Stand Up 19

8. dubna 2012 v 20:49 | Tanya |  Stand Up
ďakujem.. :) obrovské ďakujem :-*
TOTO!! ďalšie obrovské lásky.. tá pesnička vystihuje všetky moje pocity, ktoré mu nedokážem povedať, lebo som zbabelá.. I bleed my heart out on this paper for you.. (papier ako papier :D)
ňom, mrkvičky moje, ja som sa do nich znova zamilovala.. každý deň odznova..
a obrovské ďakujem ešte raz, za vašu podporu..
mojej Jajuške, ktorej sa skoro denodenne vypisujem z mojich nálad..
a prepáčte mi za tú časť, ale ja som proste musela.. od tejto časti sa odvíja pokračovanie.. :)
love you guys! hope you like it ;)♥ xxxxxxxxxxxx
P.S.: do tejto poviedky som sa zamilovala znovu.. myslela som si, že to seknem, ale nedokážem.. ♥ grr
P.

Jesse

Vyšli sme na slnkom rozpálenú ulicu a ja som mala čo robiť, aby som ovládala svoje nohy. Je apríl a svieti slnko? Som v Londýne?
"Zaveziem ťa domov?" spýtal sa Liam a zastal na chodníku. Usmiala som sa a prikývla, načo ma pobozkal. Na to, že sme boli na ulici to bolo dosť vášnivé, ale v tej chvíli mi to bolo skutočne jedno.
Neviem prečo som sa rozhliadla po ulici. Nahováral mi to nejaký vnútorný hlas. Keď som prvýkrát prebehla pohľadom po ľuďoch, nič som si nevšimla. Až na druhýkrát som si všimla jeho oči, ktoré nás prebodávali pohľadom. Bože môj... Nie, prosím, nie!
"Liam, poďme." potiahla som ho. Znova som prebehla očami po ulici, ale teraz som ho už nenašla. Aj tak som sa v zlej predtuche roztriasla. Rýchlo som nastúpila do auta a aj keď bolo vonku príjemných sedemnásť stupňov, schúlila som sa na sedadle od zimy.
"Jess, dávaj si pozor. El bude u teba, však?" chytil ma za ruku a ja som tvár otočila k nemu. Stále sme sedeli v aute pred mojím bytom. Povedala som mu, koho som zahliadla. Samozrejme, že sa vydesil. Len som sa na ňom smiala a nechcela som si priznať strach.
"Liam, dosť. Ľúbim ťa, uvidíme sa zajtra?" pobozkala som ho.
"Jasné. Aj ja ťa ľúbim. Ahoj a dáv..." hovoril už s úškrnom na tvári a ja som rýchlo vystúpila a zabuchla dvere. Ešte raz som sa zasmiala, zamávala mu a ponáhľala sa domov.
"Eleanor?" zakričala som do útrob bytu.
"Som v kúpeľni!" zakričala. Prešla som do kuchne, na stôl zhodila tašku s vecami a odhryzla si z jablka položeného na stole. Pohľad mi padol na papiere položené na pulte. Prišli včera a nestihla som si ich otvoriť. Teraz som k nim podišla, roztrhla obálku a našla dve prihlášky. Žurnalistika a herectvo.. Ktoré z toho? No predsa to, na čo ťa prijmú! Blázon... smiala som sa sama na sebe.
Prihlášky som ešte v tom momente vypísala. Najneskôr podať do 28. april 2012. Super, ešte mám čas.
"Ahoj, jedla si?" Eleanor stála pri pulte len v osuške. Na hlave mala turban.
"Ešte nie. Máme niečo dobré?" Zvláštne, ale za ten deň som si na ňu nejako zvykla.
"V podstate ani nie."
"Fajn. Ideš dnes s Louisom?"
"Na dnešok sme sa nedohodli. Prečo? Tie iskričky v očiach sa nedajú prehliadnuť." zaškerila sa. Jasné, každý mi hovorí, že som až príliš čitateľná.
"Ideme na nákupy a na večeru do poriadne drahej reštaurácie, dobre?" rozosmiala som sa.
"A ty nejdeš s Liamom?" spýtala sa, keď som sa dosmiala.
"Nie, dnes večer už niečo má. A mám chuť na niečo bláznivé. A jediný bláznivý človek si tu ty." vyplazila som jej jazyk a uhla letiacemu uteráku, ktorý si zložila z hlavy.
"Choď niekam." uškrnula sa na mňa.
"Ty sa choď vysušiť. Za hodinu ideme. Nechcem, aby bola až taká tma." žmurkla som na ňu a prešla do spálne. Do pracieho koša som si vyhodila oblečenie, ktoré som mala v práci a ďakovala Bohu za to, že zajtra mám až tretiu zmenu. Rýchlo som sa navliekla do úzkych riflí, pásikavého, obtiahnutého trička a cez plecia som si previazala svetrík. Slnko zapadalo, ale ak by sme si pohli, stihli by sme západ v St. James Parku.
"Eleanor, švihni si!" zakričala som.
"Nekrič, už som." vošla do izby. "Jesse, ja tu nemám žiadne oblečenie."
"To nevadí, môžeš nosiť moje." usmiala som sa pri myšlienke na Eleanor oblečenú v mojich krátkych kokteilkách.
"Si odo mňa nižšia."
"O pár centimetrov!" bránila som sa.
"No a? Vieš čo? Prejdeme ku mne, vezmem si veci a donesiem si ich tu. Teda, ak môžem." anjelsky sa usmiala a pozrela na mňa popod svoje dlhé mihalnice.
"Samozrejme, ty otrava." zaškerila som sa a uhla sa pred tričkom letiacim zo skrine. Zasmiali sme sa.
O pár minút som sa už v chodbe obúvala do svojich obľúbených jarných topánočiek na osemcentimetrovom opätku. Kabát som si prehodila cez ruku a zamkla. Eleanor mala na sebe moju sukňu, ktorá jej padla a svoje biele tričko.

"Jesse, čo povieš na toto?" zasmiala sa mi Eleanor pri uchu a pretŕčala sa predo mnou v jednoduchej bielej blúzke.
"Príliš fádne." skonštatovala som a venovala som pohľad stojanu.
"Proti všetkému niečo máš! Tak mi vyber niečo ty!" Eleanor odula spodnú peru a ja som mala čo robiť, aby som potlačila smiech. Rýchlo som sa začala prehrabávať pár tričkami a nakoniec som vybrala jedno, ktoré mi k nej sedelo najviac.
"To čo je?" ohrnula nosom, keď videla sivé tričko s potlačou mrkiev zozadu. Len som sa uškrnula a obrátila tričko tak, aby mala skvelý výhľad na prednú stranu. Rozžiarila sa ako slniečko, schmatla tričko a rozbehla sa do kabínky. Vyprskla som smiechom. Vzápätí sa vrátila. Tričko mala už samozrejme oblečené.
"Beriem ho! V tomto ma Tommo bude milovať!" rozosmiali sme sa.
"Ty si šialená." skonštatovala som.

Nakoniec sme zakotvili v malej kaviarni blízko Big Benu. Sedeli sme, rozprávali sa a sem tam pokukovali po návštevníkoch. Sedela som chrbtom k dverám, takže som si nemohla všimnúť tú osobu, ktorá zaujala Eleanorinu pozornosť.
"Jesse! Ehm... pozri na tú školu sa ti oplatí ísť a... Jess, ide sem čašník. Chceš ešte niečo?" snažila sa odpútať moju pozornosť. Priznám sa, že keď zakričala Jesse, tak som spozornela, ale potom som sa začala obzerať. Nikoho som nemohla nájsť. V tom k nám podišlo nejaké dievča. Jej krása mi vyrazila dych. Rovné, hnedé vlasy mala rozpustené a úzke rifle jej dokonale obkresľovali krivky. Na sebe mala tenký kabátik pieskovej farby.
"Eleanor! Tak dlho som ťa nevidela!" usmiala sa na ňu. Eleanor sa rozpačito postavila a objala ju.
"Ani ja teba, zlatko. Ako sa máš?" usmievali sa na seba a bolo zrejmé, že sú kamarátky. Odkiaľ ju, dopekla, poznám?!
"V poslednom čase stále horšie a horšie. Ty sa mi pochváľ!"
"Ja sa nemám čím chváliť. Čo tu vlastne robíš? Nemala si byť v LA?" No tak, Jesse, rozmýšľaj!
"Vrátila som sa kvôli, ehm... zdravotným problémom."
"Och, aha. Mimochodom, vy dve sa asi nepoznáte. Dan, toto je Jesse. Jesse, toto je Danielle." Danielle? Aká Da... Bože... Postavila som sa.
"Teší ma." usmiala sa na mňa.
"Mňa tiež." ľahko som sa zasmiala na Eleanorinom výraze.
"Baby, mohla by som si prisadnúť? Niekoho čakám a..."
"Jasné, máme voľno." usmiala som sa na ňu. Eleanor ma vraždila pohľadom. Nechápala som, o čo jej ide.
Rozprávali sme sa pár minút, keď sa El zdvihla so slovami, že jej náhle prišlo zle.
"Majte sa, baby. Vidím, že aj mne už ide spoločnosť. Mrzí ma, ak som vás otravovala. A rada vás, obe, znovu uvidím." usmiala sa na nás Danielle, objali sme sa a ja som sa zvrtla k východu. Eleanor ma ťahala k dverám a ja som v polovici cesty zamrzla. Rýchlo som si vytrhla ruku z Eleanorinej a zvrtla sa. Počkala som, kým prejde. Asi si ma nevšimol, lebo bol príliš zamestnaný myšlienkami a sadol si k... Nie. Jess, toto sa ti len sníva! Pokoj, dievča! Upokoj sa! Nič spolu nemajú! Nemôžu mať, veď on ťa ľúbi a...
Rýchlo som vyšla na ulicu a Eleanor som nechala za sebou. Prešla som k najbližšiemu rohu a oprela sa o stenu.
"Jess, možno to nie je tak..."
"Nie? El, ako inak by to asi bolo? Prečo by mi klamal?"
"Nič to neznamená. Počula si, že bola v LA a vrátila sa len teraz."
"Eleanor, prosím ťa, spamätaj sa! Veď chalani boli v Amerike!" pripomenula som.
"Och, ja... Zabudla som."
"Vidím. To je jedno. Poďme domov. Nie, mám lepší nápad. Poďme si kúpiť niečo piť, hm? Môžeme pozvať napríklad chalanov." prosebne som sa na ňu zahľadela. Vedela som, že nechce Louisa vidieť, ale teraz som sa potrebovala odreagovať.
"Fajn." rezignovala.
Prešli sme do najbližších potravín, kde sme kúpili fľašu vodky a džúsy. Kým Eleanor volala s Louisom, ja som sa snažila zastaviť nejaký taxík. Na desiaty pokus sa mi to konečne podarilo a vodičovi som nadiktovala svoju adresu. Doma sme boli za pár minút.
"Vybavené. Idú sem a Liam sa nič nedozvie, pokiaľ sa nevráti domov."
"Okej." mykla som plecami a doľahla na mňa vlastná hlúposť. Čo sa chystáš urobiť? Opiť sa? Ako ti to pomôže? Nijako..
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sue Sue | 8. dubna 2012 v 21:03 | Reagovat

S Hot chelle rae mi začínaš robiť radosť :P A SU? Ako vždy FAMÓZNE !!! :*

2 Kika Kika | 8. dubna 2012 v 21:21 | Reagovat

tak toto bude este zaujimave, som strasne zvedava, co z toho vznikne, tesim sa na dalsiu <3

3 Clare Clare | 8. dubna 2012 v 21:26 | Reagovat

Krásna pesnička! :) a ešte krajšie Stand Up ;) toto bude ešte zaujímaveé... :D

4 Katherine Katherine | Web | 8. dubna 2012 v 21:32 | Reagovat

bože mne to strašne trhá...všetko, keď počujem spojenie Liam-Danielle... ona je tak krásna až to nie je možné :) ... a El takisto... môžem v tichu závidieť, čo? :D :D no čo už :D krásna časť :*

5 J.S. J.S. | 8. dubna 2012 v 22:19 | Reagovat

"Vrátila som sa kvôli, ehm... zdravotným problémom." - keď bude tehotná tak neublížim tebe ale Zaynatorovi! vrrrrrr :* :) nádherná časť..

Táni, hlavu hore.. všetko bude dobré. Vieš prečo som si taká istá? lebo ty si strong woman!!!!! lúbim

6 fan-fiction-story fan-fiction-story | E-mail | Web | 9. dubna 2012 v 19:40 | Reagovat

Užasné užasné užasné! :) Neviem ako inak by som to opísala :) A neviem sice čo ťa trápi, no verím že to zvladneš a všetko bude OK;)

7 kik:* kik:* | 8. dubna 2013 v 21:04 | Reagovat

Ahoj, prosimtě, kde je 20. část?:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama