Stand Up 14 2/2

27. března 2012 v 19:10 | Tanya |  Stand Up
darlings for you ;) dnes som menej mŕtva ako včera a deň absencie v škole mi výrazne pomohol a môžem sa vám konečne pochváliť rozpísanou bonusovou časťou I want.. :) ja viem, že keď sa raz povie koniec, tak to platí, ale ja som na tú poviedku tak naviazaná, že to nedokážem ukončiť.. prepáčte za moje kecy ;) love you! hope you like it ;) xxxxx
"Čo chceš?" povedala som a ustúpila.
"Prišiel som sa pozrieť, ako sa máš." žmurkol na mňa a zasmial sa.
"Joe, vypadni. Nechaj ma už konečne na pokoji." hovorila som maximálne otrávene. Vnútri som horela. Strach, hnev, ľútosť, spomienky, bolesť...


"Ale no, maličká. Prišiel som sa len porozprávať. To ma ani nepozveš dnu?" znovu sa zasmial a ja som sa striasla hnusom. Vošiel dovnútra a ja som automaticky opäť ustúpila.
"Neboj sa ma, ja ti neublížim." zopakoval svoju vetu zo včera. Všimla som si, že Rick, môj brat, sa prebral a tackal sa k svojej izbe. Joe sa zase zasmial a mne to už liezlo na nervy. Stále sa smial, keď ja som chcela kričať.
"Sadnem si do obývačky, dobre? Porozprávajme sa." uprel na mňa psie oči. Ja blbá, som šla za ním. Tie oči som kedysi slepo milovala a teraz sa moje podvedomie vracalo do tých časov.
"Čo chceš?" sadla som si do kresla a on si sadol na gauč.
"Jesse, čo keby sme to skúsili znova?" pozrel na mňa. Striasla som sa.
"Joe, mám priateľa."
"Ja viem, ale nebráni mi, aby som o teba bojoval."
"Skôr aby si so mnou bojoval, nie?" pozrela som naňho a on sa naštvane postavil ku mne.
"Dávaj si pozor na jazyk, maličká." výhražne sa na mňa pozrel. "A niečo som sa pýtal. Kde máš priateľa, keď nie je s tebou?"
"Je v Amerike."
"Tak ďaleko? Tak to mi nemôže zabrániť, aby som urobil toto." povedal a začal ma bozkávať. Hnusil sa mi najviac, ako to šlo, ale neprestával ma obchytkávať. Zvalil ma na gauč a rukami mi začal vyhŕňať tričko.
"Pusti ma!" kričala som a bila som ho do hrude.
"Drž hubu, ty suka! Vieš, že sa ti to páči!" reval po mne a mne sa z očí začali rinúť slzy.
"Vypadni! Počuješ?! Pusti ma! Nechaj ma tak!!!" kričala som po ňom, ale ani to s jeho telom nepohlo. Roztrhol mi tielko a začal vyzliekať nohavice.
"Prosím, Joe... Nechaj ma tak." vzlykala som a potichu šepkala.
"Vidíš, že to ide aj bez násilia?" uprel na mňa pohľad hnedých očí a ja som si spomenula na Liama. Prepáč...
"No tak, prosím, pusti ma." zavrtela som sa.
"Povedal som ti, že máš držať hubu!" skríkol a vlepil mi facku.
"Vypadni!" zakričala som. "Pomóc!" rozkričala som sa najhlasnejšie, ako som vedela a potom som stratila vedomie. Vrazil mi. Znovu. Počula som, že po niekom kričí a že váha jeho tela sa stratila.
Prebrala som sa po pár minútach. Všade bolo ticho a keď som otvorila oči, do mojich sa vpíjali iné. Hnedé oči môjho najlepšieho kamaráta.
"Zayn..."
"Jesse, nič nehovor."
"Mrzí ma to." zašepkala som.

Zayn

Celý čas som rozmýšľal nad tým, prečo práve on. Ďalší človek, ktorý zmizol bez toho, aby povedal posledné zbohom. Ďalší dôležitý človek v mojom živote. Najskôr dedko a teraz strýko.
Musel som vedieť, čo sa Jesse stalo. Po pár minútach, ako som s ňou dovolal, som sa obul a vyrazil. Cestou som spomínal na všetky chvíle, ktoré som so strýkom zažil a oči sa mi zaliali slzami. Jasné, chalani neplačú... ironicky som sa v duchu uškrnul. Prechádzal som okolo parkoviska, žmúril do slnka a zazdalo sa mi, že som počul spúšť. Do riti, už ma nechajte! Nedáte mi pokoj, ani keď sa stane niečo takéto?! Hovädá! nadával som v duchu.
Pred Jessiným domom som zastavil. Nadýchol som sa a v tichu som počul jej krik.
"Vypadni! Pomóc!" kričala. Okamžite som sa rozbehol k dverám. Našťastie bolo odomknuté. Vrútil som sa do obývačky. Nejaký chlap ju akurát udrel a ona upadla do bezvedomia.
"Ty čo tu robíš?" vyrútil sa na mňa.
"Vypadni odtiaľto, kým sa držím." povedal som výhražne.
"Jasné, už len teba sa bojím." zasmial sa a postavil sa ku mne. Musel som priznať, že som na tom lepšie. Bol síce vyšší, ale pochybujem, že vyšportovaný. S chalanmi sme sa navzájom nútili cvičiť, takže som sa mohol pochváliť svalovou hmotou.
Neudržal som sa a vrazil som mu. Nos mu zaprašťal a prekvapene sa na mňa pozrel. Vybehol z domu a ja som sa sklonil k Jesse.
"Jess? Zlatko, počuješ ma? No tak, povedz niečo!" zatriasol som s ňou a pomaly som začal panikáriť. Niekto vošiel a ja som spoznal jej brata.
"Čo sa preboha stalo?" pošepky sa spýtal. Bolo mi jasné, že je po ťažkej noci.
"Udrel ju a..."
"Kto ju udrel?" prekvapene sa na mňa pozrel a podišiel k nej.
"Ja neviem, nejaký chalan. Mohol mať asi tak, ako ty."
"Už viem. Joe prišiel a ja som odišiel do izby. Myslel som si, že spolu stále chodia." poznamenal a odišiel. Prekvapene som sa za ním pozeral. To nemá strach o svoju sestru? Keby toto niekto urobil jednej z mojich sestier, tak idem za ním a zmlátim ho do nemoty.
"Zayn..." pohla perami, keď som ju hypnotizoval, aby sa prebrala.
"Jesse, nič nehovor."
"Mrzí ma to." zašepkala a z oka sa jej vyliala slza.
"Kto to bol?"
"Joe. Môj bývalý." ťažko zo seba dostávala. Zdvihol som ju do náručia a odniesol do jej izby. Smutne som sa pousmial na spomienkach, ktoré sa mi vynorili. Ako sme tu sedávali a smiali sa na všetkých možných situáciách. Ako sme sa smiali na deckách, ktoré nám robili zle.
"Jesse, ostanem pri tebe, dobre? Chceš vodu?" spýtal som sa. Ťažko prikývla a ja som zbehol do kuchyne po pohár vody. Dostal som neskutočnú chuť na cigaretu. Zayn, sústreď sa. hovoril som si a potriasol som hlavou. Vyšiel som späť do jej izby.
"Mám zavolať Liamovi?" spýtala sa, keď som jej pomohol napiť sa.
"Nemusíš. Mám ja?"
"Teraz nie. Najskôr s ním potrebujem hovoriť ja." uprela na mňa pohľad svojich modrých očí. Očí, ktoré mi kedysi nemohli zísť z očí. Nosila okuliare a len doma si ich dávala dole. Len ja som poznal skutočnú farbu. Od mojich pätnástich rokov sa mi páčila. Dokonca aj vtedy, keď som sa prihlásil do X Faktoru. Potom mnou začali metať hormóny a ja som urobil pár chýb, ktoré nešli vrátiť späť. Keď som sa vrátil do Bradfordu, Jesse bola akurát niekde na prázdninách. To hralo v môj prospech a ja som sa mohol sústrediť na život. Potom, keď som ju spoznal, v Londýne, zabudol som na všetky tie myšlienky.
"Jess, mala by si to urobiť čo najskôr."
"Určite nie dovtedy, kým mi bude vidno monokel." povedala, ťažkopádne prešla k zrkadlu a ukázala na opuchlinu, ktorá sa jej črtala pod okom.
"Do kelu, nebudem môcť ísť ani na pohreb!"
"Jesse, to je v pohode."
"Nie, nie je. Zayn, ja som tam chcela byť. Vieš, že Joji sa poznal s mojimi rodičmi."
"Viem, ale..."
"Dosť. Nejdeme sa o tom baviť."
"Ako chceš. Čo sa chystáš urobiť s Joem?"
"Ja neviem. Naozaj nie. Nechám ho tak a možno nechá aj on mňa."
"Jessica, nenechá ťa."
"Malik, ešte raz mi povieš Jessica a už sa ku mne nepriblížiš." povedala a naklonila sa ku mne. Na tvári ma šteklil jej dych. Uškrnul som sa. Vedel som, že neznáša meno Jessica, pretože si každý myslel, že sa tak volá.
"A ja viem, že ma nenechá. No a čo." mykla plecami a tvár skrivila od bolesti. Zvalila sa do postele.
"Zastavím sa, Jesse, dobre? Ešte dnes, sľubujem. Pospi si." usmial som sa na jej chrbát a vyšiel som z izby.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Katherine Katherine | Web | 27. března 2012 v 19:18 | Reagovat

Zlato, ty sa čím ďalej tým viac prekonávaš :D :D nemôžem si pomôcť, ale si neprekonateľná, keď píšeš zo Zaynovho pohľadu :* :D ... a tomu sviniarovi mal podmaľovať obe oči!!! aspoňže mu zlomil nos (muhahahaha!!!) :D

2 I.Blake I.Blake | Web | 27. března 2012 v 20:41 | Reagovat

no ja na Zaynovom mieste z Joea vymlátim dušu!!!! aaaa si myslím, že by to zaručene mala povedať Liamovi!

3 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 27. března 2012 v 21:59 | Reagovat

Keď som to čítala, tak som ani nedýchala! Vážne! Tak nádherne to píšeš! Klobúk dole! :* Milujem ťaaaaa!! :*

4 J.S. J.S. | 28. března 2012 v 14:17 | Reagovat

óóó  čo teraz? Súhlasim s Kate -  keď tvoj  Zayn je taký ňaam♥♥♥♥

bonusová časť I WANT - jak blb sa usmievam, vidíš milujem ťa! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama