Never Let You Go

12. června 2012 v 20:13 | Katherine |  Dreamy Imagines
Dievčatá, trochu som sa rozpísala a šiblo mi... Veď uvidíte :)... For my darling :) veď vieš, kto si :) a neboj sa, napíšem ti aj niečo normálne :) sľubujem :) len som sa nechala uniesť, ale ja to napravím. :)

Kvapky dažďa prudko dopadali na strešné okno v malom prenajatom podkrovnom byte. Vytvárali pri tom príjemný zvuk, ktorý ju ukolísaval k spánku. Teda, keby spať mohla...



"Nechceš to dokončiť potom?" spýtala sa tichým melodickým hlasom. "Rada by som tam šla pešo. V daždi je to najkrajšie." Obdarila ho neodolateľným úsmevom, ktorý naňho vždy zaberal. Vodu v akomkoľvek skúpenstve nemal rád. K moru by ho dostala jedine pod hrozbou smrti.
"Myslel som, že pôjdeme autom," vydýchol si Zayn s úsmevom. Odložil ceruzku s papierom na stôl a poslušne si šiel pre koženú bundu.
"Autom? Aký by sme mali zážitok z jednej z najúžasnejších vecí v Londýne ak by sme tam šli autom?" nechápala. Prežila si toho už naozaj veľa. Videla ľudí meniť svoj svet všade navôkol. Videla pokroky, zázraky, sklamania, pády... ale nikdy sa nenaučila chápať ich potrebu oddeľovať sa od toho, z čoho pochádzajú. Od prírody.
"Máš pravdu Alex. Dážď mi neublíži," milo sa usmial Zayn. "Hlavné je, že budem s tebou."
Alex si zapla svoj nový kabát, schmatla dážnik a vybehla na chodbu. Zayn ju so smiechom nasledoval. Bolo mi jedno, čo robia či kde sú. Hlavné bolo, že sú spolu. V poslednom čase ho strašila predstava, že mu odíde. Bál sa, že jedného dňa sa zobudí a vedľa seba nájde len prázdne miesto. Chcel sa s ňou o tom porozprávať, no striktne to odmietala. Alex chcela myslieť na prítomnosť...

"...a tu sme vtedy stáli. Poviem ti, krajšiu báseň som odvtedy nepočula," rozplývala sa Alex.
"Povedz mi to ešte raz. Nemôžem tomu uveriť. Vážne tu bolo omnoho viac stromov?"
"Neveril by si tomu koľko," hrdelne sa zasmiala Alex. "Londýn bol zelené mesto."
"S kým ste tu vtedy boli?" spýtal sa Zayn zaujatý pohybom Alexiných dlhých mihalníc. Vpíjal sa do každej krivky jej tela. Pozoroval jej ladné pohyby. Vedel by dokonale zachytiť nadšený výraz v jej očiach, keď hovorila o tomto mieste. Nevedel prečo, ale Speakers Corner milovala na Londýne zo všetkého najviac. Tak ako celý Hyde Park.
"Bola som na návšteve kamarátky," oči sa jej rozšírili spomienkami, "Tam kde práve teraz stojíš ty stála Camilla a za tebou bol jej otec. Ešte tu s nami bola jej teta ako garde a jeden muž, známy a bohatý obchodník," posledné slová zdôraznila a žmurkla na Zayna, "Dvoril sa Camille."
"A tebe sa teraz dvorím ja," Zayn sa približoval k Alex. Krátku vzdialenosť medzi nimi prekonal za rekordne krátky čas. Schytil ju do náručia, zdvihol do vzduchu a zatočil sa s ňou. Milovala keď to robil.
"Toto nie je dvorenie pán Malik. Keby ste sa mi dvorili, nemohli by ste robiť toto," hovorila mu tesne pri ústach. Stále ju držal okolo pásu. Jej pery sa spojili s jeho. Jemne sa o seba obtierali, čím v Zaynovi vzbudzovali neuveriteľnú túžbu.
"Chcem ťa namaľovať," zašepkal jej do ucha, keď sa nemo objímali pod obrovským starým dubom. Znovu sa rozpršalo a oni sa museli niekde schovať.
"Nie, nechceš," zaškerila sa Alex. Pár pramienkov tmavo hnedých vlasov sa jej uvoľnilo z vrkoča.
"Ale áno. Neveríš, že by som to zvládol dobre?" spýtal sa.
"Som si istá, že by si to zvládol viac než len dobre, ale... nerada vidím obrazy, na ktorých som," povedala.
"Ja tvoje obrazy milujem," Zayn sa jej zahľadel hlboko do očí. Vzbudzovala v ňom toľko pocitov, že ich sám nedokázal ovládať. Jediné na čo myslel, keď s ňou nebol bolo: "Čo asi teraz robí Alex? Ako sa asi má? ... Neodišla ešte?"
"Zayn, nevieš čo hovoríš. O pár rokov to bude len neurčitá pripomienka istej osoby, s ktorou si sa niekedy stýkal," oči sa jej zaleskly. Zayn ju chcel na jednej strane upokojiť a na druhej by jej najradšej vykričal, že to sa nikdy nestane. Ona je a vždy bude jeho jediná.
"Alexandria, už som ti povedal milión-krát, že nechcem nikoho iného!"
"Zayn! Teraz sa ti zdá ako normálne, ale nie je. O pár rokov sa budeš chcieť usadiť! Mať deti! Budeš mať prvé vrásky a šedivé vlasy, čo bude len prirodzené! Nemôžeš žiť s niekým ako ja! Som monštrum! Nestárnem!" chrlila zo seba slová. Hlas mala síce pevný, no z očí sa jej valili horúce slzy. Silno ju objal. Jej hlavu si pritisol na svoje rameno. Pri jej slovách si spomenul na tú noc, keď mu to povedala prvý-krát.

"Pôjdeš so mnou a chlapcami do Talianska?" spontánne sa jej spýtal, keď vedľa seba ležali a rozprávali sa o všetkom. Ešte som ju nepredstavil kamarátom zo skupiny. Liamovi, Louisovi, Harrymu ani Niallovi. Prudko sa posadila. Bielu plachtu si držala na prsiach. "Nemôžem," povedala prosto, no z jej postoja vyžarovalo napätie.
"Bol to len návrh," ospravedlnil sa, "Nechcel som ťa uraziť."
"O to nejde Zayn, ja len... toto... všetko... všetko je zlé. Nemala by som tu byť," rukami si divoko prehrabávala vlasy.
"Čo sa deje?" zastavil ju. Chcela vstať z postele a začať sa obliekať. S úsmevom ju stiahol k sebe.. "Donútim ťa to povedať iným spôsobom."
"Zayn, ty nič nechápeš."
"Tak mi to vysvetli," strácal trpezlivosť. V očiach jej zahliadol váhanie. Trvalo to len niekoľko sekúnd a rozhodla sa.
"Som nesmrteľná," vydýchla prudko. V prvý moment ostal sedieť bez pohybu ako obarený horúcou vodou. Potom sa začal nekontrolovateľne smiať.
"A teraz pravdu," utieral si slzy smiechu z očí.
"Ako ti mám povedať pravdu, keď jej nechceš uveriť?" Zayn si ju premeral od hlavy po päty. Hovorila to s takým ľadovým pokojom, aký u nej ešte nevidel.
"Ako... ako je to... možné?"nechápal.
"Kedysi som bola... veľmi zlá. Robila som hrozné veci. A keď hovorím hrozné, myslím tým omnoho horšie ako kradnutie. Moja rodina prosila bohov, aby mi pomohli. Matka sa každý večer modlila za to, aby ma zmenili. Keď to nepomáhalo zašli za..." hlas sa jej zadrhol. Zayn nevedel, či ju má objať a či vybehnúť von z dverí. Ostal nemo stáť. "Zašli za dedinskou šamankou. Viem len, že použila niečo čo teraz voláte čierna mágia. A nielen na mňa. Je nás viac. Povedala matke, že bude trvať ešte dlho kým sa zmením, ale ten moment nastane. Ja som o ničom nemala ani poňatia. Vieš ako som sa o tom dozvedela, Zayn?" Alex stála vystretá ako pravítko, z očí sa jej spúšťali potôčiky sĺz. Ruky mala zaťaté v päste. Zayn len p okrútil hlavou v nesúhlasnom geste.
"Povedal mi to otec na smrteľnej posteli. Tvár mal posiatu vráskami, vlasy biele ako sneh. Pokožka určito prezrádzala jeho vek. Ja som sa nezmenila ani za mak. Brat s matkou zomreli vo vysokom veku na mor. Bola som zúfala. Snažila som sa ho dostať aj ja. Každý deň som s ním bola v kontakte, no nič sa mi nestalo. Nikdy žiadna choroba. Nič. Nič, nič, nič. Všetci moji blízky a priatelia postupne prežívali svoje životy a umierali. Vieš aké to, vidieť ich tak? Vieš aké to je snívať o deťoch a pri tom vedieť, že žiadne mať nemôžeš?"
Zayn sa z toho nemohol spamätať. Počúval a postupne do seba vstrebával informácie. Alex stála a čakala na jeho reakciu. Potriasla hlavou.
"Vedela som, že ti to nemám hovoriť," natiahla si svoje oblečenie. Pri dverách ju zastavili niečie ruky na jej páse. Zayn si ju otočil k sebe. "Nie si žiadne monštrum. Alex, ty si to najlepšie, čo ma v živote stretlo. Som šťastný za každú sekundu strávenú s tebou. Milujem ťa."


"Alex, spolu všetko zvládneme. Prejdeme aj celý svet, aby našli spôsob ako ti pomôcť. Alebo mne," povedal jej Zayn.
"Obetoval by si kvôli mne svoj život a stal sa niečím ako... ja?" neveriacky naňho vyvalila veľké oči.
"Ty si môj život," nežne ju pobozkal. Už pred nejakým časom kvôli nej opustil skupinu.

O dva roky...


Zayn si rozospato pretrel oči. Jednou rukou sa snažil nahmatať teplé telo jeho milovanej osoby, ktorá každý večer zaspávala vedľa neho. Pod rukou zacítil studenú plachtu. Rýchlo sa posadil. Namiesto Alex videl dokonale ustlanú posteľ. Vyskočil z postele. Zamieril si to do šatníku. Nič. S bijúcim srdcom prehľadal každú časť ich útulného bytu. Jediné čo po sebe zanechala bol papier s úhľadným písmom.
Zayn, láska moja, to čo teraz píšem, píšem so slzami v očiach. Nepíše sa mi to dobre. Bože, ešte nič v živote sa mi nepísalo ťažšie a ver mi, že som toho už zažila.
Nemôžeme byť spolu. Ty navždy zosaneš láskou môjho života, ale uvedomila som si, že nemôžem len tak premrhať ten tvoj. Zaslúžiš si niečo viac. Omnoho viac ako som ja. Nehľadaj ma. Vráť sa k chlapcom. Nájdi si dievča, založ rodinu. A ver, že pri každom tvojom kroku tu budem. Budem ťa sledovať a radovať sa s tebou za každý nový krok v tvojom živote. Pretože tvoj život pokračuje... S láskou tvoja Alexandria.
 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lexi. Lexi. | Web | 12. června 2012 v 20:36 | Reagovat

O bože nechápem ako ťa to mohlo napadnúť či sa ti to sníva alebo čo ale je to super. A teraz od veci- písala si si už niekedy svoj sen na papier (áno divná otázka ako celá ja ale proste ja vždy dávam tie najblbšie otázky)???
:D:D:D

2 Lexi. Lexi. | Web | 12. června 2012 v 20:47 | Reagovat

P.S:Chcela som dať Tanyi link na jeden dobrý seriál ale nijako mi tam nechcelo zverejniť ten koment tak jej to prosím ťa daj, je to super:http://www.zkouknito.cz/video_78861_teen-wolf-s01e01-cz-titulky

3 Sue Sue | 12. června 2012 v 21:21 | Reagovat

Dokonalé!!! :O :*

4 Eli Eli | 12. června 2012 v 21:49 | Reagovat

WOW!! akože pozerám,že sánka dolu šéfe!! perfektné!! ja nemám slov Kath...:)

5 Tanya Tanya | Web | 12. června 2012 v 21:51 | Reagovat

prosím? ja.. toto.. ja.. :O :O.. to naozaj? ja ťa úplne milujem! uf uf uf.. počkaj.. predýcham.. to myslíš vážne?! a ona odišla?! ona krava odišla?! :D ja si dám facku! :D
nie okay, už seriózne.. toto.. pre mňa? naozaj? ja ťa milujem.. strácam slová.. až pri tej piesni som si uvedomila, ako veľmi mi budeš chýbať! ty a tie tvoje očiská a narážky na moju osobu! :D a to tvoje: ty kravaa :D
fuck, prečo ti píšem dlhší komentár ako ku koncu YFM? vieš? ja nie..
čítala som to so zatajeným dychom.. dokonalosť.. bože, bože, bože!.. ♥ xxxxxxxx

6 Kika Kika | 15. června 2012 v 22:40 | Reagovat

prekráááásne :*

7 Sajka Sajka | 19. prosince 2012 v 17:22 | Reagovat

:/ Ako, no pri vete "Som nesmreteľná"- neskutočný výbuch smiechu, ako ťa napadlo meno Alexandra :'( urazila si moje meno!!!

8 Tanya Tanya | Web | 23. prosince 2012 v 20:27 | Reagovat

[7]: at first, darling, nauč sa čítať :) Alexandria a po druhé, keď sa ti nepáči, nečítaj :) sú tu ľudia, ktorým sa to páči :) a autorka tohto článku je jednou z najtalentovanejších ľudí aké poznám, takže váž slová :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama