklameš tak si ma nepraj, veď sa tam zasa o chvíľu vrátia, však?? prekrááááásne, milujem ťa táák veľmi, úžasne píšeš, bude mi tento príbeh veľmi chýbať a ty tiež, prosím si niečo nové :) love ya sooo much :*

4 Lexi. Lexi. | Web | 5. června 2012 v 20:32 | Reagovat

Práve som sa rozplakala...toto bola taká dojemná časť, že...no veď to už ale vieš keď si prečítaš všetky tieto komenty. Len dúfam, že bude pokračovanie a zase sa stretnú, lebo mi to bude fakt ľúto!!!
:( :( :(

5 K K | 5. června 2012 v 20:45 | Reagovat

LOVE U!!!*****

6 Tanya Tanya | Web | 5. června 2012 v 20:49 | Reagovat

ty kokos.. and the tears stream down my face.. ja ťa úplne milujem.. pamätám si na ten nádherný deň (ráno, hnusné, nevyspaté ráno :D) keď sa nám v hlavách stvoril tento nápad.. "To bude krátke." hovorila si vtedy.. a teraz? tridsaťosem častí? koľko si to hovorila? sedemdesiatsedem strán? som na teba hrdá miláčik.. nádherné to je! mňaam, krása, dokonalosť.. ja.. dochádzajú mi slová.. ľúbim ťa!
P.S.: vieš čo ťa čaká, keď nebudeš písať ďalej? ani si nevieš predstaviť! :) xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

7 niki niki | 5. června 2012 v 21:29 | Reagovat

Bože to je tak dokonale a nadherne bože plačem ako najata štastie ťe rodičia už spia :) dufam že bude ešte pokračovanie lebo toto nemoože byt koniec :( :))

8 chloe chloe | 5. června 2012 v 21:38 | Reagovat

Ahoj, milujem tvoju poviedku, a bola by som rada AK by si si precitala tu moju... www.storycreatedbyus.blogspot.com   vopred dakujem :)

9 Eli Eli | 6. června 2012 v 18:22 | Reagovat

wow, Sue,ja tu plačem od šťastia lebo verím že sa ešte do Londýna vrátia...prekrásne poviedka,nádherné opisy...prosím,začni čo najrýchlejšie písať ďalšiu!! prosííímmm!!! a o 1D :) fakt,bola to prekrásna poviedka,Sue,máš obrovský talent :) :*

10 Ela Ela | 6. června 2012 v 21:32 | Reagovat

bože to je také skvelééé.... ja revem ako blbáá :D však ešte budú spolu??

11 LEILA LEILA | 17. listopadu 2012 v 12:19 | Reagovat

bbože môj ja som si uz na tento príbeh tak zvykla,že som nečakala že je už koniec!!! :(
nech bude prosím nejaké pokracovanie...

Keď som tento príbeh začala čítať,vážne som netušila žeby sa to mohlo skončiť takto...proste dokonalé :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama