Tell Me a Lie 50

28. března 2012 v 18:30 | Katherine |  Tell Me a Lie
Kočky moje, 50-ty diel. Naozaj neverím, že som sa k nemu dostala. Môj prvý úspech v tejto oblasti. :D :D Nikdy predtým sa nepodarilo napísať niečo nad tridsať strán. Všetko je to len vďaka vám. Naozaj ďakujem všetkým kočkám, ktoré to čítajú. Ste úžasné a viem, že som to už hovorila niekoľko-krát, ale bez vás by žiadny príbeh nebol. Ďakujem vám všetkým! :) :*
PS: Nasledujúcich pár dní budem dosť vyťažená, tak neviem kedy sa mi podarí pridať ďalej, ale budem sa snažiť ako najčastejšie to pôjde. :) :)

Z pohľadu Katherine...
Nechápala som čo sa deje. V jednej chvíli Louis požiadal Nikky o ruku a v druhej som počítala výstrely, ktoré odzneli. Tuším, že Tanya ma stiahla k zemi. Zo všetkých strán bolo počuť krik, plač a niekde aj nadávky. Zbláznený dav sa hrnul ku všetkým možným východom.



"Čo je to?!" vrieskala odniekiaľ Lilly. Jej hlas mi pri druhej vete zanikol v hluku, ktorý vládol všade naookolo. Niekto mi nohou kopol do ramena. Vzápätí nasledovala ďalšia rana do nohy. Rýchlo som sa postavila, aby si to neschytala aj moja hlava. Rozbesnený dav ma začal ťahať k východu. Obrátila som sa do protismeru, čím som si zaistila výhľad na ... približne pätnástich ochrankárov, ktorí obkľúčili vysokú mužskú postavu. To jeho som videla tam vonku! Môj záujem sa však v zápätí preniesol na pódium. Až teraz mi začala dochádzať vážnosť situácie. Čo ak bol niektorý z chlapcov postrelený? Alebo... čo ak bol postrelený Harry? Viem, že jedine Louis sa všetkému vyhol, keďže vtedy stál v dave.
Dav sa premenil na zjednotený prúd vody, ktorá so sebou strhne všetko. Čím viac som sa snažila dostať dopredu, tým viac som sa približovala k hlavným vstupným dverám. Nikde som nevidela Tanyu, Louisa, Nikky či Lilly. Na pódiu už takisto nikto nestál...
Nakoniec som uznala, že najrýchlejšie sa k Harrymu dostanem, ak sa pretlačím pred budovu a skúsim to zadným vchodom.
Nejaký nervózny hlas sa snažil do mikrofónu hovoriť pokyny a prosby o pokoj. Nezaberalo to, keďže všetko zanikalo v hluku.
Konečne som sa dostala pred zadný vchod. Vrazila som do dverí. Nebola tam žiadna ochranka. Ani sa nečudujem. Teraz boli potrební na iných miestach. Za chrbtom som začula zvuky oznamujúce príchod sanitky. Srdce mi skoro zamrelo. Takže sa niekomu predsa len niečo stalo. Prebehla som do šatne a rozrazila dvere.
Očami som behala po celej miestnosti tak rýchlo, že som doslova nerozoznávala obrysy. Sústreď sa, zahriakla som sa.
Niekto ležal na gauči. Na ruke mal zakrvavené tričko. Niall. Trošku mi odľahlo, keď som zistila, že je to len ruka. Očami som sa presúvala ďalej a hľadala to, čo mi je najcennejšie.
Zayn v rohu trhal nejakú látku na obväzy. Našťastie mu nič nebolo. Pri náprotivnej stene sedel Liam. Tvár mal skrivenú od bolesti. Dýchal trhane. Vyzeralo to, že každý nádych a výdych ho stojí nesmierne úsilie. Kľačal pri ňom Harry. Na ramene mu držal krvou nasiaknuté obväzy, zrejme ako škrtidlo. Na jednej strane mi odľahlo, kvôli Harrymu, no na druhej sa ma zmocnila panika kvôli Liamovi.
Okrem nich tu pobehovali viacerí ľudia. Paul bol na chvíľu pri Niallovi, potom zase pomáhal Zaynovy a kričal na všetkých rozkazy, aby sa mal čím odpútať. Niektorí maskéri sa zdržiavali v pozadí, iný sa snažili pomôcť, no boli len na príťaž. Prebehla som tu krátku vzdialenosť medzi mnou a Harrym. Najradšej by som ho bola vybozkávala, ale na to nebol čas. Keď som videla, že Liamovi drží škrtidlo až priveľmi pevne, odsunula som ho nabok najjemnejšie ako to v tej chvíli šlo. Zayn mi hodil čistý obväz, ktorý som zviazala tesne nad ranou, tak aby nebol priveľmi tesný ani priveľmi voľný. Liam chcel niečo povedať, ale hlas mu uviazol v krku. Bol priveľmi slabý. Harry si k nemu sadol z druhej strany a chytil ho za ruku. Videla som na ňom, že sa musí priveľmi premáhať, aby mu z očí nevytryskli slzy.
"Liam, opováž sa mi tu zaspať braček," hovoril mu Harry a kŕčovito mu zvieral ruku. Mala som iba ten pocit, alebo sa Liamovi na tvári naozaj mihol úsmev? Bolo to akoby som sa pozerala na poslednú rozlúčku dvoch bratov. Ich pevné priateľstvo sa odzrkadľovalo na každom pohľade, dotyku, či slove.
Dlane sa mi potili. V hrdle mi navrela hrča. Môj najlepší kamarát tu vedľa mňa leží, stráca krv a ja nemôžem robiť nič viac len mu pridŕžať hlúpy obväz.
V tej chvíli sa rozleteli dvere a vošli samitári s nosidlami. Odtiahli nás od Liama. Najopatrnejšie ako sa dalo ho preložili na nosidlá. Jeden z nich priskočil k Niallovi. Vyviedol ho von.
Celá som sa triasla. Vyšli sme za nimi. Do sanitky mohol nastúpiť len jeden človek navyše a ujal sa toho Paul. Predsa len z nich bol najstarší a mal právo na nich dohliadať.
"Si v poriadku?" spýtala som sa, pričom som pozerala na Harryho bielu tvár. Pomaly nadobúdala farbu zelenej. Opätoval mi zakalený pohľad, no nezdalo sa mi, že by ma videl. Pomaly prikývol hlavou. Keď ku mne vykročil, asi sa mu zatočila hlava, pretože sa mierne zakolísal.
"Harry!" podoprela som ho svojím telom. Bol pre mňa priťažký. Akonáhle sme spravili krok dopredu, stiahol ma so sebou k zemi.
"Čo sa deje?!" pribehol k nám Zayn. Namáhavo som sa posadila a podoprela Harrymu hlavu. Všetka energia, ktorú mal pri Liamovi sa z ničoho nič vytratila. Alebo... Pozrela som na dieru, ktorá bola ledva vidieť na tričku. Nadvihla som mu ho. Len ako som sa ho dotkla, ucítila som teplú lepkavú tekutinu. Na boku mal dlhý škrabanec. Nebol hlboký, ale krv sa z neho liala doslova prúdom. Zahmlilo sa mi pred očami. "Sanitka!" zrevala som. "Kde je tá sanitka?!"
"Odišli," zakričal niekto.
"Odvezieme ho my. Neboj sa, nič mu nebude," prehovoril Zayn rozvážnym hlasom.
"Rýchlo!" začula som svoj vlastný hlas. Znel mi skôr ako divý škrekot.
"Styles," plakala som, "Čo mi to robíš?! Prečo si nešiel s nimi?!"
Bola som si vedomá toho, že ma počuje. Myslím si, že mi mohol aj odpovedať.
"Vieš na čom sme sa dohodli? Vieš čo si mi sľúbil?! Všetky tie veci do budúcnosti! Mali sme stráviť Vianoce s rodinou! Ísť do Grécka! Postaviť si záhradu na streche!" slzy sa zo mňa rinuly celú cestu na pohotovosť. Viem, že som rozprávala úplne nezmysli, ale musela som niečo hovoriť, pretože som sa bála, že keď prestanem, zaspí a...
"Ja sa nechystám nikam odísť," zachripel mi s hlavou na kolenách v aute a pokúsil sa o chabý úsmev.
"Ani by som ťa nepustila!" skríkla som prihlasno. Nevedela som ovládať svoj hlas. Vnútri som pocítila malé zachvenie. Malú predtuchu, že sa Harrymu naozaj nič nestane. Ďalej som ho však bombardovala jeho sľubmy, pretože som tak nemusela premýšľať nad inými vecami, ktoré ma trápili. Napríklad nad tou, že chlapcom, ktorích zbožňujem najväčšmi na svete prinášam len nešťastie...
 

15 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sue Sue | 28. března 2012 v 19:12 | Reagovat

:O :O Och, no pekne. Zas sa to zamotáva, som zvedavá ako to dopadne, chudáci chalani :/ Kate, je to skvelé!!!! a gratulujem k 50-tke :) :* <3

2 Niki Niki | 28. března 2012 v 19:25 | Reagovat

plačem .. je to užasne :) všetky časti su skvele , tešim sa na dalšiu :D :)

3 anna anna | 28. března 2012 v 19:28 | Reagovat

o ne o ne pises uzasne skvele a u tohohle jsem brecela fakt nekecam :-)

4 Tanya Tanya | Web | 28. března 2012 v 19:37 | Reagovat

vysvetlíš mi čo robíš?! Niall, Liam aj Hazza? dievča? štveš ma! jasné, že to je skvelé a blá blá blá, ale ...! :-* ty moja stará panna zajtra si ma nepraj :-* ešte aj za pondelok, lebo dnes som zabudla ;)

5 Clare Clare | 28. března 2012 v 20:46 | Reagovat

katka prečo mi to robíš?! :/ si hrozná! :D ale nie veď ty si úžasná ale aj tak toto mi nerob! :)

6 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 28. března 2012 v 21:59 | Reagovat

Pane Bože Liaaaaaam!!! ;( Chudáčik :( Dúfam, že bude v poriadku :* Nádherne to píšeš! Dosť ma to dojalo.

7 I.Blake I.Blake | Web | 28. března 2012 v 22:30 | Reagovat

Liam...a Harry...a Niall...och moje zlatíčka :(
Honey, nerob mi takéto stresy na večer :/ach, ale dufam, ze budu v poriadku..spolieham sa na teba, že budú!!! :-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama