Don´t You Want Me?(part 1)

15. června 2012 v 21:21 | Sue |  Don´t You Want Me?
Lásky, nová poviedka. Nejdem sa tu moc vypisovať, len som chcela napísať, že túto časť chcem venovať Katherine a Ivy, pretože zajtra odchádzajú do mojej vysnívanej krajiny a nepribalili si ma do tašky a Tanyi, ktorá to ostáva so mnou a neskutočne sa teším na to všetkom, čo sme naplánovali :) Dúfam, že to výde :D a ešte Ivy, Kate, dávajte na seba pozor okej? :D :D Okej, to som chcela a teraz tak všeobecne: dúfam, že sa vám to bude páčiť, ten začiatok bude taký o ničom, hádam to prežijete :D :D :* Love you Girls :)

Tabuľku na dverách som otočila na nápis CLOSED zamkla dvere, otvorila dáždnik a vyšla do typického anglického počasia. Sama sa čudujem môjmu rozmýšľaniu a tajnému dúfaniu, že dnes bude pekne. Ráno to tak vyzeralo a ja som si na nohy obula svoje nové krémové lodičky na platforme.

Nechápem na čo, keď som si ich v kvetinárstve aj tak prezula do papučiek, čo tam mám. A ráno som sem išla skoro, takže som nestretla nikoho kto by mi ich videl a večer za tmy určite niekto niečo na mojich nohách uvidí.
Dnes som pracovala pol dňa sama, strýko, ktorému kvetinárstvo platí odišiel okolo obeda, kvôli doktorom. Najradšej by som ho zavrela už v tú hodinu, keď odišiel. Mávame dosť zákazníkov a niekedy je to únavné, ale dokážu zdvihnúť náladu, keď je mi na nič. Staršie panie a naše stále zákazníčky ma vždy chvália, aká krásavica zo mňa rastie, keďže ma poznajú od malička. Už ako päťročná som do kvetinárstva rada chodila a zväzovala všetky typy kvetov dokopy. Občas sa dokonca moja kytica predala. Strýko mi dal moje "zarobené" peniažky a ja som si kúpila hračky. To bolo skvelé, mala som všetko, skvelú rodinu, rodičov, od všetkých sa mi dostávala láska a v škole som mala tiež veľa kamarátov. Potom sa všetko začalo kaziť, keď zomrel ocko. Bol pilot a prevážal potraviny medzi Európou a Áziou, raz sa mu táto cesta stala osudnou. Postihla ho obrovská búrka , motory zlyhali a jeho lietadla sa zrútilo k zemi. Keď ho vytiahli z vraku, ešte žil, no po ceste do nemocnice umrel. Uzavrela som sa do seba, sústredila sa skôr na učenie a po škole sedávala doma , zavretá v izbe s hudbou nahlas. Moja malá sestra nechápala prečo často plačem, ona to nebrala tak ako ja, mala tri roky, keď sa to stalo. Nechápala tomu.
Vytiahla som si slúchatka a hrabala sa v kabelke po ipod. Nebol tam, takže ostal doma, takže som za pokúšala nájsť aspoň svoj mobil. Aj ten ostal doma, super... Dúfam, že mi mamina volala nekonečne veľa krát. Bude nahnevaná, do kelu.

Vošla som pod strechu nášho vchodu, ešte, že mám prácu blízko bytu, tento lejak by som nezvládla. Otriasla som dáždnik a vošla dovnnútra.
Už iba dva schody. Počitala som, robím to už odmalička, takto ma mamina naučila počítať, od svojich piatich viem, že počet schodov, ktoré vedú k našim dverám je štyridsať. Zastala som pred našimi dverami, ešte trochu potriasla dáždnikom, strčila kľúčik do zámky a odomkla.
"Som doma!" Zakričala som do útrob bytu.
"Ahoj!" Ozvala sa mamina.
"Čauko!" Ozval sa.... Och, nie Eric.
Čo tu ten robí? Čo teraz? Ešte mám šancu otočiť sa a odísť. Chytila som kľučku do ruky a pevne ju zovrela.
"Emily, kde si?" Opýtala sa mama. "Vyzúvaš sa pol hodiny?"
Stisla som kľučku ešte pevnejšie a zhlboka sa nadýchla. Nakoniec som ju pustila a zhodila z nôh topánky.Z krku som si dala dole šatku a vyzliekla sako. Všetko som sa snažila robiť čo najpomalšie.. Dokonca som si išla aj umyť ruky, aj keď som si ich umývala asi pred štvrať hodinou, pred tým ako som zamykala kvetinárstvo. Pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle. Jemné kruhy pod očami, rozmazaná špirála a farbu mi momentálne dodávali iba domaľované líčka. Utrela som si ruky a išla za nimi do kuchyne. Znova ma pozdravili.
"Kde si mala dnes mobil?" Opýtala sa mama.
Ako keby som to nečakala...
"Doma. Zabudla som ho tu."
"Viem." Usmiala sa. "Len ti chcem povedať, že s ním hrala Liz."
"Nevadí." Pokývala som rukou.
Super, Eric sa na mňa usmieva akoby sa nič nestalo, čo to hrá, veď sa stalo... a veľa!!!

Bolo to asi pred dvoma týždnami, keď som mu povedala, že medzi nami to už nemá význam, že spolu ani nie sme a nerozumieme si tak, ako kedysi. Dali sme sa dokopy po veľmi krátkej dobbe, takže som nemala veľkú možnosť spoznať ho, ale po čase som prišla na to aký je. Strašne citlivý a psychicky veľmi labilný, ale načakala som, že po tom, čo som mu povedala (a to som sa snažila povedať to čo najemnejšie), začal si zapchávať uši a kričal:
"Nie, už nehovor, mlč!!"
"Eric, musíš to pochopiť, ja to tak cítim a viem, že ty tiež." Sťahovala som mu ruky dole z uší.
"Nie, nie, nie!! Kto by som bol bez teba?" Opýtal sa ma.
"Nechápem, nič by si nestratil, ak by sme sa rozišli, veď máme dokonca aj rozdielnych kamarátov, všetko..."
Stále kýval hlavou.
"Eric, si v pohode?" Opýtala som sa starostlivo.
"Nie, nie som." Vstala a zamieril do kuchyne.
Pomaly som išla za ním. V ruke držal nôž a mieril ním na seba.
"Čo robíš? Prestaň, prosím. Tým nič nevyriešiš." Zastavovala som ho, chcela som ísť k nemu objať ho a upokojiť, ale stála som ako prikovaná.
"Nie tým možno nie, ale čo ak týmto?" Rýchlo sa rozbehol smerom ku mne a pritlačil ma k stene. Pri bruchu som zacítila ostrú čepeľ noža. Stihla som ho najviac ako som mohla. Díval sa mi do očí, nespoznávala som ho. Vedela som, že to nie je on. Páchol alkoholom a oči mal červené a za to určirte nemohla alergie, alebo choroba...
"Prosím polož ten nôž." Prosila som a slzy mi začala stekať dolu tvárou.
"Povedz mi, že ma miluješ!"
"Polož ten nôž! Teraz..... Prosím...."
"Nie!" Pritlačil ma k stene ešte silnejšie, už som pomaly nemohla dýchať a všetko pred očami sa mi začalo zahmlievať, okrem toho, že som ich mala zaliaté slzami. Mala som iba dve možnosti úniku. Buď by som sa nechala zabiť svojim bývalým, alebo utiecť...
Z celej sily som ho kopla medzi nohy. Nož zletel na zem, ja som sa vyšmykla z jeho zovretia a vyletela z jeho bytu najrýchlejšie, ako sa dalo....
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Tanya Tanya | Web | 15. června 2012 v 21:28 | Reagovat

:O :O :O .. tak toto.. krása!! ľúbim ťa! bože úplne perfect! :) žeriem ťaaa.. vidím to na novú závislosť, kráska :*
a súhlasím, lásky, dávajte si pozor :)
xx ♥

2 Kika Kika | 15. června 2012 v 22:30 | Reagovat

úžasné, honey, tento začiatok je dokonalý :) a ten Erik, no na psychiatriu s ním :D veľmi, veľmi sa teším, čo z toho bude :* P.E.R.F.E.C.T. :*

3 Katherine Katherine | Web | 16. června 2012 v 0:10 | Reagovat

ty si to stihla miláčik! :* och, och, och :D je to úplne úžasné :D :D ... ja neviem čo budem robiť, keď si to nebudem môcť prečítať ďalej :( ... budeme sa snažiť dávať si pozor a vy si ho dávajte tu pusky :*

4 Lexi. Lexi. | Web | 16. června 2012 v 11:53 | Reagovat

Začína sa to perfektne dúfam že budem mať čo čítať keď Katherine je v tom Anglicku. Obidve píšete super story...chcela by sm vás stretnúť...len keby ste nebývali tak ďaleko...:(

5 Nela Nela | 16. června 2012 v 12:42 | Reagovat

Užasne, užasne, užasne!!!! dokonale..len pekne pokracuj dalej...:)

6 Eli Eli | 16. června 2012 v 12:47 | Reagovat

ááá!! Sue,natešená som ako blcháá!! nová poviedka??? jabadabadúúúú!!! :) neboj,aj ty raz pôjdeš do Londonu .) aj ja chcem ísť...časť úžasná,som brutálne zvedavá,čo sa bude diať ďalej a kto bude hlavný hrdina z 1D <3

7 Sylvia Kaulitz Sylvia Kaulitz | 17. června 2012 v 14:26 | Reagovat

aaaaa.....umieram...super :))

8 Tyna Tyna | Web | 21. června 2012 v 18:19 | Reagovat

ouuu supeeer :D páči sa mi to :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama