Stand Up 16

5. dubna 2012 v 21:19 | Tanya |  Stand Up
well, čo napísať tak, aby som sa nerozkecávala ako minule? .. eeh.. first of all- mojej Sue skoré uzdravenie.. a obrovské ďakujem za to, že ma u seba trpela ;) then- moje milované partizánky.. baby moje.. toto!- ♥ a ešte, skúšali ste rohlíky s nutelou a Harribo medvedíkmi? mňam.. :D
a ešte mojim čitateľkám- wow, baby, tá návštevnosť! och :) za to, aj za týždňovú "abstinenciu" taká dlhšia časť.. pre tie, ktoré si nepamätajú, čo sa stalo naposledy- Joe zmlátil Jess :)
P.S.: potrebujem spánok! a moju drogu! zavolajte mi pomoc, prosím.. :) potrebujem ho! ooch.. a zase o týždeň.. pff.. inak, zajtra nie som doma, notebook neberiem.. budete mi chýbať.. :D posnažím sa pridať v sobotu niečo, ale až tak večer, okay? :) môžete zanechať komentár, čo radšej.. či IW alebo SU.. ♥ hope you like it ;) xxxxxxxxxxxxx
P.P.S.: tá pesnička, ktorú som vám tam hodila.. pustite si ju ;) dokonalá a moja obľúbená.. Gleeks- poznáte, nie? :)

Po pár minútach, mal krvi plné ústa a vytratil sa do kúpeľne, odkiaľ som počula dávivé zvuky. Vrátil sa, ešte raz ma udrel a odišiel. Ležala som na zemi neschopná pohybu. Zrazu sa mi rozdrnčal mobil. Hlavu som obrátila o trochu vyššie a tvár som skrivila od bolesti, keď som sa načahovala po telefón, ktorý ležal na nočnom stolíku. Liam. Super, akurát to teraz potrebujem. vzdychla som a zdvihla.
"Ahoj, zlatko. Chcel som sa uistiť, či to platí." vedela som, že sa usmieva.
"Jasné, budem tam." povedala som a rozmýšľala, ako sa dám dokopy. Mala by som to zrušiť. hovorila som si. Lenže, to by mu prišlo podozrivé.
"Okej, darling. Teším sa, že ťa konečne uvidím. Chýbaš mi."
"Aj ty mne, Liam. Musím končiť, chcem sa ešte dobaliť. Vidíme sa. Ľúbim ťa, ahoj." povedala som a rýchlo zložila. Snažila som sa pozbierať zo zeme a pritom som si kontrolovala zranenia. Zle mi nie je, takže pochybujem, že to bude nejaké vnútorné zranenie. Bolí ma zápästie a tvár mám doudieranú. To je v pohode, pár kíl mejkapu a obväz.
Ťažko som sa dotackala do kúpeľne, vypláchla som si ústa a rovno som sa postavila pod sprchu. V podprsenke a nohavičkách. Stála som pod prúdom vody asi desať minút, keď som počula zaklopanie. Roztriasla som sa.
"Jesse, pohni, za chvíľu ti ide vlak." skonštatoval môj brat a mne spadol balvan zo srdca. Rýchlo som sa vyzliekla, mokré veci som odhodila do kúta kúpeľne a zabalila sa do osušky. Prebehla som do izby, odkiaľ som si zobrala mejkap a leukoplasty. V kúpeľni som sa dobre pozamykala a dala sa do práce.
Skončila som s kilom mejkapu, ktorý aj tak nepomohol, tak som si ho radšej zmyla a dala len jemnú vrstvu. Zakryla presne to, čo zakrylo viac vrstiev. Oči som si zvýraznila jedným ťahom špirály, aby pútali čo najmenšiu pozornosť. Tú som upriamila na svoje oblečenie, keď som si dala tričko s výrazným nápisom HUG ME!
O pár hodín som konečne vyšla z domu. Neobišlo sa to bez maminých nárekov, že sa ukážem zase až o niekoľko mesiacov, otcových "dobrých" rád do života a bratových veľavravných pohľadov. Prevrátila som očami, usmiala sa, objala ich a konečne vyšla. Vo vlaku som si sadla do voľného kupé, do uší som si strčila slúchadlá a modlila sa k zrkadlu, aby mi nejako zmizol ten monokel. Ruka ma stále bolela a na moju obrovskú úľavu mi zle nebolo. Zavrela som oči a ponorila sa do úžasnej melódie jednej z mojich najobľúbenejších piesní, ktorú sa mi zriedka podarilo zahrať na klavíri.

Do Londýna som dorazila okolo piatej. Vydýchla som si, keď som chalanov nevidela na hlavnej stanici. Zobrala som si taxík, pretože som nemala ani najmenšiu chuť trepať sa s kufrom metrom. Nadiktovala som svoju adresu a dúfala, že keď zapadne slnko, nebude vidieť moju doráňanú tvár. Doma som si rýchlo povybaľovala veci, na tvár naniesla ďalšiu vrstvu mejkapu a už mi zvonil mobil.
"Darling, where are you?"
"On my way, honey." usmiala som sa a vzápätí skrivila tvár od bolesti. Tak dnes sa usmievať nebudem.
"Okej, čakáme ťa a tešíme sa. Ja najviac." zasmial sa a zložil.
"Ľúbim ťa." zašepkala som s telefónom stále pri uchu. Rýchlo som prebehla zase do kúpeľne a mykla plecom. V aprílovom Londýne bolo zamračené, takže veľa slnečného svetla cez mraky neprešlo a aj tak už zapadalo slnko. Rýchlo som si obliekla rifle, košeľu a sveter, obula som si lodičky na sedemcentimetrovom opätku a vyšla na ulicu. Tenký kabátik, ktorý som na seba rýchlo hodila som si privinula bližšie a snažila sa čo najskôr ujsť pred zimou. Prešla som cez St. James Park do centra, kde som sa predierala pomedzi ľudí, ktorí mali namierené do rôznych klubov. Bolo niečo po šiestej, keď som konečne zbadala voľný taxík. Rýchlo som naskočila a zadala adresu chlapčenského domu. Taxikár si ma celú cestu obzeral v zadnom zrkadle.
"Slečna, ste v poriadku?" spýtal sa, keď sme stáli na červenú.
"Prečo?"
"No ten váš monokel a strach v očiach. Nemyslite si, že to nepoznám. Moju sestru v noci zmlátila partia chuligánov. Vyviazla s poškodením obličky, a zlomenou rukou. A tvár mala podobne farebnú." chápavo na mňa pozrel a vzápätí sa opäť venoval ceste.
"Nepoznáte ma, takže pochybujem, že niekomu poviete, kto som. Zmlátil ma bývalý priateľ a momentálne som na ceste k terajšiemu."
"To ma mrzí. No, už sme tu." povedal, usmial sa na mňa, podala som mu peniaze a vystúpila. Prešla som pár krokov k hlavnému stanu a zaklopala. Stála som tam asi desať sekúnd a potom sa rozrazili dvere.
"Jesse!" zakričal Harry a už ma stískal.
"Liam!" zakričal, keď mal hlavu pri mojom uchu a ja som myslela, že mi roztrhne hlavu. Usmiala som sa.
"Čo chceš, Hazza?" spýtal sa a prišiel na schody. Keď si všimol, koho Harry objíma, zbehol dole a schytil ma do náruče. Sklonil svoje pery k mojim a dlho, sladko a vášnivo ma pobozkal. Potom sa odtiahol a usmial sa. Zrazu mu tvárou prebehol tieň.
"Vas happenin?" zjavil sa na schodoch Zayn. Za ním šiel Niall a Louis.
"Jesse!" skríkol Niall a skoro spadol na schodoch, keď utekal. Zvieral ma v objatí. Bolo trošku kŕčovité, pretože Liam mi držal ruku. Všimla som si, že mi ju skúmavo obzerá a spomenula si, že pod svetrom schovávam obväz. Nemôže si to všimnúť! Prosím, Bože, prosím!
"Ahojte, chalani." usmievala som sa na nich a bola vďačná, že na mňa nedopadá svetlo. Louis potichu zliezol zo schodov a jemne ma objal.
"Jesse, musíme sa porozprávať." zašepkal do mojich vlasov.
"Nie dnes, Louis." povedala som a snažila som sa čo najmenej hýbať perami. Potom som sa ocitla v Zaynovom objatí.
Sedeli sme v pri stole a rozprávali sa. Každý z nich mi podrobne opísal postupne každý koncert a spolu s nimi som mala úsmev na perách. Okolo polnoci začali Niallovi klipkať oči.
"Ideme spať?" opýtala som sa, pretože ja som tiež ťažko držala očné viečka.
"Poďme." usmial sa Liam a chytil ma za ruku. Popriali sme si dobrú noc a zatvorili sa do Liamovej izby.
"Chýbala si mi." povedal hneď, ako sme vošli a pobozkala ma. Oprel ma o dvere a perami jemne prechádzal od pier, ku krku a kľúčnej kosti. Prsty zranenej ruky som mu vplietla do ostrihaných vlasov a druhou rukou som mu vošla pod tričko a priložila som mu ju na tehličky.
"Liam, Liam, počkaj." zasmiala som sa.
"Čo sa deje?" odtiahol sa iba o kúsoček. Čelo mal stále priložené o moje a oči zatvorené.
"Chalani ešte nespia." uškrnula som sa. Rozosmial sa a ťahal ma na posteľ. Bohužiaľ za tú ruku, ktorú som mala poranenú. Tvár som zvraštila od bolesti.
"Čo je?" zmätene sa na nás pozrel.
"Ale nič." zahovorila som a uhla som pohľadom. Sadol si na posteľ a mňa stiahol vedľa seba.
"Jesse, čo sa stalo? Urobil som niečo?" starostlivo sa zahľadel do mojich očí a ja som sa do tých jeho nemohla pozerať dlhšie ako niekoľko sekúnd.
"Prepáč mi to." zašepkala som a vstala som. Snažila som sa čo najrýchlejšie dostať z izby, ale Liam bol rýchlejší. Postavil sa predo mňa a končekmi prstov mi nadvihol bradu tak, aby som sa mu pozerala do očí.
"Prečo plačeš?" zašepkal.
"Ja... To je jedno."
"Nie, nie je. Jesse, pr... Počkaj, čo to máš?" zahľadel sa mi pod oko a ja som sa zbytočne modlila, aby mi nebolo vidno podliatinu.
"Nič, Liam." uhla som pohľadom. Chytil ma za ruku a potiahol pod svetlo. Nadvihol mi bradu a ignoroval moje pokusy vyšmyknúť sa mu.
"Panebože, čo to... Kto ti to urobil?"
"To je jedno."
"Jess, ešte raz povieš, že to je jedno, tak si ma nepraj. Kto ti to urobil? To bol ten tvoj bývalý, že? Ten Joe! Jesse, prečo si mi to nepovedala?!"
"Liam, nekrič. Prosím. Kriku som si naozaj užila už dosť." pozrela som naňho zmučene.
"Prepáč, ale ja sa o teba naozaj bojím."
"Ja viem a chápem ťa, ale sľubujem ti, že mi už nikdy neublíži."
"Čo ti ten sviniar spravil?"
"To je jedno. A som prekvapená, že Zayn nič nehovoril."
"Keď Zayner chce, mlčí ako hrob."
"Liam, naozaj nechcem, aby si sa trápil, dobre? Ľúbim ťa a nechcem, aby ti niekto ublížil. Nebude dobré, ak zverejníme náš vzťah. Nebojím sa o svoje súkromie, ale o teba. Mohol by ťa nájsť a..." slová sa mi zasekli v hrdle. Chytil ma za ruky a uprene sa mi zahľadel do očí.
"Keď sa to dostane na verejnosť, nebudeme hovoriť nie, dobre?" nečakal na odpoveď a pobozkal ma. Jemne ma zvalil na posteľ. Ležala som pod ním a rukami obdivovala jeho vyšportované telo. Cez hlavu si rýchlo prevliekol tričko a opäť sa prisal na moje pery. Jeho ruky som cítila na nahej, rozpálenej pokožke na krížoch a snažila som sa čo najrýchlejšie si rozopnúť košeľu. Liam sa nadvihol, aby som ju mohla odhodiť na druhý koniec izby a perami mi jemne skúmal pokožku na hrudníku. Pritiahla som si jeho tvár opäť k mojej a jeho dych som cítila na líci, keď mi šepkal, že ma ľúbi. Namiesto odpovede som ho jemne hryzla do pery.
"Ty potvorka." žmurkol na mňa a zasmial sa.
"Prečo si prestal?" vrhla som naňho anjelský pohľad.
"Aby som ti mohol povedať, že... To je jedno." rýchlo zadrmolil a perami mi teraz prešiel cez pery, ku krku a priehlbinke medzi prsiami. Zachichotala som sa a zdvihol pohľad svojich hnedých očí ku mne. Opäť spojil naše pery a ja som bojovala s jeho nohavicami. Pomedzi bozky sa smial a mňa to hnalo ďalej. Po chvíľke sme už ležali nahí, zahalení len tenkou dekou a naše telá spojili v jedno.

Na druhý deň som sa zobudila na vibrujúci mobil. Liam už nebol vedľa mňa a zdola som počula hlasný smiech. Jemne som pootvorila dvere a snažila som sa rozpoznať hlasy.
"Drž hubu, ty magor, Jess ešte spí." smial sa Zayn. Niekto mu niečo zamrmlal. Zavrela som dvere a podišla k zrkadlu. Preboha! Podliatina bola teraz celkom fialová a ja som tu nemala ani mejkap. Panikárila som a rozmýšľala, ako sa odtiaľto dostanem čo najrýchlejšie. Oknom? Asi nie... Oh my carrot! Rýchlo som na seba hodila Liamove tričko a nespúšťala oči zo svojho odrazu. Pootvorili sa dvere a zjavila sa v nich Liamova hlava. V jeho tvári som zbadala menší šok, keď sa mi pozrel do tváre. Musel si všimnúť moju "pýchu".
"Good morning, honey." usmial sa.
"Dobré ráno." usmiala som sa nasilu a otočila sa mu chrbtom. Podišla som k nočnému stolíku.
Teš sa na večer mačička. Bude vzrúšo. esemeska od neznámeho čísla. Ja som vedela, kto to písal. Od začiatku mi to bolo jasné.
"Ako si sa vyspala?" usmial sa a videla som na ňom, že sa musí premáhať, aby nič neurobil.
"Bude ti stačiť slovné spojenie- najlepšia noc na svete?" zasmiala som sa a otočila sa k nemu.
 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kika Kika | 5. dubna 2012 v 21:56 | Reagovat

ooooooh my carrot... krásne, ale bojím sa spolu s Jesse

2 Katherine Katherine | Web | 5. dubna 2012 v 22:23 | Reagovat

:) och, ten Liam je také zlatíčko, že ho milujem ešte viac ak je to vôbec možné :D :D ... a teba tiež :* :* ... a ešte dúfam, že Liam Joea riadne zmláti!!!

3 Clare Clare | 6. dubna 2012 v 13:08 | Reagovat

jee,Liam aký starostlivý :)krásne to je :)ale bojím sa čo bude ďalej..presne nech Liam pekne nahádže Joeimu na zadok!!! :D

4 I.Blake I.Blake | Web | 6. dubna 2012 v 13:08 | Reagovat

oooch ten Liam <3 čosii :D :D :D
ale nech už robí niečo s Joem! nech mu flesne jednu po pysku, lebo tam nabehnem ja a ho ja zmlátim! :D

5 sonucha sonucha | 12. května 2012 v 20:45 | Reagovat

LIAM sa nezda fakt by som to na neho nepovedala ze je taky ...  (no to slovo si domyslite kazdy po svojom) :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama