You Found Me 18

20. května 2012 v 11:38 | Katherine |  You Found Me
:) Už som dávno nepridala deň po dni, čo? :D Blbá škola :O čím viac sa učím, tým mám horšie známky :( Never mind, nejdem vás zdržovať :) Mám len jednu vec- poznáte Florence and the Machine? Toto je famózne :) A to ani nehovorím o ďalších :) Už dlhšie ich počúvam, ale teraz som na nich absolútne závislá :)
Ráno som vstal s hlavou plnou myšlienok. Prvé, čo mi udrelo do nosa bola omamná vôňa Johanniných vlasov, ktoré mala rozprestreté ako vejár okolo hlavy. Slastne som sa usmial. Celá bolo zakrytá mojou prikrývkou, no ja som vedel, že pod ňou je celkom nahá.



"Louis," zasmiala sa popod nos zo sna. Môj úsmev sa mi rozšíril od ucha k uchu. Snívalo sa jej o mne. Potichu som vstal, aby som nezobudil spiacu krásku v mojej posteli. Natiahol som si svoje pyžamové nohavice a len tak zošiel dole do kuchyne. Nikto nikde. Chalani iste ešte spali. Nemám ani poňatia, o ktorej prišli včera domov. Teda ak vôbec prišli.
Vytiahol som z chladničky pomarančový džús a nalial ho do dvoch veľkých priesvitných pohárov. Odkrojil som tenké kúsky chleba. Snažil som sa z nich urbiť hrianky, no zamyslel som sa tak, až mi ich pár prihorelo. Spod šuflíka na hrnce som vytiahol tácku. Ešte maslo, džem... Keď som uvaril vajíčka a vzal cereálie z poličky, s plným podnosom som manévroval po schodoch hore. John stále ešte spala. Všetko som položil na moju nízku komodu. Sadol som si na posteľ. Johôdku by som dokázal sledovať aj celý deň. Preto ma vytrhlo zo zamyslenia, kd sa prebudila.
"Louis," zapriadla a prehodila si cez hlavu vankúš.
"Čo?" spýtal som sa hravým tónom. Snažil som sa dať jej ho preč.
"Zízaš," poznamenala. Vankúš držala na pevno.
"Nie, nezízam. Len ťa pozorujem," odvetil som diplomaticky.
"Je to desivé," zasmiala sa. Zatváril som sa urazene, hoci s vankúšom na hlave to nemohla vidieť.
"Nie, nie je. Je to romantické," protestoval som.
"Nevedela som, že si taký romantik," konečne si dala vankúš preč z tej krásnej tváre.
"A nielen to. Ja aj varím," dramaticky som ukázal na podnos s jedlom.
"Tie raňajky vyzerajú, akoby si ich robil pre desať ľudí," posadila sa. Plachta sa jej zošmikla, no napravila si ju. Hravo som jej ju potiahol znovu dole, no aj tú si držala ako kliešť.
"Nevedel som, čo by si si dala," pokrčil som ramenami.
V takejto konverzácií sme pokračovali kým sme jedli raňajky. Po nich sme zostali obaja na chvíľu v trápnom tichu. Ani jeden nevedel čím začať. Mal by som jej povedať o tom, že som volal El. A El by som mal zavolať, nech sem nechodí. To sa ľahšie povie ako urobí. Keď si ešte pomyslím na to, čo som Eleanor hovoril do telefónu, cítim sa ako úplný kretén.
"Potrebujem ťa, Eleanor. Nedokážem bez teba žiť," naliehavo som hovoril trasúcim sa hlasom do telefónu, ktorý ma spájal s dievčinou na druhej pologuli.
"Louis, to hovoríš len kvôli tomu dievčaťu. Johanne, však? Nepýtaj sa ma ako to viem. Dannie je stále moja kamarát a Liam jej priateľ. Ty sa len bojíš ostať sám," ozval sa mi diplomatický hlas na druhej strane. Ako to zistila?
"To nie je pravda El. Žiadam ťa ešte o jednu šancu. Jednu jedinú."
"Louis..." hlas sa jej zadrhol, "Ja... ja nemôžem. Pochop ma. Ak ťa znová uvidím... bude to bolieť. Opustila som ťa pre tvoje dobro, ale to, že som to urobila neznamená, že ťa už nemilujem."
"Prečo si to potom spravila?" spýtal som sa so slzami v očiach, ktoré nemohla vidieť.
"Ešte stále si to nepochopil? Nie je to o tom, že ťa nemilujem ja. To ty nemiluješ mňa. Jediné čo ťa so mnou držalo bol ten pocit, že nie si sám. Cítila som to," zlomil sa jej hlas.
"To nie je pravda El!" protestoval som. "Keby som ťa... nemiloval," to slovo sa mi vyslovovalo veľmi ťažko, "tak ti teraz nevolám."
Na druhej strane bolo ticho. Pochopil som, že nad tým uvažuje.
"Louis," zašepkala, "prídem. Bude to však len preto, že sa o tom všetkom musíme osobne porozprávať."
V tejto chvíli som vedel, že ak budem s Johnom, ostane tu jedno zlomené srdce. A ak budem s El, zostanú dve. Prečo som taký kretén? Prečo som jej volal? Mala absolútnu pravdu. Jediné, čo som od nej chcel bol ten pocit, že nie som sám, ako povedala. To čo som chcel od Johanny sa nedalo vyjadriť slovami. Keď som Eleanor povedal, že ju milujem, boli to pre mňa len prázdne slová. Preto som to opakoval mnoho-krát, kým som tomu aj sám neuveril. Naproti tomu Johanne som to ešte povedať nemohol, aj keď to pre ňu platilo omnoho viac ako pre El.
"Louis, chcem, aby si vedel, že to čo som vtedy urobila... to že som sa zahrávala s vami oboma... Nebolo to odo mňa pekné, viem, ale skús ma pochopiť..."
Ruku som jej položil na holé koleno, čím som ju zastavil. Ona je tá poslená, kto by sa tu mal ospravedlňovať. Na sebe už mala moju košeľu. Bola jej o dosť veľká, takže vyzerala komicky.
"Neospravedlňuj sa mi. Chápem ťa," povedal som. Bol som v pokušení vyrozprávať jej všetko. Priznať sa k tomu, že som urobil ešte niečo horšie ako ona. Už som to mal na jazyku. Jediné, čo ma zastavilo bol úprimne šťastný úsmev rozlievajúci sa na jej tvári. Ako by som jej toto mohol pokaziť? Posledného pol roka som ju nevidel úprimne sa usmievať. V prvom rade si musím premyslieť čo urobím.

Z pohľadu Eleanor...


Tmavý oblak symbolizujúci búrku zakryl pražiace slnko. Krajina dookola sa zahalila do jemného tieňa. Niektorí ľudia na ulici si už vytiahli dáždniky, pretože očakávali dážď. Zvedavé oči šoféra taxíku si ma premerali v spätnom zrkadle.
"Slečna, nepoznáme sa?" spýtal sa. Keby som bola v Amerike, bolo by mi to nepríjemné, ale tu v Anglicku sa mi to zdalo príjemne familiárne.
"Pravdepodobne nie," usmiala som sa naňho. Oči mu zase prebehli na cestu. Rukou si rýchlo postrapatil šedivé vlasy.
"Ste tu prvý-krát?" spýtal sa. "Môžem vám porozprávať o Londýne."
Prekvapene som zažmurkala. To sa môj prízvuk zmenil až tak, že už som ľuďom nepripadala ako rodáčka? Pol roka v Amerike urobí svoje.
"Vlastne nie. Bývam tu," zasmiala som sa.
"Máte zvláštny prízvuk, viete? Taký britsko-americký," zašermoval ukazovákom. Bola by som radšej keby oboma rukami držal volant. Našťastie dnes prevádzka nebol rušná.
"Aha..."
"A čaká vás doma nejaký pekný mládenec?" zazubil sa na mňa. Tak teraz mi ten rozhovor začal byť nepríjemný.
"Možno..."
Po mojich strahých odpovediach sa ma už na nič nepýtal. Vysadil ma pred mojim starým bytom. Pôvodne som chcela ísť hneď k Louisovi, ale po takej dlhej ceste sa radšej najskôr upravím. A trocha spánku by mi tiež bodlo.
V kabelke som nahmatala kľúč a otvorila si dvere. Ovalila ma známa vôňa domova. Vtlačila som dnu veľký kufor a cestovnú tašku. Zaklapla som dvere. Kabát, ktorý som mala na sebe som odhodila na zem spolu s ostatným oblečením. V sprchovom kúte som na seba pustila horúcu vodu a konečne sa uvoľnila. Do Anglicka som prišla len kvôli Louisovy. V Amerike som mala o dva týždne dôležité fotenie. Pri pomyslení na náš rozhovor mi prišlo nevoľno. Skoro pol roka sme spolu nevolali. Nepočula som jeho hlas a mala som pocit, že som sa od neho odpútala. Stačil mi jediný telefonát na to, aby sa všetko zosypalo. Ale on ťa nemiluje El, pripomenula som si. Za ten čas, čo som bola v Amerike som sa veľmi zblížila s naším fotografom Marcom. Bol odomňa síce o dvanásť rokov starší, ale veľmi mi pomáhal. A práve toto som prišla Louisovi povedať osobne. Že už niekoho mám. Nemôžem stále myslieť na to, ako ho milujem a ona mňa nie. Verím, že časom naňho zabudnem a Marco mi s tým pomôže. Vzťah s Louisom by nemal perspektívu. Ostáva len znovu sa mu pozrieť do tých krásnych očí a zakázať svojmu srdcu ľúbiť ho.
 

16 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Domi Domi | 20. května 2012 v 11:56 | Reagovat

Dokonalé :)

2 K K | 20. května 2012 v 12:04 | Reagovat

juuu*** to bude jeste pekne ajimavy hlavne se to určitě dozvi john a vysvetli si to uplne jinka o už to vidim:DDDDDDDDD ale je to krásny jak vždycky:DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDdd*****************************

3 *Aďka* *Aďka* | 20. května 2012 v 12:14 | Reagovat

No pekne! :D Zasa to skončí tak, že Johanna si bude myslieť úplný opak toho, čo je skutočne pravda. :D Čiže si to vysvetlí tak, že sa chcú k sebe Louis a El vrátiť...Ách, tá tvoja dráma!! :D
Teším sa na ďalšiu časť. :-*

4 nela nela | 20. května 2012 v 12:22 | Reagovat

tak toto je ale riadna telenovela!!! :D prečo musela prist??? :D niee!!! nech ide spät...jahodka bude s tommom ! :) a ty louis! otvro oči a vyrieš to ako chlap? hej !!! :D

5 sonucha sonucha | 20. května 2012 v 12:27 | Reagovat

super proste super. jedna cast prekonava druhu no proste skvele

6 Kika Kika | 20. května 2012 v 13:25 | Reagovat

nádhernééé :* píšeš neuveriteľne kočka, máš môj obrovský obdiv :) dokonalé a konečne sa udobrili s John :D love ya :*

7 Berries :* Berries :* | 20. května 2012 v 13:45 | Reagovat

Ano, dokonale píšeš ;)
Kdybych psala jako ty, jsem dávno za vodou :D
Jsem zvědavá, jak to všechno dopadne,
jen doufám, že se to s tou El moc nezvrtne ;*

8 Clare Clare | 20. května 2012 v 16:39 | Reagovat

prosiim ench to dobre dopadne, nech el odide ! :)

9 niki niki | 20. května 2012 v 17:23 | Reagovat

Totalne dokonake nemam čo viac dodat :))

10 Tanya Tanya | Web | 20. května 2012 v 18:56 | Reagovat

božeee.. :3 palec hore, pusa.. krása a mne už dochádzajú slová.. ♥ luff yu xx

11 J.S. J.S. | Web | 21. května 2012 v 0:07 | Reagovat

♥ och oni spolu, jaaaj jak ja to ľubim jak do seba rýpu.. ňňam mňam :)

12 Eli Eli | 21. května 2012 v 16:25 | Reagovat

Do riti Kath!! šak ja z týchto tvojich  zápletiek umrem(chcem pekný pohreb)!!! mňa z tej El porazíí!!! prosím,nech je nakonci Jahoda a Mrkva spolu a nech majú malé jahodové mrkvičky :D prosííím (psie oči) :) :* ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama