Stand Up 8

19. března 2012 v 18:23 | Tanya |  Stand Up
úprimne, stále neverím, že s IW je koniec.. :) učenie sa kopí a ja naozaj nechápem, ako to mám zvládať.. žiadny osobný život? no to som si teda pekne vybrala školu.. Sama si tam chcela ísť, tak sa tráp. blbé reči rodičov.. stop môjmu rozkecávaniu :* včera som nenapísala ani písmenko :D som na seba hrdá.. jeden deň bez mojej závislosti.. nepotrebujem sa ísť liečiť! a ešte: baby tie vaše komentáre k I want 70.. z niektorých som mala slzy v očiach.. vlastne zo všetkých.. a k tej bonusovej časti- rozmýšľam nad tým ;) ale určite nie najbližšie dva týždne, keď bude v škole zhon.. možno potom ;) love you guuuys! massive thank you! hope you like it ♥;) xxxxx

Po hodine chalani odišli a všetci sa na mňa pri odchode usmiali. Opätovala som im úsmev a ďalej chystala kávu. Nevšimla som si, že jeden z nich sa priblížil ku mne.
"Jesse, prepáč, že som sa neozval, ale teraz som trošku mimo. Dnes by som ti to vynahradil, čo povieš?" ozval sa pri mne a ja som sa strhla.
"Dnes nemôžem, Lou." povedala som po chvíli.
"Škoda. Mrzí ma, že..."
"Neospravedlňuj sa. Ja som len čakala, že sa ozveš aspoň vo forme esemesky. Už to je jedno." povedala trošku tvrdo, čo ma máličko zamrzelo, ale nemohla som to vrátiť.
"Prepáč, mrkvička. Naozaj sa mi páčiš, ale potrebujem si ešte niečo vyriešiť."
"Tak, keď budeš nabudúce niečo riešiť tak nenamotávaj iné." smutne som sa usmiala.
"Nehnevám sa, Louis. Len ma mrzí, že si sa neozval. Teraz už to je jedno, však?" spýtala som sa a vnútri ma trhalo na márne kúsky. Páčil sa mi. Nebol to jeden z tých, ktorí sa vám zapáčia a po pár dňoch vás to prejde. Nebol to ani jeden z tých, do ktorých sa zamilujete na prvý pohľad, pretože je krásny. Bol to Louis. Ten, do ktorého sa musíte zamilovať už len preto, že je.
"Mrzí ma to." zašepkal a ja som z jeho odpovede cítila jasné áno.
"Takže ten bozk..."
"Ten bozk, bol najúžasnejším bozkom, ale nemôže to prejsť ďalej. Mrzí ma, že som sa neozval, ale teraz to bude ťažké." povedal a odišiel. Moje vnútro bolo roztrhané na kúsky. Jesse, spamätaj sa! Poznáš ho tri dni! Dievča, takých ešte bude... radil mi môj starostlivý hlas Liam v hlave.

Po práci som sa ponáhľala domov. Prekvapivo som to stihla za pätnásť minút a v kúpeľni som si rýchlo natočila vlasy do jemných vĺn a nechala ich splývať na plecia. Obliekla som si moje obľúbené šaty. Krátke, hnedé s kvietkami. K nim som si obula členkové čižmičky, dlhý, hnedý kabát a modrý šál. O pol deviatej mi zvonil mobil.
"Jesse, prídem po teba za pol hodinu, dobre?"
"Okej, teším sa." usmiala som sa a zrušila hovor. Dnes som naozaj potrebovala vypnúť. Rýchlo som si uvarila kávu a vyšla som si zapáliť. Pri každom potiahnutí, sa mi uvoľňovali myšlienky a ja som už nebola taká roztržitá. Vrátila som sa naspäť do kuchyne, upratala po sebe a prešla sa obuť a obliecť. Zaklopal a ja som sa dvakrát zhlboka nadýchla predtým, ako som otvorila. Privítal ma nádhernou bielou ružou.
"Odkiaľ vieš, že ich milujem?" spýtala som sa namiesto pozdravu.
"Prechádzal som okolo kvetinárstva a musel som ju kúpiť." usmial sa na mňa a ja som konečne zatvorila dvere.
"Pozývam ťa niekam, kde sa ti bude určite páčiť, dobre?"
"Liam, ja nechcem ísť do päť hviezdičkovej reštaurácie, kde jedna večera stojí celú moju výplatu."
"Tvoju. Neboj sa, nejdeme do päť hviezdičkovej reštaurácie." žmurkol na mňa a ťahal ma k zaparkovanému autu.
"Takže, mám ešte dva týždne, aby som sa s vami rozlúčila?" spýtala som sa.
"Áno. To stihneš, sľubujem." zasmial sa.
"Verím ti." usmiala som sa. Zabočil do nejakej uličky a ocitli sme sa pri nejakom parku. V strede sa rozpínal dokonalý, okrúhly priestor, ktorý bol osvietený žiarou sviečok. V strede kruhu bol stôl s dvoma stoličkami.
"Čo to je?" zašepkala som. Nenachádzala som slov.
"Náš príjemný večer. Páči sa ti to?" pozrel na mňa, keď zaparkoval.
"Blázniš? Je to neskutočné." pozerala som na to miesto a srdce mi búchalo ešte rýchlejšie. V bruchu sa motýľom stupňovala intenzita mávania krídlami a moju tvár zaliala červeň.
Vystúpili sme z auta a so spojenými rukami sme prešli k stolu. Usadil ma a sadol si oproti mne. Mala som perfektný výhľad na jeho oči, ktoré žiarili ako hviezdy. Niečo mi nahováralo, že to je prvýkrát po troch týždňoch.
Celý večer sme sa rozprávali o maličkostiach. Prešli sme od nášho detstva až po maturity na stredných školách. Cateringová služba, ktorá nám priniesla večeru mi pripadala známa.
"Áno, sú z Delaunay." zasmial sa na mojom výraze.
"To vážne?" rozosmiala som sa. Prikývol a zahľadel sa mi do očí.
"Nie je ti zima?" spýtal sa starostlivo.
"Nie." odpovedala som jednoducho. Áno, ale roztápam sa pri každom tvojom pohľade. chcela som dodať, ale zahryzla som si do jazyka. Pokrytec. Najskôr Louis a teraz Liam? Začni sa správať ako dospelá a nie ako malé dievča, ktoré nevie, čo chce.
Po dvoch hodinách ma odviezol domov. Zastavil pred bytom s tým, že ma odprevadí, lebo sa bojí, že ma niekto ukradne.
"Za tých pár krokov, ktoré prejdem?" zasmiala som sa. Žmurkol na mňa a pomohol mi vystúpiť.
"Ďakujem za krásny večer. Chceš ísť dnu?" usmiala som sa a z malej tašky vytiahla kľúče.
"Môžem?" spýtal sa prekvapene. Ružu som si opäť priložila k nosu.
"Samozrejme." odomkla som, vyzula som sa a rýchlo prebehla do obývačky, odkiaľ som vybrala vázu, do nej napustila vodu a vložila do nej ružu. Liam sa zatiaľ usadil v kuchyni.
"Dáš si víno? Och, prepáč, si tu autom." usmiala som sa.
"Presne, som tu autom." povedal a postavil sa. Podišiel ku mne.
"Jesse, naozaj som nikdy toto s nikým nezažil. Vieš, nikdy som takto otvorene nerozprával o svojich citoch. Nikdy som nebol ten, kto urobí prvý krok. Na to som príliš hanblivý." usmieval sa a každým krokom bol bližšie. Zastal, keď mal oči vzdialené od mojich asi tridsať centimetrov.
"Nikdy som sa pri niekom neroztápala tak, ako pri tebe." povedala som a prekonala tú malú a zároveň obrovskú vzdialenosť. V okamihu, keď sa moje pery dotkli jeho, mnou prebehla elektrina. Pokrytec!! Vyber si už jedného a neubližuj druhému! kričali na mňa všetky moje hlasy. Lenže tie sa odpojili od môjho cítenia, takže som si užívala tých pár sekúnd, kedy som sa vznášala. Odtiahol sa.
"Prepáč." zašepkala som.
"Nie je čo." usmial sa a opäť sa zohol k mojim perám.
"Ale je. Zahrávam sa vami." mala som to na jazyku, lenže nepodarilo sa mi to zo seba vysúkať.
"Jesse, musím ísť." povedal, keď mu zapípal mobil. Tvár mal stále blízko mojej.
"Chápem. Uvidíme sa zajtra?"
"Samozrejme. Robíš?"
"Nie. Zajtra mám študijné voľno." uškrnula som sa.
"Kedy máš prijímačky?"
"V marci."
"Je október a ty máš študijné voľno?" rozosmial sa.
"Hej. Potrebujem si vyčerpať dovolenku." uškrnula som sa. Mobil mu opäť zapípal.
"Utekaj, aby sa o teba fanúšičky nebáli." žmurkla som naňho a pobozkal ma. Po pár minútach, keď vyšiel z bytu som sa cítila inak. Spomínala som na svoj prvý bozk s Louisom a porovnávala ho s Liamovým. Neviem, ku ktorému som cítila niečo viac. Ale Louis mi povedal, že to nemá zmysel.
Tento týždeň ideme na dva dni do Paríža. Píšem ti len preto, aby si vedela, že ideš s nami. Nie neberiem ako odpoveď. Ďakujem za krásny večer. Xx L.
Zaškerila som sa a s nadšením začala poskakovať po byte. Idem do Paríža! Ďalšie z miest, ktoré som chcela navštíviť. A najlepšie na tom je, že idem s Liamom. Škerila som sa na celý svet a na svojich imaginárnych kamarátov. Ľahla som si a dlho do noci sa prehadzovala. Rozmýšľala som nad Liamom, Louisom, prácou, školou a Parížom. Ak tam pôjdem, Louis sa dozvie, že mám rada Liama. Mám rada, pretože hovoriť o láske je skoro. Niekedy o druhej v noci som konečne zaspala.
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sue Sue | 19. března 2012 v 18:35 | Reagovat

Ja sa roztápam pri čítaní tohoto aaaach !!! :):*

2 anna anna | 19. března 2012 v 18:38 | Reagovat

nemam slov :-)

3 Scheryl Scheryl | 19. března 2012 v 18:44 | Reagovat

Mne by vobec nevadilo ak by si tú bonusovú časť napísala aj o mesiac lebo to stojí za čakanie :) A k tomuto dielu SU.. stále som v napetí a kladiem si otázky: Koho si vyberie? Zistia to chalani? Ak áno tak kedy? Ako na to zareagujú? Túto poviedku mám rada hlavne preto lebo nikdy neviem dopredu odhadnúť čo sa stane a možem iba hádať. A to je super :) Takže ešte raz jedno veľké ďakujem :))

4 J.S. J.S. | 19. března 2012 v 18:45 | Reagovat

"V bruchu sa motýľom stupňovala intenzita mávania krídlami a moju tvár zaliala červeň" - takto som sa aj ja cítila, nádherné! ale vieš ako ma hnevá že sa s nimi zahráva?! Inak som si najprv myslela že Louis ju berie do Paríža kokos :) Ďalšiu HNEĎ! :D

5 Katherine Katherine | Web | 19. března 2012 v 19:33 | Reagovat

vieš čo? :D ja ti poviem :D Liam♥ Liam♥ Liam♥ Liam♥ Liam♥ and so on♥♥♥

6 Katie Katie | 19. března 2012 v 20:00 | Reagovat

t-tik v oku! :D čo to je? je to dokonaléé!♥ ale koho si vyberie? O.o jžš jednu naťahovačku skončíš a začneš ďalšiu :D

7 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 19. března 2012 v 21:40 | Reagovat

Bože! Bože! Bože! Toto je dokonalosť!!!To je tak nádherné napísané!! Veď to je úžasné!! A ako popisuješ tie popisy!!! Niečo neskutočné!! Milujem ťa :*

8 Bianka Bianka | 20. března 2012 v 18:54 | Reagovat

úplne úžasné, ty máš proste talent na písanie! :) vždy ke dto čítam tak neviem ani to popísať :D ale jedným slovom úžasné! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama