Stand Up 6

16. března 2012 v 17:18 | Tanya |  Stand Up
nejdem písať dlhé intro.. len v skratke.. dúfam, že vás tento diel nevyvedie z omylu.. aj tak bude niečo iné.. love ya guys! hope you like it ;)♥ xxxxxxxxxx
Na druhý deň v práci ma prišiel pozrieť Louis. Naozaj nechápem, ako vedia, kedy robím.
"Hey carrot." počula som za sebou a strhla som sa.
"Hop, prepáč." zasmial sa.


"Ahoj, Louis."
"Ahoj, Jesse." povedal a objal ma.
"Som v práci a šéf ma včera zvozil za to, že tu bol Liam, tak prosím žiadne dlhé reči, lebo ako vidíš, je tu dosť ľudí. Ak sa chceš porozprávať, môžeš ma počkať, dobre? Končím za hodinku." usmiala som sa a na Tomov výhražný pohľad som sa pohla k stolom. Všimla som si, že Louis má na jazyku otázku.
"No rýchlo sa ma opýtaj to, čo chceš vedieť." usmiala som sa.
"Včera tu bol Liam?"
"Jasné, ako inak by sme sa včera stretli?" žmurkla som naňho a rýchlo sa pobrala k stolom.

Počkal ma. Hodinu sedel pri pulte a objednal si kávu. Keď som skončila, nenápadne som ho zaviedla do šatne, tam som sa rýchlo prezliekla a smiala sa na ňom, keď si zakrýval oči.
"Už si?"
"Áno, čoho sa bojíš? Že tajím tretiu nohu alebo iné pohlavie?" rozosmiali sme sa.
"Toho pohlavia by som sa bál určite viac." žmurkol na mňa. Oblečenie som nahádzala do tašky a tú si prehodila cez plece.
"Kam ideme?" spýtal sa ma, keď sme vyšli pred reštauráciu.
"Kam len chceš. Nie, vážne, je mi to jedno, ale najskôr sa potrebujem zložiť doma."
"Fajn, tak ideme k tebe a potom sa rozhodneme, hm?" usmial sa a chytil ma za ruku.
"Nebojíš sa, že nás uvidia médiá?"
"Teraz mi to je jedno." žmurkol na mňa a ja som sa začervenala. Cestou ku mne, sme preberali všetky možné témy. Od jeho začiatku v X Factore až po môj príchod do Londýna.
"Naozaj chceš ísť na Cambridge?"
"Jasné. Je to môj sen odvtedy, ako som nastúpila do školy. Vždy ma nazývali bifľoškou, pretože som mala dobré, priam skvelé známky a veľký sen dostať sa na Cambridge. Preto sme sa so Zaynom začali rozprávať. Nikto nás nemal rád a dosť nás šikanovali."
"Páni, to ma mrzí."
"To je v poriadku. Decká boli hnusné, ale kvôli nim by som sa nedostala sem. Moji rodičia mi vždy hovorili, aby som šla za svojím snom. Tak som tu." usmiala som sa a začala sa hrabať v taške, aby som vytiahla kľúče. Odomkla som a Louisa usadila do obývačky.
"Máš ho úžasne zariadený." povedal a pohľadom prechádzal po čierno- bielom nábytku, čiernej sedačke, bielom kresle a jednej stene obloženej čiernym kameňom.
"Nemám." zasmiala som sa.
"Chceš sa hádať?" zazubil sa na mňa.
"Nie. Idem do sprchy, tak to tu prosím neprevráť hore nohami, dobre?" zasmiala som sa.
"Môžem ísť s tebou?" spýtal sa a pomaly sa ku mne začal približovať. Uškrnula som sa a zamkla sa v kúpeľni. S úsmevom na perách som sa rýchlo osprchovala a vrátila sa do obývačky. Louis tam nebol a ja som prešla do kuchyne.
"Čo stváraš?"
"Varím, nevidíš?" zasmial sa a ja som nakukla do panvice.
"A čo to bude?"
"Kuracie mäsko na pomarančovej šťave s mrkvou." žmurkol na mňa.
"S mrkvou? Tak to sa nechám prekvapiť. Pomôžem ti nejako?"
"Môžeš nakrájať mrkvu." povedal a ja som do ruky zobrala nožík a začala ju krájať na pásiky tak, ako to robil on.
"Nie! Robíš to zle. Radšej si sadni a nezavadzaj v mojej kuchyni."
"V tvojej kuchyni?" pozrela som naňho s úškrnom a vyplazil mi jazyk. Stratila som sa v spálni, kde som upratala a snažila som sa nájsť nejaké sviečky. Našťastie, som v obývačke mala zásoby, ktoré mi priniesla mama, keď tu bola naposledy. Zobrala som dve čajové sviečky, oranžovej farby a dva sklené svietniky.
"Romantická večera?" žmurkol na mňa, keď som to položila na stôl.
"Nepáči sa ti?"
"Jasné, že hej. S tebou čokoľvek." usmial sa a ja som rýchlo odvrátila tvár, aby nevidel moje rozžiarené oči, červené líca a úsmev od ucha k uchu. Vybehla som na balkón po zapaľovač a ignorovala otvorenú kravičku cigariet, ktorá tam bola odvčera.
"Môžeme jesť!" zakričal. Vošla som naspäť do kuchyne a sadla si za stôl. Odniekiaľ vyčaroval fľašu červeného vína a poháre, ktoré som nevidela odkedy som sa tu nasťahovala.
"Tvoja prvá pomoc, ako zbaliť dievča?" uškrnula som sa a hlavou kývla na fľašu a poháre.
"Jasné. Ty si to ešte neskúšala?"
"Nie, pretože ja nebalím dievčatá." vyplazila som mu jazyk a on predo mňa postavil tanier úžasne vyzerajúcej večere.
"Nebudú ťa hľadať chalani?" spýtala som sa, keď si sadal. Vytiahol zo zadného vrecka nohavíc mobil a skontroloval zmeškané hovory.
"Asi im nechýbam." smutne skonštatoval.
"Tak, to je zlé." uškrnula som sa a na vidličku nabrala porciu mäsa a ryže.
"Milujem ryžu." poznamenala som ešte predtým, ako som si to vložila do úst a vychutnala si úžasnú chuť.
"Páni, Louis, to je skvelé!"
"A čo si čakala?" vyplazil mi jazyk a sám si nabral. Naklonila som sa cez stôl a nabrala si ďalšiu porciu. Počkala som, kým dožuje a k ústam som mu priložila svoju vidličku. Zasmial sa a poslušne zjedol.

Kŕmili sme sa, kým sme nemali prázdne taniere a plné žalúdky.
"Dezert?" žmurkol na mňa.
"Mám tu maximálne jogurt alebo cereálie. Dáš si?" žmurkla som naňho.
"Nie, ale ty vyzeráš byť ešte hladná."
"Ver mi, že ja som prejedená." usmiala som sa. "Bolo to naozaj skvelé."
"Ďakujem. A čo dostanem na odmenu?"
"Čo chceš." žmurkla som naňho.
"Pusu." zareagoval pohotovo a ja som sa naňho pozrela, či to myslí vážne. Zaškerila som sa a podišla k nemu. Vlepila som mu pusu na líce a rozosmiala som sa na jeho sklamanom výraze.
"Bohvie, čo ste včera robili s Liamom a ja dostanem len takúto pusu?"
"Včera sme boli s Liamom v parku a potom s vami v kine. A áno dostaneš, lebo vám nechcem kaziť povesť." žmurkla som naňho a chcela som sa odtiahnuť. Lenže vtedy si strčil ruky do zadným vreciek na mojich rifliach a pritiahol si ma k sebe. Čelo si oprel o moje a ja som zacítila jeho prirodzenú, pánsku vôňu. Myseľ mi zahalil opar jeho vône a ústa sa mi roztiahli do úsmevu. Zatvorila som oči.
"Prečo sa usmievaš?" spýtal sa.
"Nemôžem?"
"Vravela si, že nám nechceš kaziť povesť. Lenže, mne si už pokazila srdce." povedal a konečne priblížil svoje pery k mojim. Cítila som jeho dych v ústach, keď rozprával. Otvorila som oči a zaostrila na jeho modré. Cítila som, že sa usmial a spojil naše pery. Bozkával jemne a sladko, ale po chvíľke prešiel k vášnivému ochutnávaniu a skúmaniu mojich pier.
"Prepáč, ale cítil som to tak." povedal, keď sa odpojil od mojich pier.
"Mne sa ospravedlňovať nemusíš. Myslím, že teraz si sklamal hlavne svoje fanúšičky."
"Prečo?"
"No, ja neviem, ako ty, ale ja po prvom bozku neočakávam posledné zbohom." žmurkla som naňho, keď som sa odtiahla.
"Nechápem."
"Vyzeráš tak." vyplazila som mu jazyk.
"Tak, o čo ide?"
"To ti vysvetlím neskôr." usmiala som sa naňho a pohladila ho po líci. V tej chvíli mu zazvonil mobil. Vytiahol ho z vrecka a čelo si položil o moje.
"Áno, Liam?" ozval sa a ja som počula všetko, o čom sa rozprávajú.
"Louis, kde si?" zaplakal do mobilu Zayn.
"Chýbaš nám." doplnil Harry. Usmiala som sa a Louis zatvoril oči.
"Chalani, ozvem sa vám, keď pôjdem, ehm, domov."
"Louis, ponáhľaj sa. Paul pení." počula som Liama.
"Mami, nerob si starosti, hneď som tam." povedal a zložil. Vzápätí vyťukával iné číslo.
"John, môžeš po mňa prosím ťa prísť? Za pätnásť minút budem pri St. James Parku. Potrebujem zviezť do štúdia." povedal a znovu zložil.
"Musím ísť, mrkvička. Zavolám ti zajtra, dobre?" usmial sa a venoval mi ďalší, dlhý bozk.
"Robím od pol tretej do ôsmej." usmiala som sa a on prikývol.
"Prídeme ťa pozrieť."
"Prídete? Všetci? Lou, ja neviem, či to je dobrý nápad, Liam..."
"Ja viem, že sa Liamovi páčiš. Aj tak sú tu veci, ktoré musíme vyriešiť. Vidíme sa zajtra. Ahoj." poslednýkrát ma pobozkal, usmial sa a objal ma. Vyšiel a ja som sa chrbtom oprela o zatvorené dvere. Zviezla som sa na zem s prihlúplym úsmevom. Vzápätí mi zapípal mobil.
Mrkvička, zajtra nemôžem. Ozvem sa ti. Ďakujem za krásny večer. :-* škerila som sa na displej a správu si prečítala ešte desaťkrát. Mobil som odložila a pustila som sa do umývania riadov. Keď bolo všetko čisté, prešla som do obývačky, kde som si na gauč hodila deku a zapla notebook. Prehrabávala som sa rôznymi stránkami a nevenovala im pozornosť. Z gauča som sa zdvihla až na zvonenie mobilu.
"Ahoj, Jesse."
"Ahoj, Liam." usmiala som sa.
"Ako si sa mala?"
"Dnes? Celkovo fajn. Málo práce a skvelá večera." pousmiala som sa nad tým. "A ty?"
"Nahrávanie a potom dospávanie prebdených nocí." hovoril a ja som si sadla na gauč. Rozprávali sme sa asi polhodinu, keď mi začali klipkať oči a nevnímala som nič z toho, čo mi hovoril.
"Jesse, si tam?"
"Čože? Och, prepáč. Áno, som, len som unavená."
"Okej, nejdem ťa už rušiť. Dobrú noc, princezná. Zajtra sa za tebou stavím do práce, môže byť?"
"Okej, budem tam od pol tretej, do ôsmej." usmiala som sa. Večera s Louisom nič neznamenala. Ani ten bozk. Samozrejme, že znamenal. Priznaj si to. našepkával mi môj vnútorný hlas a ja som sa snažila ho umlčať. Po pár minútach sledovania televízie som sa odpojila od reálneho sveta a vytratila sa do ríše snov.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Katherine Katherine | Web | 16. března 2012 v 18:44 | Reagovat

:D fááááááááá ja by som toho Louisinka zjedla namiesto večere :D :D

2 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 16. března 2012 v 19:20 | Reagovat

Tak ako prepáč...ale som z toho debil!! :D Úplne si ma doplietla!!! A teraz si budem klásť otázky typu : Bude s Louisom??? Alebo s Liamom??? :D Ty to píšeš tak krásne!!! :* Ja ťa zbožňujeeeeeeeem :* Je to dokonalé..a to je len 6. časť :* Rýýýýýýchlo ďalšiu :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama