Tell Me a Lie 47

24. března 2012 v 20:50 | Katherine |  Tell Me a Lie
Hi, Darlings :) Viem, že som dlhšie nič nepridala, ale mala som výpadok v kombinácií s minimom času. Nie je to bohviečo, ale čo už. :) BTW: dnes som videla The Hunger Games (with my ladies) a môžem to len odporúčať. Najlepší film, čo som v poslednej dobe videla. Dovolím si povedať, že pradepodobne jedna z najlepších (ak nie najlepšia) fantasy a realistickými základmi. Kto ešte nevidel, tak šupito do kina. :D Ale dosť už mojich kecov. :) :) Enjoy :)
"Ja ju poznám," povedala som do prázdna. Neadresovala som to nikomu, len sebe. Vzápätí som sa postavila zo stoličky a zamierila k dievčaťu. Očami sme sledovaly jedna druhú. Pripomínala mi malého splašeného vtáčika, ktorý sa snaží uletieť pred niekým, kto mu chce ublížiť.



Po mojich dvoch krokoch nechala rozbitý riad tak. Zvrtla sa na päte a zamierila niekam do zadných priestorov. Zrýchlila som. Pocítila som niečiu ruku na svojom lakti. Otočila som sa. Harry ma jemne držal. Chcel vedieť, čo sa deje. Videla som mu to na očiach. Videla som však aj to, že všetci ostatní na nás hľadia.
"Poznám ju," zopakovala som akoby omámene. Vytrhla som sa mu.
"Katherine," snažil sa ma zastaviť. Vybehla som za dievčaťom, kým som mala šancu, že ju nájdem. Prebehla som pomedzi viecero stolov. Dostala som sa do malej chodbičky, ktorú lemovali dvoje dvere. Otvorila som tie po mojej pravici. Stálo tam: Len pre personál. Neprekvapilo ma, keď som za sebou počula kroky. Harry by ma v "takomto stave" nenechal samú. Aj keď mi nič nieje. Ja len... Potrebujem to dievča nájsť. Chcem vedieť čo sa stalo. Ako sa jej darí. Pamätám si, že som jej sľúbila pomoc. A nie len jej. Aj tomu druhému dievčaťu. Sama sebe som sa v duchu hystericky zasmiala. Dosť veľká zmena na to, že pri poslednom raze ako som ich videla som nechcela vedieť ani ich meno.
Pri prvom pohľade na miestnosť som najprv nechápala, kde to som. Až potom mi došlo, že je to šatňa pre zamestnancov. Mali tu skrinky až priveľmi podobné školským.
"Čo odo mňa chceš?!" začula spoza seba hlas. "Ja som ti predsa nič neurobila! Nemohla som za to, že ťa tam dovliekli!"
Otočila som sa za hlasom. Ruska sedela na úzkej lavičke pri dverách a hlavu si zúfalo držala v dlaniach.
"Neobviňujem ťa," povedala som jej. Obišla som Harryho, ktorý stál prekvapene za mnou. Zastavila som pred dievčaťom.
"Tak čo teda chceš?" zdvihla hlavu. Čo chcem? Asi by odo mňa znelo neúprimne ak by som jej povedala, že jej chcem pomôcť. A preda chcem. Neviem prečo. Nemalo by ma trápiť čo s ňou alebo jej kamarátkou je. Neuniesli ma, ale ani mi nepomohli. No predsa som jej vtedy videla na očiach, že keby mohla, tak mi pomôže.
Chcela som na ňu začať zľahka. "Čo tak tvoje meno?" spýtala som sa.
"A na čo ti bude?"
Oh, mysli Katherine, mysli.
"Aby sa za teba mohla prihovoriť kvôli tomu rozbitému riadu," zachránil ma Harry, "Budeš to potrebovať, pretože v takejto reštaurácií ťa vyhodia aj kvôli menšiemu prehrešku."
"Vyhodia ma tak či tak," zazrela naňho, "Ak odo mňa chcete, aby som vám povedala, kde sú Billový muži, tak nič neviem."
"Chceme ti pomôcť," pokračoval Harry. "Nežiadame od teba, aby si zradila svojich kamarátov."
Dievča vyprsklo do smiechu. "Kamaráti? Robíš si srandu? Tí hajzli ma predávali a teraz mi berú celú moju výplatu do jediného centu."
Nechcela som nič hovoriť, ale práve sa preriekla o tom, že naozaj vie, kde Billový muži sú. S Harrym sme nadviazali očný kontakt. Jemne prikývol, na znak, že pochopil.
Pomaly som si k nej prisadla z jednej a Harry z druhej strany. "Mohol by som ti vybaviť nejakú... inakšiu prácu," ponúkol sa Harold.
"Robíš to len kvôli nej," ruska kývla hlavou smerom ku mne.
"Robí to preto, že mu nie je ľahostajný život mladého dievčaťa, ktoré nie je vo vlastnej krajine," prostestovala som.
Dvere sa rozrazili a vbehol do nich zúrivý manažér. Bol červený ako paprika. Otočil sa naším smerom. Červeň sa premenila na zelenú farbu, keď nás zbadal. Teda, keď zbadal Harryho. Za manažérom prišli Liam a Brinn.
"Nechcete zavolať noviny?" ironicky sa spýtalo dievča, zmierené s tým, že túto prácu si už neobháji.
"Mohli by ste nás nechať na chvíľu osamote?" Harryho otázka bola adresovaná manažérovi. Keby sa to bol spýtal ktokoľvek iný, asi by ho vyhodil von cez okno. Ale manažér takej prestížnej reštaurácie si uvedomoval, že jediné zlé slovko od Harryho Stylesa by mu vyslúžilo padáka. Bez slova sa znova otočil na päte a odišiel.
Liam s Harrym na seba pozreli. "Počkáme vás doma," kývol nám Liam. Vzápätí ťahal Brinn preč.
"Ena," zamrmlalo dievča.
"Čože?" nerozumela som.
"Lena, volám sa Lena," nervóznejšie poklepkávala prstami po lavičke.
"Ako si sa tu dostala?" spýtala som sa jej.
"Kde? Tu do reštaurácie či tu do Anglicka?" opätovala mi otázku.
"Môžeš mi porozprávať oboje," povzbudzujúcom som sa na ňu usmiala. Chápala som, že to pre ňu bude nesmierne ťažké, ale nemala som ani tušenia ako veľmi. Počas rozprávania sa dva-krát rozplakala tak veľmi, že sme ju nemohli utíšiť.
Do Anglicka sa dostala pred tromi rokmi, keď mala sedemnásť. Zlákali ju na výhodnú brigádu, kde si zarobí mnoho peňazí. Rodičia sa o ňu priveľmi nezaujímali. Bolo im jedno či odíde k susedom alebo o stovky kilometrov ďalej. V Anglicku sa všetko udialo veľmi rýchlo. Vystúpili z lietadla, ubytovali ich v strašných bytoch na samom okraji mesta a po nejakom čase si ich prišli vybrať pasáci. Dostala sa k Billovi, ktorý ju donútil robiť to, čo nechcela... Psychicky by sa bola zrútila, čomu však zabránila jedine prítomnosť Stacy, tej druhej prostitútky, ktorá ma strážila v sklade. Pomáhali si navzájom ako mohli.
Keď Billa zajali, všetci čo preňho pracovali sa presunuli do iného brlohu.
"...ani si neviete predstaviť, akí boli naštvaní. Preklínali vás na sto honov. A byť vami, tak by som sa na verejnosti zase netvárila tak šťastne zaľúbene, pretože ich to nesmierne rozčuľuje. Chasse povedal, že keby Harryho niekde stretol, tak ho pravdepobne zastrelí," Lena sa odmlčala. Pri jej slovách mi po chrbte behal mráz. Sama som zažila, že tí ľudia sú schopní čohokoľvek. Ak by chceli ublížiť Harrymu, tak... Radšej som zahnala tieto myšlienky do úzasia. Teraz treba vymyslieť, čo s Lenou. "Keby vedeli, že vám to rozprávam, tak by zastrelili mňa."
"Lena," Harry ju váhavo oslovil, "Dúfam, že chápeš, že toto musíme oznámiť na polícií. Nemôžeme to nechať len tak. Čo keby si tam teraz šla s nami? Môžem ti zaručiť, že sa ti nič nestane. Ak budeš chcieť, tak ti zaplatím letenku domov. Alebo ti tu nájdeme prácu, ktorá sa ti naozaj bude páčiť. Ale musíš vypovedať a oznámiť, kde sa skrývajú."
Ešte dlho sme ju museli presviedčať, ale nakoniec sa nám to podarilo. Polícia po jej výpovedi zorganizovala rýchly "nálet" na ich terajšiu skrýšu. Zajali štrnástich mužov a Stacy, ktorá bola rovnako ako Lena označená za nevinnú. Umiestnia ich do domova pre týrané a zneužívané ženy. Dočasne, kým sa samé nepostavia na nohy. Trápilo ma však, že svom mužom sa podarilo utiecť. To sa toho nikdy nezbavíme? Nastane obdobie, keď sa nebudeme musieť nikoho obávať? Asi nie...
Na jednu noc toho bolo až až. Keď sme sa konečne dostali domov, bolo už neskoré poobedie. Harry chlapcom do písmena porozprával, čo sa stalo. Ja som zatiaľ doslova odpadla do postele a spala ako zarezaná.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 I.Blake I.Blake | Web | 24. března 2012 v 21:01 | Reagovat

prečo mám zlý pocit z tých 2 mužov, ktorým sa podarilo utiecť? :/

2 Tanya Tanya | Web | 24. března 2012 v 21:12 | Reagovat

mne dochádza slovná zásoba na túto poviedku.. požičiaš mi lopatu? už si idem konečne vykopať jamu.. :-* a k HG- mňa prekvapilo, že tam nádherne využili všetky možné maličkosti z knihy.. niečo vynechali, ale asi naozaj len málo.. :)

3 Dommy_xxx Dommy_xxx | 24. března 2012 v 21:35 | Reagovat

Wow...ja dnes odpadávam celý deň z vás ženy..:D

4 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 24. března 2012 v 21:51 | Reagovat

Ja len dúfam, že nevymyslíš nič strašné :D Mala som  toho dosť keď ju uniesli a ten ujcík ju bodol do brucha! :D Vážne :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama