Tell Me a Lie 38

8. března 2012 v 18:58 | Katherine |  Tell Me a Lie
Nová kapitola :) trochu som sa rozhodla posunúť dej... Dúfam, že sa vám to bude páčiť :) Zároveň vás chcem len troška informovať, že už premýšľam nad koncom, hoci to nebude v blízkej dobe :) :) Veľmi, veľmi vám ďakujem, že to čítate♥ :*


Ráno som sa prebudila a chvíľu zotrvala v príjemnom opare snu, ktorý sa mi sníval. Potom si ku mne prerazila cestu realita. Jediné čo ma potešilo bolo, že Harry mal cezomňa prehodenú ruku a pravidelne oddychoval.


Jemne, tak, aby som ho nezobudila, som mu odtiahla ruku. Vstala som z postele, prehodila cez seba teplý sveter. Moje prvé kroky viedli do kuchyne. Postavila som vodu na čaj a kávu. Tánička už iste nespala, pretože na stole bol čerstvý chlieb s odkazom, že šla k Zaynovi. Zobrala som nožík, čo bolo pre mňa divné, pretože sa mi pri pohľade naň vždy vybavila tá noc, keď ma Bill jedným bodol. Odkrojila som dva krajce a natrela ich maslom. Kúsok som si odhryzla, no hneď ma prešla chuť. Žalúdok som mala ako vo zveráku. Hoci som nechcela, musela som premýšľať nad tým aká som ľahko ovplyvniteľná jedine keď sa jedná o Harryho. Vážne mi stačilo pár jeho ukľudňujúcich slov, aby som v podstate súhlasila s tým, že ostanem? Nikto iný by ma takto ľahko nepresvedčil.
Z úvah ma vyrušil zvuk variacej sa vody. Zaliala som dva poháre čaju a jednu kávu, pretože som nevedela, čo si dá Harry radšej.
"Dobré ráno," objal ma zozadu a pobozkal ma krk.
"Dobré," otočila som sa k nemu. Objala som ho okolo krku. Nechala som ho nech ma vyzdvihne na kuchynskú linku a nohami som ho objala okolo pása. Začal ma bozkávať. Pokojne by som mu bola podľahla, ale nejako sa mi podarilo rukou zhodiť nôž na zem. Zabudla som ho odpratať. Ten zvuk ma celkom vyľakal. Možno mám naozaj nejakú traumu z tej noci. Nechápem, prečo. Veď Bill je zavretý vo väzení, Reilly sa lieči... nevadí, nič sa nedeje. Harry si však moje strhnutie všimol. Objal ma, potom zvihol nôž. Hodil ho do drezu.
"Premýšľal som nad tou cestou na Slovensko," začal, "Veľmi tam chcem s tebou ísť a keby som povedal chalanom a Paulovi, určite by sa dalo nejako vymeniť poradie koncertov, tak aby sme v tom čase mali koncert tam."
"Nie, Harry. Musí ti stačiť, že si ma presvedčil, o tom, že tu mám zostať. Nemôžeš presúvať koncerty, kvôli svojej priateľke. Nie je to profesionálne a necítila by som sa dobre."
"Ale to by znamenalo, že tam nemôžem ísť s tebou. Vieš, že som ti sľúbil, že ťa už samú nikde nepustím," prostestoval so strachom, "A chalanom to iste vadiť nebude."
"Možno to chalanom vadiť nebude, ale vašim fanúšik áno. Pochop ma Harry, nechcem byť tá príčina zmien vo vašej kapele. Ani tým najmenších. A nemôžeš ma držať ako v klietke," ťukla som doňho.
"To som ani nikdy nechcel, ale mám o teba strach," povedal, ale prerušila som ho.
"Nie som malé dieťa Harold, nemusíš sa o mňa strachovať. Viem sa o seba postarať. Možno to včera vyzeralo inak, ale každý má niekedy svoje slabé chvíľky," rozčuľovala som sa.
"Ja netvrdím opak. Moju starosť mi nemôžeš zazlievať. Čo ak mi tam odídeš a tvoji rodičia ťa nepustia späť?"
"Chcel si povedať, Čo ak odídeš a rozhodneš sa tam ostať?, však? Pretože moji rodičia ma k ničomu donútiť nemôžu. Som plnoletá."
"Dobre, priznávam, že sa toho obávam. Proste si neviem predstaviť, že... že by si ma opustila."
Pri tejto jeho vete mi v mysli naskočili otcove slová, "Je len otázka času, kedy ťa podvedie." Zdali sa mi neopodstatnené a hlúpe. Neverím tomu, že by ma podviedol.
"Asi mi budeš musieť začať viac veriť, Harold Styles," povedala som nahnevane, ale s úsmevom. Vlepila som pusu na líce a posunula kávu. Ako som predpokladala, dal si radšej čaj. Zjedol oba krajce chleba a častoval ma výmyslami akoby mohol zariadiť, aby sme šli na Slovensko spolu. Vedela som však, že tam pôjdem sama.

"Tomuto hovoríš kritický stav?! Mama vieš ty, čo je to kritický stav?!" kričala som a ukazovala na otca, ktorý prekvapene sedel na gauči s obviazanou rukou a nohou. Vyzeralo to nanajvýš na pár odrenín.
"Prepáč mi to zlatko, ale inak by si neprišla," pribehla mama a pohladila ma po tvári. Odtrhla som sa od jej ruky a škaredo pozrela na oboch.
"Keby ste mi boli povedali, že je vám smutno, prišla by som! Keby ste mi povedali, že chcete, aby som vás navštívila, prišla by som! Keby ste mi povedali čokoľvek, prišla by som a vy to dobre viete! Ale vy nie. Vy ste ma museli pritiahnuť tým najstrašnejším spôsobom vôbec! Vieš si predstaviť ako som sa bála, keď si mi volala, že je v kritickom stave?!" kričala som na plné obrátky.
"Prepáč mi to Katka, neviem čo ma to napadlo, ale zdalo sa mi to ako dobrý nápad. Myslela som si, že keď prídeš nejako ti ukážeme, že aj tu sa dá dobre žiť. Veď od nás nemusíš byť vzdialená stovky kilometrov. To sa za nás tak hanbíš?" skoro sa rozplakala mama. Hneď ma prešiel všetok krik. Nevedela som, že to berú takto.
"Samozrejme, že sa za vás nehanbím mama. Ako vám to mohlo napadnúť? Otec, povedz mi, že ty si toto nemyslíš," pozrela som naňho. S námahou vstal a prešiel k mame.
"A čo si mám myslieť?" spýtal sa, "Odsťahovala si sa tak ďaleko... V podstate si nám zobrala možnosť byť súčasťou tvojho života."
Úplne ma to šokovalo. Pribehla som k nim a objala ich. "To som nikdy nechcela. Ale viem, že na Slovensku ma nečaká nič výnimočné. Ja chcem niečo dokázať," hovorila som im, "Nechcela som vás vyškrtnúť zo svojho života. To by ma nikdy ani len nenapadlo."
Diskutovali sme o tom ešte dlhé hodiny. Najväčší kameň zo srdca mi odpadol, keď som videla otca a zistila, že nie je v žiadnom kritickom stave. Skúsila som sa vžiť do ich pozície a chápala som prečo to urobili. Vážne to pôsobilo dojmom, že ich chcem vyškrtnúť zo svojho života. Ale to som nikdy nechcela, nechcem a ani nebudem chcieť. Ja svojich rodičov naozaj ľúbim. S tým, že môj život je teraz niekde inde už veľa nenarobím, ale dohodli sme sa, že ich hneď začnem doučovať angličtinu a potom si nájdu súkromného učiteľa. Budú môcť za mnou jazdiť kedykoľvek sa im zachce. A ja budem častejšie jazdiť domov. Keď môj otec prekoná jazykovú bariéru, tak bude Harryho vraždiť nielen pohľadom, ale aj slovami ako každý správny otec. Veľmi mi odľahlo, keď sme vyriešili aj toto.
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 I.Blake I.Blake | Web | 8. března 2012 v 19:26 | Reagovat

no som veľmi zvedavá nad koncom ;) aj keď dúfam, že tak skoro nepríde! :D
ale inak skvelé :-* nečudujem sa jej, že má traumu z nožov, na jej mieste by som sa tých ostrých vecí ani nedotkla :/

2 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 8. března 2012 v 19:38 | Reagovat

Úžasnééééé!!!! Dokonalé!!!! Krásne!!!! Milujem ťa :* Uuuuuuuž nech je ďalšieee :*

3 Kat Kat | 8. března 2012 v 20:03 | Reagovat

Neviem sa dočkat ďalšej časti :)pozreš môj príbeh? thanks
http://iwish-stories.blogspot.com/

4 Karry´s Biggest Fan! Karry´s Biggest Fan! | Web | 8. března 2012 v 20:22 | Reagovat

nezabúdaj, čo som ti vravela o konci.. :) uvidíš, ako to budeš ľutovať.. ako ja ;) aach ten sladký Harry.. tí rodičia.. ja sa len bojím, že Kath bude máličko naivná a ostane na Slovensku.. neostane, však? ♥ inak úžas :-*

5 Adrienne Adrienne | Web | 9. března 2012 v 1:18 | Reagovat

Úžasné. :) Rýchlo ďalšiu časť! :D :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama