Stand Up 31 THE END

27. dubna 2012 v 19:00 | Tanya |  Stand Up
it´s happenin´!
okamžite si pustiť TOTO (klik) a keď vám to dohrá tak TOTO! no nemiluj ich ♥♥ myslím, že sa to dokonale hodí k deju.. možno tá druhá nie slovami, ale melódiu? ;) okay, tak trošku aj slovami, keď to budete chápať ako ja :)
iné som chcela (ale pustite si to ;)).. nejdem písať poďakovania, pretože tie platia ešte od I want.. milovaní v ušiach a úsmev cez slzy.. som silná! zvládnem to! len keby som vedela, čo chcem! viete čoho sa bojím? že znovu ublížim niekomu.. niekomu, koho ľúbim, ale on ani ja o tom nevieme :) dosť, pokračujeme ďalej..
milovala som túto poviedku.. na začiatku to bolo také milé odreagovanie, ale postupne som sa zamilovala.. posledné týždne, keď som mala koniec v hlave, nerozmýšľala som nad ničím iným.. milovala som moju vysnívanú postavu Jesse a jej lásku k úžasnému Liamovi.. úprimne, ľúbila som ho aj predtým, ale počas tejto poviedky som sa doňho oficiálne a nezrušiteľne zamilovala :) budú mi chýbať opisy ich lásky, ale nejdem opakovať svoju chybu s bonusovými časťami.. fuj, hlúpa som bola.. ticho, žiadne námietky ;) a ešte o jedno vás prosím, žiadne slzy.. dobre, ja som na konci tiež plakala, ale tak.. neplakala.. revala ako malé dieťa.. opovážte sa opakovať! :P autorské práva ;) naozaj nechcem, aby ste plakali lásky, rozumeno? :) love you! hope you like it ;) xxxxxxxxxxxxxxxxx
P.S.: nechajte ma dožiť do utorku, aby som mala nejaký zážitok s ním.. dúfam, že nič nepokazím.. :) a prosím, prosím NEPLAKAŤ!

Liam

Hneď, ako som ju zazrel, odlepil som sa od auta a podišiel k nej. Prisal som sa jej na pery a jednou rukou jej zobral tašku z rúk. Vychutnával som si chuť malinovej žuvačky v jej ústach a jemnosť jej plných pier som obdivoval už tisíci raz.
"Ahoj." usmial som sa.
"Hi, honey." žmurkla na mňa. Otvoril som jej dvere na strane spolujazdca, ale pokrútila hlavou.
"Môžem šoférovať? Prosím." usmiala sa ako anjel.
"Jesse, je tma a..."
"Liam, ja mám vodičák už pár rokov. Dáš mi to ako darček k narodeninám?" uškrnula sa.
"Akým narodeninám? Ty nemáš narodeniny."
"Ja nie, ale ty áno." žmurkla na mňa.
Nechal som ju teda sadnúť za volant, jej tašku som hodil do kufra a sadol si vedľa nej. Automaticky som jej položil ruku na stehno, ktoré som začal šúchať palcom.
"Porozprávaj mi, aký si mala deň?" usmial som sa.
"Celkom fajn, ale musím ti niečo povedať." nebezpečne sa zasmiala. Jej úsmev ma nakazil a celú cestu sme sa rozprávali o nepodstatných veciach.
"Ideme k tvojim starkým, však?" usmial som sa.
"Samozrejme. Nemáme kde inde bývať a starkí sa potešia. Celý deň budeme preč, ale musím ti ukázať moju Elisse." V očiach jej zahralo.
"Elisse? Ty máš dieťa?" doberal som si ju.
"Samozrejme. Má dva roky a... Liam, robím si srandu." zaškerila sa, keď si všimla, že som sa zamračil. "Je to môj kôň. Vlastne, kobyla. Môj miláčik. Naposledy som s ňou bola pred dvoma rokmi. Vtedy som ti ju neukázala, pretože nebol čas." pousmiala sa, ale jej čelo sa zvraštilo. Nemusela dodávať, čo myslela tým vtedy.
"Jess, môžem zapnúť rádio?" pozrel som na ňu s anjelským úsmevom, ktorý platil na každého.
"Liam, toto je tvoje auto, takže áno, môžeš." uškrnula sa. Rozosmial som sa a stlačil gombík.
"Fajn, ale za chvíľu chcem šoférovať ja. Ako si povedala, je to moje auto." zaškeril som sa.
"Ticho, Payne! Túto pesničku milujem!" skríkla a rádio pustila nahlas. Hot Chelle Rae a ich Bleed. Sem tam pozrela na mňa a stále si spievala. Ja som bol ticho, očarený jej hlasom. Síce nie práve najnovšia pesnička, stále ju mala rada.
"And it's all here in
Black and white and red
For all the times
Those words were never said
" Pri poslednom said zavrela oči a ja som skoro prestal dýchať. Jej hlas ma neprekvapoval. Tušil som, že bude dokonalý. Aspoň pre mňa. V tom ma niečo ožiarilo. Biele svetlo, ktoré Jesse zatienilo tvár.
"Jesse!!!" skríkol som, ale bolo neskoro. Počul som náraz plechu. A jej krik. Jej krik, ktorý už nikdy nedostanem z hlavy. Ak prežijem.. Auto sa prevrátilo asi desaťkrát a skončili sme na kolesách. Cítil som krv. Všade. Všetko sa sfarbilo dočervena. Pretrel som si oči a keď som sa vzápätí pozrel na svoje ruky, ktoré boli červené. Prstami som sa opatrne dotkol bolestivého miesta nad obočím. Krv sa mi z čela len tak liala. A nielen z čela. Cítil som pálčivú bolesť v nohe. Pozrel som na Jesse a nedokázal som uveriť vlastným očiam. Jej telo bolo akoby poskladané medzi sedačkou a airbagom. Zo spánku jej tiekol prúd krvi a airbag sčervenel na mieste, kde mohla byť pečeň. Preboha, Liam, rob niečo! Rýchlo!!! Lenže nemohol som sa ani pohnúť. Bol som zakliesnený medzi palubnou doskou a sedačkou.
"Jesse?" zachripel som. Neodpovedala. Postupne som prichádzal k zdravému rozumu.
"Jesse! Jess, zlatko! Počuješ ma?! Jesse, neodchádzaj! Prosím!!! Jesse McDonnovan, nesmieš mi to urobiť, rozumieš?! Konečne sme opäť spolu a... Jesse!!!" kričal som a od zúfalstva som si začal trhať vlasy. Telom mi otriasal hysterický plač. Trhal som sa na márne kúsky. Celé moje vnútro dopichali malé úlomky čelného skla. Nemohol som dýchať.
"Jesse, nechoď, prosím. Nesmieš mi to urobiť, rozumieš? Ja ťa milujem! Jesse!!!" kričal som a natiahol k nej ruku. Zatriasol som jej plecom, ale oči otvorené od strachu sa nepohli. Boli mŕtve. Celé jej telo bolo studené. ONA bola mŕtva... Nie, nie, nie... Toto je len zlý sen a my sme na ceste k jej starkým. Stále mi spieva a ja som zaspal ukolísaný jej nádherným hlasom.
"L...Liam, mi- milujem ťa." zachripela a jej pohľad sa obrátil na mňa. Pozrel som na ňu a ona mi opäť ochabla pred očami.
"Jesse!!!! Nie!!!!" reval som. V tom som počul sirény. Nechápal som, prečo neprišli skôr. Snažil som sa udržať oči otvorené, ale nevládal som.
"Jess, milujem ťa..." zašepkal som a viečka sa mi sami od seba zatvorili. Nechal som svoje telo prepadnúť tmavej a ničivej temnote. Počul som hluk, ale nedokázal som určiť, odkiaľ vychádza. Vtom som počul neznesiteľné zvuky. Akoby sa niečo trhalo. Obzrel som sa a videl som svoje srdce, ako prepadá temnote tiež a rozpadáva sa na kúsočky.
Prebral som sa až v sanitke.
"Pacient sa preberá." počul som monotónny hlas nejakého doktora. "Ako sa voláte pane? Poviete mi niečo o sebe?"
"Ja... Volám sa Liam Payne. Dnes mám dvadsaťtri rokov a nádhernú priateľku. Volá sa Jesse a... Kde je?" zmätene som sa obzeral.
"Pane, upokojte sa."
"Kde je Jesse?! Kde je?!" roztriasol som sa.
"Pane, pokoj. Jej je už dobre." uhol pohľadom. Z očí mi vytryskli vodopády sĺz.
"Nie, nie, nie..." opakoval som až kým mi doktor nevpichol niečo na upokojenie.
"Moja krásna Jesse..." zašepkal som a znovu som upadol do mučivej tmy. Tam som si trhal vlasy a lámal kosti. Chcel som ísť za ňou. Za jedinou ženou, ktorú som kedy miloval celým srdcom. Pri Danielle som si to len nahováral, pretože ona bola mojou prvou vážnou láskou. Jesse, to bol živel. Môj živel. Moje slnko. Človek, ktorý rozžiaril aj tú najčiernejšiu myšlienku a chvíľu. Dokázala mi vykúzliť úsmev na tvári už len pri spomienke na jeden, jediný bozk. Vráť sa mi...

O štyri mesiace

Dnes je to tu. Jej premiéra sa musela odložiť o ďalšie dva mesiace. Prečo nie si so mnou? Teraz by si okolo mňa nadšene poskakovala v nejakých úžasných šatách a ja by som ti šepkal, že vyzeráš nádherne. Zvrtla by si sa ku mne, jazykom mi prešla po pere a... Dosť, Liam. Vieš, čo ti vravel psychológ.
Áno, zrútil som sa. O pár dní, keď som v nemocnici konečne prišiel k plnému vedomiu, som sa zrútil. Nedokázal som žiť bez pointy môjho života, ktorá umrela práve v deň mojich dvadsiatych tretích narodenín.
"Je nám ľúto, ale vašu priateľku sme nedokázali zachrániť. Mrzí nás to, hlavne kvôli plodu." Ozývalo sa mi v hlave stále dookola. Moje dieťatko. To je to niečo, o čom mi chcela povedať. Jesse, prečo si ma tu nechala? Prečo? Vráť sa mi...
"Liam, poďme." potľapkal ma po pleci Zayn.
"Zayn, ja nemôžem. Naozaj nie. Nie bez nej." pozrel som naňho so zúfalstvom v očiach.
"Liam, ale..." zasekol sa a v očiach sa mu zaleskli slzy. Mal ju rád, tak sa nečuduj! Prosím, Zayn, nerob mi to ešte ťažšie, ako to v skutočnosti je...
Pár dní po nehode bol pohreb. Musel som tam ísť a rozlúčiť sa s ňou poslednýkrát. Moje vnútro sa bilo s mojou podstatou. Nedokázal som pozrieť na jej fotku, ktorá bola pri urne. Rodičia ju dali spopolniť tak, ako si to priala. Zarazilo ma, že jej mama neprejavovala žiadne city, zatiaľ čo jej starkí, ma objímali dlhú chvíľu a ja som sa na chvíľu cítil bezpečne. Konečne som si všimol jej brata, ktorý mal červené oči. Nevedel som či od plaču, alebo od nejakých omamných látok. Potom som na mesiac odišiel domov. Nedokázal som žiť v jej meste, ktoré mi toľko dalo a zároveň zobralo. Mama so sestrami sa o mňa starali, ale ja som bol najradšej sám, zahrabaný vo vlastných myšlienkach. Ničil som sa výčitkami. Nemal som jej dovoliť sadnúť si za volant. Nič by sa nestalo. Je to tvoja vina!
Pred mesiacom som bol u psychológa, ktorý mi poradil sústrediť sa na prácu. Snažil som sa ho poslúchnuť, ale nie vždy mi to šlo. Chalani mi v tomto však veľmi pomáhali. Zvykli si na moje náhle zmeny nálad a chápali, keď sa z usmiateho Liama stal ten s očami plnými sĺz.
Médiá sa nezaujímali o mňa a Jesse, keď žila, ale keď... keď sa to stalo, každý vedel, že Liam Payne mal priateľku a... Každý vedel, kto bola Jesse McDonnovan. Každý vedel, že sme boli spolu a odniekiaľ sa vynorili aj naše spoločné fotky. Okej, jednu, jedinú som zavesil na twitter. Moju milovanú. Stáli sme oproti sebe a o niečom sa dohadovali. Pamätám si to akoby to bolo dnes. Jej aj moje iskričky v očiach. Následne som sa sklonil k jej perám a tesne pred bozkom nás Zayn cvakol.
"Braček, musíš ísť. Bude to tvoje poďakovanie. A nezabúdaj, že ideme všetci, takže ti pomôžeme." povedal Louis, ktorý ma svojím príchodom do mojej izby, vytrhol z myšlienok.
"Louis, ja..."
"Liam a dosť. Poď s nami a sľubujem, že môžeš kedykoľvek odísť. Ide aj Eleanor a budú tam jej kolegovia."
"Nechápeš, že mi ju tam bude všetko pripomínať?! Zbláznim sa!" Znovu tie otravné slzy! Chalani si už zvykli a ja už to nevnímam, ale nedokážem sa pretvarovať dlhšie, ako dve hodiny. A vlastne to mi bude stačiť.
"Ideme!" zakričal zdola Niall a Louis so Zaynom na mňa vrhli prosebné pohľady.
"Fajn, ale odídem keď budem chcieť, dobre?" povedal som a trucovito prešiel okolo nich. Zo stola som zobral balíček vreckoviek a zišiel po schodoch. Snažil som sa tváriť, že som si nevšimol chápavé pohľady Harryho a Nialla a rovno prešiel k autu. Sadol som si dozadu a moje očakávania sa naplnili, keď sa mi vrátili spomienky na ten večer. Vracajú sa každú minútu môjho bytia. Nechajte ma tak! Nechajte ma žiť!!! Prosím...

Film bol venovaný jej. Mojej Jesse. Sedel som medzi Louisom a Zaynom, ktorí ma pozorovali a snažil som sa sám seba presvedčiť, že toto je moje poďakovanie. Snažil som sa obsedieť na mieste, ale aj tak som sa neustále vrtel a otáčal. Až keď zaznel jej spev, som spozornel. Na celom tele mi naskákali zimomriavky. Celý čas som mal v ušiach jej krik. Snažil som sa potlačiť slzy. Chýbaš mi, láska.. Veľmi mi chýbaš. Vráť sa.. Prosím! Milujem ťa, tak prečo mi toto robíš? Vráť sa mi, Jesse. Potrebujem ťa tu. Hneď a teraz...
Na afterparty sme sa zdržali maximálne pol hodinu a aj to len kvôli tomu, že Harry tam zbadal nejakú kamarátku a Niall stretol Saru. Ja som stál vonku so Zaynom, ktorý fajčil a našťastie nerýpal. Mohol som sa opäť zahrabať v spomienkach. Ako každú sekundu môjho života po tých neznesiteľných mesiacoch. Po mojich narodeninách, ktoré už nikdy neoslávim s úsmevom na tvári. A ak, tak len s falošnou pretvárkou. V hlave sa mi vynorila jedna, dávno zabudnutá spomienka.
Rozlúčková párty u Jesse doma, kde som nebol oficiálne pozvaný. Vlastne bol, ale keď bol Harry opitý a kričal do telefónu. Prišiel som ráno a smial som sa na ich tvárach. Potom, keď som nemohol obsedieť, pretože som ju chcel vidieť, som prešiel do kuchyne, aby som sa napil a povzbudil. Oči mi zaleteli k balkónovým dverám, kde Louis objímal červenovlasé dievča. Moje červenovlasé dievča. Zarazil som sa a odišiel som naspäť k chalanom, El a Sare. Potom som ju už nevidel. Len som z jej izby počul hru klavíra. Vlastne, videl som ju. Vtedy mi povedala všetko, čo cítila a ja som sa kvôli tomu trápil tri a pol roka. Potom sme sa našli v Amerike a kolotoč sa točil ďalej. Bože môj, ako veľmi mi chýbaš!

Po niekoľkých rokoch

"Gratulujem, máte krásnu dcérku." usmieval sa doktor a Danielle si spokojne vydýchla. Ja som si povystieral palce a usmial sa na batôžtek tepla a lásky. Pozrel som Danielle do očí a ona si v mojich prečítala moju prosbu. Jemne prikývla.
"Aké jej dáte meno?" spýtala sa sestrička.
"Jesse Marie Payne." K jej celému menu som pridal svoje priezvisko.
Pred rokom som znova stretol Danielle. Vravela, že chce skončiť s tanečnou kariérou a je pripravená sa usadiť. Tak sme sa usadili spolu a dnes, devätnásteho apríla dvetisícdvadsaťdva sa nám narodilo krásne, zdravé dievčatko. Jesse Marie som si vyžiadal. Danielle nevedela, čo to dievča pre mňa znamenalo, ale asi si v mojich očiach prečítala zúfalstvo.
Eleanor a Louis sa zobrali práve minulý rok. Obaja cítili, že sa potrebujú posunúť ďalej. El tehotná ešte nie je, ale s Louisom sa tomu nebránia. Od začiatku bolo na nich vidno, že Jesse im veľmi chýba. Eleanor mala ťažké srdce, keď opúšťala jej byt, ale ako sama povedala, nevydržala by tam bez nej.
Harry a Jane mali nádherný vzťah. Jane bola nízke, kučeravé dievča, s okúzľujúcim úsmevom a živými očami. Bolo vidno, že sa s Haroldom ľúbia a každý im to prial.
Niall a Zayn čakali na tú pravú. Obaja mali za sebou krátke, nevydarené vzťahy, ale nevzdávali sa. Zayn akurát začal rozprávať o nejakej klubovej speváčke a Niall sa len ticho usmieval, keď sa ho niekto spýtal na jeho priateľov z Mullingaru. Každý sme tušili, že tam niekoho má.
Ja a Danielle sme plánovali svadbu a kúpu maličkého domčeka. Niekoľkokrát som sa bol dokonca aj s Dannie pozrieť na Jessiných starých rodičov, ktorí pomaly chradli. Bál som sa, že čoskoro bude ďalší pohreb a návštevy som opakoval častejšie.
Ešte stále som sa nemohol preniesť cez Jesse, ale.. Život ide ďalej. Nikdy nezabúdaj na to, kto si a čím si. To jediné ti pomôže v hľadaní samého seba. V odhaľovaní tajomstiev života. V krutosti ostatných ľudí voči tebe. Pripomínaj si každý deň, že toto je možno posledný a ži naplno. Nezabudnem, Jesse, sľubujem. Budem bojovať, aby som žil svoj život tak, ako si ma to učila. Naplno. Ľúbim ťa, počuješ? Kdekoľvek teraz si, dúfam, že ma počuješ. Ľúbim ťa...

THE END ♥


moja predstava Jesse :)

posledné slová, ktoré sú pred kurzívami si teraz prečítajte ešte raz..




a teraz ešte raz..
pochopili ste? ste úžasné a moje! (naše ;)) najkrajšie a najúžasnejšie dievčatá..
 

17 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Timi Timi | 27. dubna 2012 v 19:29 | Reagovat

Niečo tak užasné som v živote nečitala,uplne prekrásne,plakala som celý čas :/ fakt klobúk dole

2 Domi Domi | 27. dubna 2012 v 19:39 | Reagovat

Môžeš mi povedať ako sa pri tom nedá plakať?
Prepáč, na začiatku som si sľúbila že ak si praješ aby som/sme neplakali tak nebudem.....
No nedodržala som....
Revala som ako malé dieťa ktoré nedostane svoj cukrík alebo hračku(na to mám autorské práva ja :D:P)....
Je to úžasné, dokonalé, neopísateľné...
Si úžasná....
úžasne píšeš....
Ďakujem ti že som mohla niečo také čítať....
Sľúb mi že s písaním nekončíš! Sľúb mi to!
Ešte raz veľké Ďakujem a prepáč že som plakala(revala)..... :)

3 Kika Kika | 27. dubna 2012 v 19:58 | Reagovat

ten príbeh a tá pieseň... akosi som zabudla dýchať, rozmýšľať, vlastne ani neviem, ako sa mi podarilo rolovať to nižšie... neplakala som, na to som bola v príliš veľkom šoku, možno by sa to dalo nazvať tranzom, jednoducho, úplne mimo... ešte sa budem nejakú tú chvíľu spamätávať

a tento príbeh mi bude neuveriteľne chýbať, LOVE IT AND LOVE YA TOO ♥ asi tak by som to povedala ♥ a dúfam, že budeš písať ďalej, či už o 1D alebo HCR (už viem, kto to je :P)

4 niki niki | 27. dubna 2012 v 20:06 | Reagovat

PANE BOZE to je nadhera slzy sa mi kotulaju po lici

5 Katie Katie | Web | 27. dubna 2012 v 20:22 | Reagovat

dve slzy! dve slzy! :( ja som sa vážne snažila nerozplakať, no tak ale prepáč... keď to tak opíšeš, no nerozplač sa! :( a teraz mám tak rozostrený pohľad, že ani nevidím, čo píšem, a je mi to jedno...
krása, krása, krása :) ďalšia z mojich lások končí, ale DÚFAM, že nejaká nová začne :)
každopádne sa teším na všetko od teba ;)♥

6 Katherine Katherine | Web | 27. dubna 2012 v 20:33 | Reagovat

Ani ti nedokážem povedať, aké je to krásne :) Stále sa z toho spamätávam a tie posledné slová... Aj ja by som niekedy chcela niekoho, kto by ma miloval ako Liam Jesse. Úplne nádherne si opísala, ako z každého nešťastia vznikne niečo nové :) Jeden život zanikne a druhý vzíde :) ... A áno, ja plačem :) ... Jesse♥

7 luuus luuus | 27. dubna 2012 v 20:48 | Reagovat

:O tenhle příběh je úžasný,čtu ho ráda ikdyž nekomentuju,tohle si prostě zaslouží komentář.Jsi úžasná spisovatelka,ale můžeš  mi říct,jak u tohodle nejde brečet?:D prostě nejde,brečela jsem a nešlo to zastavit.. Děkuju,že jsem mohla něco takového číst a hlavně nepřestávej psát! ještě jednou, smutné,ale nádherné!! :))

8 Eli Eli | 27. dubna 2012 v 20:56 | Reagovat

Mňa z teba doslova JEBNE!!!!!!(sorry za výraz)
že neplač...po takýchto opisoch sa nedá neplakať!!!
Revala som včera kvôli Londonu a dnes pre toto...
Ja som chcela HAPPYEND!!!
Jesse Maria Payne mala byť dcérka Jesse a Liama!!
prečo si to takto ukončila?!?!? :/
po každom riadku som dúfala,že tam bude odstavec: Zrazu som sa zobudil v aute,kde vedľa mňa šoférovala Jesse a usmievala sa ako slniečko...U jej starkých mi povedala,že je tehotná. Nemohol som tomu uveriť. Mi budeme mať dcérenku.
O 5 ROKOV:
Sedeli sme na záhrade a pozorovali malú Jesse,ako sa hrá s naším psíkom. Malá Jesse s hnedými okálmi a červenými vlasmi. Moju veľkú Jesse som hladkal po brušku a spoločne sme sa tešili na nový prírastok. Náš život bol dokonalý, a každým dňom sme sa ľúbili viac a viac...
zlato,prosím,dáš bonusovku a prerobíš z toho happyend?? :) pekne prosím :) :)
teším sa na čokoľvek,čo budeš písať,hlavne že budeš písať :)
cmúúúk :* ♥♥

9 LOVE ONE DIRECTION LOVE ONE DIRECTION | E-mail | 27. dubna 2012 v 21:17 | Reagovat

Vysvetlíš mi, ako sa pri tomto nedá plakať ?..Síce som si na začiatku slúbila, že nebudem, ale nešlo to zadržať..krásne píšeš ! nádherne ! bože..daľšia moja srdcovka skončila :(..Aj ja som čakala happyend..všetky story ktoré som v poslednej dobe čítala, skončili smrtou..ale TY to proste dokážeš tak krásne opísať..aj keď je to smutné, je to nádherné ! SU tak isto ako IW a TMAL zostanú navždy v mojom ♥ Love ya ♥♥

10 Disha Disha | 27. dubna 2012 v 21:54 | Reagovat

strašné krásne.. a strášne som plakala :/... jediné čo mi tam nesedí je že sa dal  dokopy znovu s Dan.. ale ináč uplne krásne :) a tá myšlienka :)

11 anna anna | 27. dubna 2012 v 22:34 | Reagovat

mela jsem pri tomhle chut brecet ale nebrecela jsem ja jsem se usmivala :-) musela jsem si uzit tenhle posledni dil :-) protoze byl krasnej :-) uzasne napsanej :-) dekuju ti ze pises :-)

12 fan-fiction-story fan-fiction-story | 27. dubna 2012 v 23:42 | Reagovat

Tak strašne som sa snažila sa nerozplakať o nešlo to:/ Panebože niečo take užasne som ešte nečitala:) hned ako si začala opisovť tu nehodu mi z oči začali tiecť slzy... je to skrátka dokonale a dufam že budes v písani pokračovať!:)

13 Klaudia Klaudia | 28. dubna 2012 v 12:24 | Reagovat

presne súhlasím s komentárom č.8 ..celý čas som dúfala že na konci bude "a potom som sa zobudil v aute vedla nej " ..a ono to tam nebolo !! :/ revala som ako Louis ked zistí že mu niekto ukradol všetkú mrkvu :( ..alebo ako Liam ked ho niekto straší s lyžičkou :) ..oooch ..krásne ..ale fakt si prajem aby to bol len sen ..

14 J.S. J.S. | Web | 29. dubna 2012 v 0:47 | Reagovat

píšem trochu neskôr, znova som to čítala, a znova som plakala..plačem, červené oči ma štípu a dnes mi nepomôžu ani kvapky. Tánička moja, je to napísané tak..ako to vieš napísať iba ty, vtiahnuť nás všetky do deja a zasiahnuť srdce. Milovaný Liam, prišiel o to, čo tak miloval..viem, napísala sii aj prečo a ja to chápem, ale ( hej som divná, dzignutá a sprostá!) ale tak ma to mrzí, keby boli spolu a milovali sa, mali by malého Liamka, alebo Jessinku a žili štastne. DO PUČE!  Odišla, už sa nevráti a je koniec. Ale je jjej dobre.  Bože, vylievam si tu srdce ako idiot, ale musím.

ľúbim ťa! tvojepísanie a celého človeka.  Zlatoo.. ďakujem, a opakujem sa si človek s veľkým Č! a to nie len kvôli ďalšej dokonalo napísanej poviedke, ale aj ..vieš kvôli čomu však? :) Ďakuejm že ťa poznám! a verím,že to nebude len blog a fb čo mi tomu zatial pomáha.. <3 moje malé srdiečko.. ( vobec si ma nevšímaj, som tak precitlivelá, že amen!!)  Pointa tohto komenáta? Hltala som celú povieku, tak ako aj IW a milovala som to. Milujem, budem.. a vytlačím a budem čo čítať stále dookola! <3

a teraz revem za Jess a pre koniec..:(

15 Clare Clare | 29. dubna 2012 v 18:55 | Reagovat

Život ide ďalej. Nikdy nezabúdaj na to, kto si a čím si. To jediné ti pomôže v hľadaní samého seba. V odhaľovaní tajomstiev života. V krutosti ostatných ľudí voči tebe. Pripomínaj si každý deň, že toto je možno posledný a ži naplno. Nezabudnem, Jesse, sľubujem. Budem bojovať, aby som žil svoj život tak, ako si ma to učila. Naplno. Ľúbim ťa, počuješ? Kdekoľvek teraz si, dúfam, že ma počuješ. Ľúbim ťa... tak toto ♥ to je tak nádherné, že to dokážeš vymyslieť len ty ♥ :) revem ako malé decko, úplne .. myslela som že nebudem, keď si nechcela, ale to sa nedá! Tánička si dokonalá..nechápem ako to môže niekto takéto niečo vymyslieť.. niečo tak neskutočne krásne :) no veď SI DOKONALÁ!!! Jesse ♥.. zlato ja sa už tak teším na tvoju ďalšiu poviedku :) Ľúbim ťa :)

16 Kristína Kristína | 4. května 2012 v 13:07 | Reagovat

Páni toto je prvý príbeh pri ktorom som sa rozplakala :) A tá posledná veta ja úžasná

17 anna anna | 4. května 2012 v 20:16 | Reagovat

mne sa paci LIAM ako spieva, nehovorim ze ostatny nespievali dobre ale liam podla mna spieva naj

18 sonucha sonucha | 15. května 2012 v 20:57 | Reagovat

THIS IS SO BEAUTIFUL. nerozplac sa? vazne? sorry ale to sa fakt neda. a rozplakala som sa aj takze SORRY. preco musela zomriet? fakt sa nedala zachranit? OOOOOH MY GOD. neda sa povedat ze to bol HAPPYEND ale aj tak VERY BEAUTIFUL!!!!!!!!!!!

19 nika nika | 23. srpna 2012 v 12:18 | Reagovat

krásne prestala som dýchať :D

20 Džana Džana | 27. srpna 2012 v 13:42 | Reagovat

kolegyne na mna pozeraju ako tu revem.. ako male decko.. naozaj krasa.. nadhera.. aj ked bohuzial s inym koncom ako som si predstavovala .. velky talent

21 maggie maggie | 30. září 2012 v 23:57 | Reagovat

Rozplakala si ma......placem ako male decko...neskutocne, uzastny pribeh...ja...len, preco taky koniec? Vazne si bola na nu v tom pribehu miestami az moc tvrda

22 Ten Ten | 3. října 2012 v 22:04 | Reagovat

Oh my carrot!... toto prečo tak?? som celú časť preplakala.. pri každom slove sa mi pustily slzy. Len dnes som ju záčala čítať celu poviedku tvoju a toto ... ach.. no vynikajúci príbeh.... krásne... Pripomenulo mi to film One day... nikdy by som nepovedala že sa to tak skončí!! Nádhera.. sa teším na ďalšie poviedky čo budeš písať:)

23 DoMcInQa DoMcInQa | E-mail | 17. října 2012 v 15:58 | Reagovat

Dievča ty si ma rosplakala dobre neni to take ťažke ma rosplakať ale nepodari sa to hocikomu bola to nadherna poviedka. Ďakujem za to ze si ju tu dala a ze som si ju mohla precitať.

24 Zuzka Zuzka | 9. května 2013 v 13:34 | Reagovat

neda mi to ale musím vám sem napísať :) tento príbeh bol asi najlepší zo všetých čo som doteraz o 1D čídala klubúk dole pred babou čo to písala máš fakt talent dávno som neplakala pri nejakom príhehu :) ... ale aj ostatné príhehy boli riadne super... dúfam že sa chytate písať aj ďalšie :)

25 abby abby | 15. července 2013 v 21:49 | Reagovat

dievca chces ma zabit tvoju stranku som nasla len nedavno ale tvoje pribehy su perfektne pri tejto casti som plakala ako male decko tento pribeh je jednoducho dokonly mas vazne talent Ps:plakat budem asi este tyzden vazne dojemne perfektne :-((((  :-))))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama