Stand Up 12

23. března 2012 v 20:19 | Tanya |  Stand Up
prepáčte, že až teraz, ale musela som využiť to počasie ;) celkovo mám dnes úžasnú náladu :D aj vďaka mojej G. ;) dnes som dopisovala ešte pár udalostí v SU a poviem vám úprimne, rozmýšľala som nad pokračovaním I want.. :) takej tej bonusovej časti, ktorá by mi aj tak vyšla asi na tri časti, keďže ja by som sa rozpísala ;) prepáčte, že otravujem svojimi kecami.. :* love you guys! hope you like it ;)♥ xxx
P.S.: našla som neskutočne nádherné klavírne melódie, tak sa idem pustiť do meditovania pri dokonalej hudbe a prajem dobrú noc ;)♥
P.P.S.: Zuzkaaa čo takto pridať si ma na FB? ;) Tánička Larišová :) bude mi potešením :-* vlastne ktokoľvek z vás, lásky :-*
"Čo máš na mysli?"
"Mali by sme sa porozprávať, ako sme na tom. Ja ťa ľúbim."
"Ja teba tiež. Ale stále nechápem, kam tým mieriš."


"Vieš, keď sa ma ten moderátor spýtal, či je niekto na jej mieste, začal som rozmýšľať. Si na jej mieste. Milujem ťa tak, ako som miloval ju. Mal som povedať áno, ja viem. Lenže nedokázal som to. Nechcem ti pokaziť život tým, že budeš musieť trpieť tých dotieravých novinárov, ktorí ti nedajú pokoj. Najlepšie by bolo, aby si ma nechala tak. Lenže to ti nedovolím. Budem sebecký, ale ľúbim ťa tak, že ťa nenechám odísť."
"Ja by som ani nešla." usmiala som sa konečne a on ma opäť začal bozkávať. Teraz náruživejšie, vášnivejšie, ako predtým. Zvalili sme sa na posteľ a rukami mi zašiel pod tričko.
"Jesse, Liam, teraz vchádzam do vašej izby. Ak uvidím niečo, čo ma bude mátať ešte dlho, tak mi platíte sedenia u psychiatra, dobre?" kričal Louis a pomaly otváral dvere.
"Počkaj! Nie som oblečená!" s predstieranou hrôzou som kričala smerom k nemu a dusila som sa smiechom.
"No tak, Jesse, kde mám boxerky?" zúfalo kričal Liam a pridŕžal si ma pri sebe. Triasla som sa od smiechu a Louis s Niallom opatrne vošli dovnútra.
"Ha!!! Ja som ich videl!" rozrazil ich Zayn a s víťazoslávnym úsmevom im vyplazil jazyk. Potom sa pozrel na nás a úsmev mu povädol.
"Myslel som si, že sa máte radšej." povedal a zo zadného vrecka nohavíc začal vyťahovať peňaženku.
"O čo tu ide?" pozrela som na Liama, ktorý mykol plecami a potom na Nialla, ktorý sa uškŕňal na všetky svetové strany.
"Zayn s Louisom sa stavili. Zayn hovoril, že si budete užívať a Louis hovoril, že Liama pozná a nebude nič." vysvetlil a stále hádzal neposlušné úsmevy.
"Idioti." zašepkal Liam, no v očiach mu hrali iskričky. Rozosmiala som sa a on sa postavil. Nemohla som sa prestať smiať, keď Zayn dával Louisovi nejaké peniaze a Liam ich oboch prebodával pohľadom. Louisovi vytrhol peniaze z ruky a víťazoslávne sa ku mne otočil.
"Zastrč jej ich za podprsenku!" smial sa Zayn.
"Nie! Daj mu to do nohavíc! Za opasok!" vrátila som mu to a Liam sa priblížil k Zaynovi. Ten sa tváril ako anjelik a Louis sa hodil o zem. S Niallom sme sa rozosmiali a Liam sa na nás otočil.
"Vy sa nesmejte. Vy ešte neviete, čo čaká vás." vyplazil nám jazyk a zdrhol z izby.

V deň odchodu som dostala chuť na nákupy. Veci som mala zbalené, chalani mali o jednej posledné interview a o štvrtej sme leteli domov. Ručičky na hodinách, ukazovali pol desiatej. Liam ešte sladko spal, tak som sa potichu vytratila do kúpeľne. Rýchlo som sa osprchovala, natrela ovocným krémom a prešla do obývačky. Tá spájala päť izieb a zároveň bola stredom apartmánu. Eleanor sedela na gauči a ja som dostala bláznivý nápad.
"Dobré ráno." usmiala sa, keď ma zaregistrovala. Nemala som proti nej nič, ale štvalo ma už to, že chodila s chalanom, ktorý sa mi páčil. Máš Liama, tak sa konečne spamätaj, Jesse! kričalo moje vnútro a ja som v duchu mykla plecami. Mám právo na svoj názor.
"Dobré," usmiala som sa tiež. "El? Nemáš chuť na nákupy?"
"Úprimne som dúfala, že sa to spýtaš," zasmiala sa. "Jasné, že hej! Som nákupný maniak." zaškerila sa.
"Konečne niekto, pri kom sa nemusím hanbiť za svoj vybielený účet." uškrnula som sa a vzápätí sme sa rozosmiali.
O pol hodinku som stála v obývačke, obutá vo vysokých lodičkách a na sebe som mala puzdrovú sukňu, čierne pančušky, biele tričko s čipkou na chrbte a na sebe krátky, čierny kabátik. V zrkadle som si rýchlo uhladila vlasy a pozrela na El, ktorá práve vošla do obývačky. Na sebe mala tiež sukňu a k nej svetrík. Prehodila cez seba kabát a potichu sme vyšli. Chalani stále spali a ja som Liamovi rýchlo načarbala lístok, že som v meste. Nechali sme sa odviezť taxíkom k najbližším obchodom a potom sme chodili od jedného k druhému.
"Jesse, poď sem!" El ma potiahla za ruku do obchodu, okolo ktorého sme práve prechádzali. Nestihla som si všimnúť značku a potom som nedokázala uveriť vlastným očiam.
"Chanell? Eleanor, neblázni, nemám tu toľko peňazí." zašepkala som.
"Neboj, len si pozriem nejaký sveter." žmurkla na mňa a začala sa prehrabávať jedným stojanom. Uškrnula som sa a prehrabávala som sa ďalším. Do rúk sa mi dostala nádherná sukňa. Otočila som visačku. 600 eur? Ani náhodou! Sukňu som si prezrela ešte raz. Žiadny špeciálny strih, nič. El si všimla, čo držím a nebezpečne na mňa pozrela. Podišla ku mne a postrčila ma ku kabínkam. Snažila so sa stlmiť smiech a potom som si uvedomila, že za vyskúšanie nič nedám. Rýchlo som sa do sukne nasúkala a obzrela som sa v zrkadle. Bola nádherná, ale...
"Jesse, si už?"
"Hej." povedala som a Eleanor mi odhrnula záves.
"Páni, vyzeráš... Viac než úžasne!" pozerala.
"El, aspoň neklam." zaškerila som sa a znova zatiahla záves. Obliekla som sa a sukňu zavesila na stojan.
"Neberieš si ju?" prekvapene na mňa pozrela Eleanor. ktorá teraz obdivovala nejaký úchvatný sveter. Pokývala som hlavou, podišla k nej, schytila visačku do ruky a skoro som skolabovala. 450? Na Eleanor som pozrela ako na blázna, vrátila som sveter na miesto a ťahala ju von.
"A teraz ideme na trhy!" uškrnula som sa a vyšla som smerom preč z tejto uličky.
Na trhoch sme sa zdržali aspoň dve hodiny. Medzitým mi volal Liam.
"Jess? Kde si?" spýtal sa namiesto pozdravu.
"Počkaj, Liam, nepočujem ťa." povedala som a trošku sa vzdialila od ruchu obchodíkov.
"Už?"
"Hej. Čo si chcel?"
"Kde, prosím ťa, si?"
"S Eleanor na nákupoch."
"S El? Ehm, dobre. Ideme do toho rádia a vrátime sa okolo pol tretej. Budete už v hoteli?" spýtal sa a ja som vrhla pohľad na Eleanorinu ruku. Pol jednej.
"Určite. Ľúbim ťa, ahoj." usmiala som sa a zložila.
"Jesse! Pozri na tú šatku!" skríkla a ťahala ma k jednému stánku. Keby som nebola v Paríži, nazvem to gýčom, ale čo môže byť v Paríži gýč? Uškrnula som sa v duchu a nechala sa uniesť atmosférou. Vyskúšali sme hádam všetky šatky. Viete, ako to robia ľudia v amerických filmoch? Skúšajú, potom sa fotia a smejú... To isté sme robili my.
"No a čo, ja na to právo mám. Som modelka." El zdvihla bradu a nahodila pózu hodnú pornoherečky. Ja som sa len smiala a fotila všetky jej kreácie.
Keď sme sa dostali späť na hotel, mala som foťák preplnený všetkými možnými fotkami. Ako sedíme na lavičke, ako má Eleanor šatku na očiach, ako vyberám z množstva drevených sošiek tú pravú pre Liama. Toto dievča sa mi páči. Zabudla som na to, že chodí s Louisom. Dnes s ním nebola, takže som nemala dôvod vyhýbať sa jej.
"Sľúb mi, že takéto nákupy zopakujeme aj v Londýne." pozrela na mňa, pustila tašky a zvalila sa na gauč. Začala som sa smiať a zvalila sa vedľa nej.
"Sľubujem." povedala som a zatvorili sa mi oči. Za pár sekúnd sme tvrdo spali obe a neprebudil nás ani hlasný príchod všetkých piatich.

Po mesiaci

Chalani boli v Amerike a ja v Bradforde. Na pár dní. Samozrejme som si vyslúžila výčitky, že tam nechodím často, že už nemám čas na vlastných rodičov a že som len nevychované, rozmaznané dieťa, ktoré si neváži to, čo má. Pritom vedeli, že Londýn a Cambridge boli mojimi snami.
"Mami, prestaň. Nežiadam a nikdy som od vás ani nežiadala, aby ste mi platili vysokú. Peniaze si zarobím. V Delaunay platia dobre a za tento rok, mám našetrené na rok a pol dopredu."
"Jesse, porozprávame sa potom. Musím ísť."
"Kam vlastne ideš?" naštvane som sa na ňu pozrela. Najskôr ma prehovára, ako veľmi ma chce vidieť a ako veľmi sa so mnou potrebuje rozprávať a keď som tu, tak je preč.
"Nevravela som ti? Do mesta."
"Na nákupy? Uži si." povedala som a naštvaná na seba aj na mamu som sa pobrala do izby.
"Áno, ideme s Joem kupovať tie tapety do obývačky."
"S Joem?" zamrzla som na schodoch.
"Áno..." začala, ale prerušil ju zvonček na dverách. "To bude on. Musím ísť, zlatko. Maj sa."
"Uži si nákupy." povedala som a prešla do svojej izby. Zapla si notebook a kým sa zapínal, rozmýšľala som, čo budem robiť. Ten idiot zrejme nenechá moju rodinu na pokoji.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Anis Anis | 23. března 2012 v 20:26 | Reagovat

o muj bože ty seš vážně krásná víš to táničko?:)))

2 Katherine Katherine | Web | 23. března 2012 v 20:43 | Reagovat

:D také nákupy...wááá :D aj ja chcééém :D :D ... Tánička je absolútne krásna :D :*

3 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 23. března 2012 v 21:45 | Reagovat

Ešte z nich budú naj kamošky :D Zlaté sú :* A Liaaaam :* Moja láška :) D-O-K-O-N-A-L-É...ty tak krásne všetko opisuješ!!!! :*

4 Bianka Bianka | 24. března 2012 v 12:57 | Reagovat

Uf tie nákupy! :D aj by som šlá :D aj ja som si ťa pridala ak nevadadí :) ale tak ved aj keby boli najlepšie kamošky, bola by sranda :D

5 *Aďka* *Aďka* | Web | 25. března 2012 v 13:56 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama