Tell Me a Lie 37

7. března 2012 v 15:03 | Katherine |  Tell Me a Lie
Kočky moje nemám veľa času, tak sa nejdem rozkecávať :D Enjoy :*
Z pohľadu Katherine...
Tanya nám obom uvarila čaj na upokojenie. Sadli sme si s ním k televízií. Zapli sme si potichu MTV a tlmene sa rozprávali ako za starých čias.


"...chápem, že je to pre teba ťažké, ale nemôžeš len tak odísť. Ani z univerzity," hovorila Tánička. Obe sme vedeli, že to nie je hlavná príčina. Nemôžem odísť kvôli Harrymu, pomyslela som si. Ani jedna z nás to však nevyslovila nahlas. Nebola som na to pripravená. Nechcela som zvažovať, aký by bol môj život bez neho. Ani si to nedokážem predtaviť.
"Na katedre by ma proste preradili. Stále nad tým premýšľam... veď toto, Londýn" ukázala som teatrálne okolo seba, "bol môj sen od malička. Chcela som tu študovať už ako šesťročná. Podarilo sa to, ale teraz zvažujem, či moji rodičia nemali pravdu. Možno som len snívala. Možno to nie pre mňa to pravé."
"A myslíš si, že Slovensko je? Katka, úprimne si priznaj, že neľutuješ, že si tu. Spomeň si koľko si pre toto obetovala. Zahodíš to len tak? Bez mihnutia oka? Pripadá mi to, akoby si utekala od svojich problémov," prísne na mňa pozrela Tanya.
"Ale ja naozaj utekám od svojich problémov. Nezvládam to! Neviem čo som si myslela. že keď tu prídem, tak sa všetky problémy len tak vyparia? Ale pravdou je, že keby som bola doma, tak by sa mame a otcovi nič nestalo. A to je to jediné podstatné v celej tejto záležitosti," rukou som si nervózne prečesala vlasy a nemám poňatia prečo som dodala, "Keby tu tak bol so mnou Harry..."
Tanya sa smutne usmiala. "Tak vidíš. Toto je zase jediná podstatná vec, pre ktorú by si mala ostať."
"Kate?" oslovila ma po chvíli ticha.
"Áno?"
"Zayn ma požiadal, aby som sa k nim nasťahovala," oznámila mi len tak mimochodom.
"Panebože, Tánička to je skvelé!" objala som ju, "Prečo si ma nechala vykecávať sa ti tu o mojich problémoch a nepovedala mi o tom? Úplne som ti to pokazila. Znovu budeme spolubývajúce."
Rýchlo som si zahryzla do jazyka, keď som si uvedomila, čo som to povedala. Veď ja sa chcem predsa vrátiť na Slovensko. Chcem to vlastne? Jediné, čo som v tejto chvíli chcela bolo schúliť sa v Harryho náručí a vdychovať jeho vôňu.
"Nič si nepokazila, zlatko. Spýtal sa ma to predtým ako si prišla. Súhlasila som," unavene si zívla a zo slušnosti neokomentovala moju poslednú vetu. Po desiatich minútach mi zaželala dobrú noc a šla si ľahnúť. Mala by som sa nad sebou zamyslieť, keď nabudúce niekam vtrhnem. Nech Tánička hovorí čo chce, pokazila som im ten moment. Teraz som však premýšľala nad otcom. Mama vravela, že je v kritickom stave, ale nehovorila mi presne, čo sa mu stalo. Autonehoda. Znovu sa mi začali kotúľať slzy po lícach. Ak to, nedajbože, neprežije, tak... V mysli sa mi objavil môj obraz, keď som mala sedem rokov. Prvý-krát som si sadla na bycikel a pustila sa dole kopcom. Rozbila som si obe kolená a poškriabala polovicu tváre. Všade bolo množstvo krvi. Otec ma rýchlo odviezol na pohotovosť. Celý čas ma dlžal za ruku a šepkal mi, že som silné dievčatko. Tá starosť v jeho očiach... Čo ak ju už nikdy neuvidím?
Radšej som zahnala tieto škaredé myšlienky, postavila sa a odpratala oba hrnčeky od čaju do drezu. Vypla som televíziu. Kráčala som do svojej starej izby. Na sebe som mala staré pyžamo, ktoré mi Harry neodniesol k nim. Začula som ako sa otvorili vchodové dvere. Wendy to byť nemohla, pretože odišla ku sestre. Možno Nikky alebo Lilly niečo potrebujú. Inokedy by si to proste zobrali a šli naspäť k sebe, ale pre istotu som sa šla pozrieť. Pohľad na chodbičku na však prekvapil. Nebola tam Nikky ani Lilly. Harry. Stál tam so strapatými vlasmi, v hnedom kabáte a ustarosteným výrazom v očiach. Ani jeden sme nepovedali nič. Keď som ho tam videla, zabudla som na všetky predsavzatia, že nebudem myslieť na škaredé veci. Odhodila som svoje obrnenie a rozplakala sa ako malé dieťa. Harry ku mne pribehol. Silno ma objal a tíšil ma. Rukami som sa mu zakváčila do kabáta. Zdvihol ma a preniesol do mojej starej postele. Ležali sme tam spolu, zatiaľ čo ma hladil po vlasoch a do ucha mi šepkal, "Všeko bude dobré, uvidíš..."
Z jeho úst to znelo tak dôveryhodne. V jeho náručí som sa cítila chránená pred celým svetom.
"A čo ak nebude, Harry? Ak sa odsťahujem?" dostala som zo seba pomedzi vzlyky. Chcela som, aby mi to zakázal. Aby mi povedal, že musíme byť spolu a že ho nesmiem opustiť.
"Neodsťahuješ," povedal, "Vieš ako to bude?"
"Nie," pokrútila som hlavou na jeho hrudi. Kabát si nejako stihol dať dole. Celý sveter som mu zmáčala slzami. Naozaj som sa cítila ako malé dieťa.
"Tak ja ti to poviem. Spolu pôjdeme na Slovensko a pozrieme sa ako to vyzerá s tvojím otcom. Keď sa vylieči, a on sa vylieči, sám som videl aký má tuhý korienok, sa tu vrátime. Budeme bývať spolu a každý deň budeme nalievať Louisovy do topánok majonézu. Potom pôjdeme na nejakú pokojnú dovolenku, kde mi ťa budú všetci závidieť. Raz sa osamostatníme, postavíme si veľký dom s obrovskou záhradou a bludiskom. Tú tvoju vysnívanú záhradku s farebnými kvietkami ti postavím na streche domu aj s altánkom, aby si si mala kde čítať. Založíme si rodinu a tvoj otec ma bude zabíjať pohľadom pri každých spoločne strávených sviatkoch. Moja mama s tvojou sa budú hádať u koho máme byť na Vianoce a u koho na Nový Rok. Možno budeme mať malú Katherine alebo malého Harryho, ktorý bude neskutočne rozmaznaný zásluhou nekonečného množstva ujov a tiet. Alebo si adoptujeme opusteného černoška. Alebo si ich adoptujeme desať. Je to len na tebe, láska. A potom sa jedného dňa prebudíme, možno po tridsiatich, možno po päťdesiatich rokoch vedľa seba a povieme si, že nič nemusíme ľutovať. Že sme svoj život prežili naplno a spolu. Bude to takto, možno s menšími odchýlkami, ale bude. Budeme spolu. Nesmieš ma opustiť."
Jeho hlas ma upokojoval a význam slov mi prenikal hlboko do duše. On miluje mňa a ja jeho. Nie je na tom nič komplikované, pomyslela som si. Kiež by to bola pravda. Pomaly sa mi zatvárili oči a zohrievalo ma teplo Harryho tela.
"Nemôžeš ísť so mnou na Slovensko," zašepkala som z polospánku.
"Prečo?"
"Lebo by mi ťa tam fanúšičky prebrali. A navyše máte turné."
Harry sa zarazil, akoby si až teraz spomenul na pripravované turné. Do tejto témy som viac nezabŕdala, keď sa neozýval. Znova som však zašepkla, "Grécko, čo?"
"Čože?" nechápal.
"Grécko, Harry. Tam pôjdeme na tú dovolenku. Chcem vidieť Olymp," oči sa mi držali otvorené čoraz ťažšie. Harry sa tlmene zasmial a mňa ten pohyb príjemne zahrial.
"Kamkoľvek budeš chcieť, láska moja." Do ucha mi začal hmkať pesničku z našej prvej noci. Moju uspávanku.
 

15 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Karry´s Biggest Fan! Karry´s Biggest Fan! | Web | 7. března 2012 v 15:17 | Reagovat

plačem.. krása.. plačem.. dokonalosť.. plačem :) opakujem sa, ja viem.. ten Harryho monológ.. a Tanya s Kath.. akoby som videla nás dve, čo? ;) ja nemám slov.. nádherné.. simply amazing.. :-* a tá uspávanka.. mm.. zaspávať tak s jedným z nich.. :) ♥ love yaa! xxx

2 I.Blake I.Blake | Web | 7. března 2012 v 15:29 | Reagovat

Ach...je to nádherné...môžem sa ísť zakopať, naozaj :( :( ja už ani neviem akými slovami mám opísať, aké to je úžasné...dúfam, že im všetky plány vyjdu ! :) lebo keď nie, prídem za tebou a nakopem ťa! :D :-*

3 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 7. března 2012 v 16:01 | Reagovat

Ako nádherne si to opísala!!! Dokonalé, skvelé, romantické,krásne, úžasné aaa neviem <3 Akoo krásne si opísala to celé <3 Pane bože!! Ja už neviem čo ti mám písať...je to proste DOKONALÉ a hotovo! Milujem ťa :*

4 Zuzka Zuzka | 7. března 2012 v 16:42 | Reagovat

krasne ba co dokonale ako Harry hovoril o ich buducnosti ako hovorii o dovolenke ... no proste DOKONALA cast :* :)))

5 Laura Laura | E-mail | 21. dubna 2012 v 11:56 | Reagovat

tak toto je nádhernááá čast!! :) obdivujem ťa dievča:) krásne,krásne,krásne:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama