You Found Me 1

11. dubna 2012 v 19:27 | Katherine |  You Found Me
Dievčatá, viem, že to pridávam trošku neskoro, ale predtým som nemala čas. :) Plus, teraz som ešte vyberala názov a obrázok. :) Veľmi, veľmi dúfam, že sa vám to bude páčiť aspoň tak ako TMAL. :) Keď som v posledných dňoch nič nepridala na tento blog, cítila som sa akoby som mala absťák. :) Tak dúfam, že si prečítate a môžete si tipnúť, kto bude na konci ten "šťastlivec" :) (Tanya a Sue, vy určite netipujte, lebo to už viete :P) :* I hope you will like it. :)
"No tak, Tom! Prosím ťa vymeň mi tú zmenu. Hovorila som ti, že potrebujem odísť na ten konkurz," hodila som po ňom pohľad šteňaťa, "Sľúbil si mi to."



"Ja viem Johanna, ale Gilly leží doma v horúčkach. Budeme tu mať nával a to ani nehovorím o objednávkach. Nemôžem ťa pustiť. Nemám iného schopného rozvážača," sklopil oči k zemi, aby na mňa nemusel pozerať. Vždy to tak robil. Pocit vinny kvôli jeho sľubu ho kváril. Keby som nebola maximálne naštvaná, bolo by mi ho ľúto. Mal málo zamestnancov, mnoho objednáviek a ešte viac zodpovednosti. Hoci by mohol byť mojím otcom, bol mi skôr ako brat. Zamestnal ma, keď som prišla do Londýna, napriek tomu, že som nemala žiadne odporúčania. Snažil sa mi pomáhať v každej situácií, čo som časom začala trošku využívať.
"Och, Tom..." vzdychla som si. Vzápätí ma niečo napadlo. "A ak tam stihnem zabehnúť medzi dvoma objednávkami?"
"Neviem či je to dobrý nápad. Ako šéf by som ti to nemal dovoliť, pretože pizza by k majiteľovi mohla doraziť studená, ale ako kamarát som o žiadnom takom nápade nepočul," zahlásil a otočil sa k zvoniacemu telefónu. Mala som chuť víťazoslávne švihnúť rukou do vzduchu a zakričať si, ale nakoniec som si len nasadila firemnú helmu, zobrala tri krabice pizze, nasadla na scooter a vyrazila k objednávateľovi. U Toma v pizzerií pracujem už asi pol roka. Je to celkom zábava, pretože som si tu našla mnoho priateľov, ale beriem to len ako dočasnú brigádu. Keď som skončila strednú, požiadala som univerzitu, na ktorú pôjdem o jeden voľný rok. Mala som zaistené, že mi budú držať miesto, kým si neprivyrobím. Moje hlavné príjmy plynú z reklám, ktoré natáčam. Vždy ma to bavilo, tak prečo si neprivyrobiť? Problém bol v tom, že som nedostala každú úlohu. Do filmu ani seriálu ma nikdy neobsadili.
"John, nezabudni si adresy," zakričal mi ešte Tom, keď som odchádzala. John, bolo pre mňa skrátene Johanna a popravde sa mi to vždy viac páčilo. Všetci priatelia ma tak volali.
Zastavila som so scootrom pred radovým domom natretým nevkusnou červenou farbou. Vybehla som po schodíkoch a doručila pizzu. Milá pani mi dala celkom slušné prepitné a ja som utekala naspäť k svojmu dopravnému prostriedku. Ďalších... sedem krabíc som mala odviezť na opačný koniec mesta. Skvelé. Potom som si všimla, že všetky mám doviezť na jednu adresu. To bude asi nejaká žúrka, pomyslela som si v duchu.
Nasadla som na na môjho Yelliho (áno, ja som si pomenovala scooter) a upaľovala ako rýchlo to len šlo. A že to teda veľmi rýchlo nešlo. Dôležité je, že som sa vyhla zápche, keďže som si zvolila obkľuku. Tom vedel, prečo ma má zamestnať.
Zastavila som v pekne upravenej štvrti. Dom, do ktorého bola pizza adresovaná vyzeral zaujímavo, ale zaujímavých domov som už videla kopec. Zložila som si helmu, čím som si úplne zničila už aj tak rozcuchaný cop. Radšej som si strhla gumičku a trochu prehrabla vlasy. Snažila som sa zobrať všetkých sedem krabíc naraz, ale predsa len som drobnejšia a aj pri najväčšej snahe sa mi ich podarilo zobrať päť. Vydýchla som si. Upokojila som sa tým, že som v duchu napočítala do desať, pretože nazlostená z úplnej hlúposti, že nevezmem do rúk sedem pizz naraz si naozaj nepomôžem. Schmatla som dve krabice a zazvonila na zvonček pri dverách. Z vnútra som počula buchot, ale nikto neotváral. Zazvonila som znovu. Buchot, ale žiadne otvorenie. Mala som najväčšiu chuť hodiť im tie pizze do okna a újsť. Do tretice všetko dobré John, povedala som si v duchu. Tentoraz som však nezvolila zvonček, ale chcela som zaklopať (no dobre, možno zatrieskať) na dvere. V momente ako som zdvihla ruku a zamierila ňou na dvere, otvorili sa a moja päsť neskončila na tvrdom povrchu dreva, ale na niečom nose.
 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Dommy_xxx Dommy_xxx | 11. dubna 2012 v 19:35 | Reagovat

Wow,začína sa to super.:)..dáš dnes ešte jednu??.:)

2 Laura Laura | 11. dubna 2012 v 19:37 | Reagovat

Viem pre koho je tá pizza! :D :D

3 Kika Kika | 11. dubna 2012 v 19:45 | Reagovat

uuu... zacina to velmi zaujimavo <3 velmi sa tesim na dalsiu a som rada, ze dalej pises <3 urcite to bude stat za to <3

4 Faith Faith | Web | 11. dubna 2012 v 19:57 | Reagovat

Toto bude dokonalosť :) Neviem sa dočkať nových častí a vážne ma zaujíma, ktorý z chlapcov sa stane "hlavným hrdinom" ! :)

5 Tanya Tanya | Web | 11. dubna 2012 v 19:57 | Reagovat

ha! nejdem hádať! ja to vieeem :D bohovo to začína, vlastne ako každá tvoja poviedka :D :-*

6 Sue Sue | 11. dubna 2012 v 20:34 | Reagovat

Aaaaa! Ja vieeem!! Je to skvelé :) A ten názov!!! Akurát dnes som rozmýšľala nad názvomm! Tento ma dotazil! :D Milujem ťa :**** :D

7 J.S. J.S. | 12. dubna 2012 v 10:45 | Reagovat

Mám chuť na pizzu.. na Nialla a na pokračovanie od skvelej Kate ;)

8 I.Blake I.Blake | Web | 12. dubna 2012 v 18:58 | Reagovat

ja som ukrutne zvedavá komu to vpálila!!! :D :D :D :D :D :D :D :D :D :D a až si mi narobila chute na pizzu! :-*

9 allexis allexis | 4. srpna 2012 v 13:57 | Reagovat

môžte my povedať že o kom je tento článok ako hlavnej postave ? :)) lebo máte viac super príbehov ale rada by som vedela okom to je , lebo neviem či si to mám začať čítať :D:))

10 Katherine Katherine | Web | 4. srpna 2012 v 17:22 | Reagovat

[9]: O Louisovi :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama