I want 64

10. března 2012 v 17:38 | Tanya |  I want
I wanna stay Up All Night.. :D taký začiatok.. klipkám očami.. áno, naozaj som bola Up All Night.. áno, s nimi.. :* s mojimi láskami- piatimi najdokonalejšími chlapcami :) niee darlings, ja vám naozaj musím napísať, čo sa stalo :D Kath si zase vymýšľa, že som bola pod parou ale ani trošičku to nie je pravda :P neskutočne bohový weekend.. síce ledva vidím, rozprávam, chodím a žijem, ale stálo to za to a nabudúce opakujeme mŕtvolky moje :-**.. s5 k tejto časti.. koniec je čím ďalej tým bližšie :) som zvedavá, či sa vám to bude páčiť.. skúste mi do komentáru napísať, či by ste dnes ocenili aj SU, hm? ;) love you guys soooooo much! ♥ hope you like it ;) xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
P.S.: trošku dlhšia.. som zvedavá, či sa vám budú páčiť terajšie opisy postáv ;) love ya ♥ thank you soo much!

Epilóg- po troch rokoch

Deviata kapitola: Koniec dobrý? Všetko dobré? Ani náhodou.

Vošla som do práce. Pracujem v cestovnej kancelárii. Moja vysnívaná práca. Cestovanie si užijem so Zaynom a takto môžem veľa ľuďom dopriať ten skvelý pocit spoznávať nové kultúry, osoby, budovy a mnoho ďalších vecí. Jedlo, akoby povedal Niall. uškrnula som sa v duchu. V jednoduchých bielych nohaviciach som prechádzala Londýnom. Chlapci skúšali a pracovali už na štvrtom albume. Fanúšičky sa stále nemíňali. Skôr naopak- pribúdali, z čoho sme sa všetci tešili.
Louis s Monicou mali dvadsaťšesť rokov a pomaličky začali uvažovať nad svadbou alebo dieťatkom. Monica pracovala ako právnička uznávanej právnickej kancelárie v Londýne. Louis bol stále tak správne šialený a môj najlepší kamarát. Stále som ho istým spôsobom ľúbila. Inak ako kamaráta a inak ako partnera. Stále sme vedeli, čo znamená naše: "Vieš, čo chcem povedať." Nijako sa nezmenil ani jeho mäkký, emotívny a poddajný hlas, z ktorého som mala už päť rokov zimomriavky.
Katherine s Liamom si užívali voľnosť. Liam sa pri Kath za tie tri roky máličko uvoľnil a po prvom stretnutí na letisku pred tromi rokmi, jej začal opäť plne dôverovať. Kath momentálne pracovala ako novinárka. Dotiahla to na vlastnú rubriku. Niekomu to trvá desať a viac rokov. Jej na to stačil jeden a pol. Liam mal stále ten anjelský výraz a stále bol z chlapcov najstarostlivejší. Jeho hlasivky si len rozšírili rozsah.
Harry a Sue. To bolá iná kapitola. Mali také idilické, talianske spolunažívanie. Občas sa hádali a väčšinu času... No. Sue ešte stále pracovala v agentúre, takže chodila po rôznych kútoch sveta. Niekedy sama, niekedy s Nicole a niekedy s Harrym. Harry mal stále tie nádherné, kučeravé vlasy, tie úžasné, biele zuby a ten neskutočný hlas.
Niall a Vanessa boli spolu tretí rok a čoskoro to vyzeralo na svadbu. Vanessa bola zlatá a jemná osôbka, ktorú si hneď každý obľúbil. Aj Niallova rodina. Študovala posledný rok na lekárskej fakulte v Dubline, takže Niall trávil väčšinu času v Londýne sám. Keď mali chalani voľno, odišiel do Dublinu. Potom pozrieť rodinu a späť do Dublinu.
Zayn a ja? Stále to isté. Keď ma bozkáva, stále cítim elektrinu. Vždy mu zapletiem prsty do vlasov a on mi schová tvár v dlaniach. Doteraz som si užívala voľno a leto. Lenže júl a august sa presunuli do septembra, ten do októbra a už tu bol november. Zayn sa nijako nezmenil. Na tele mu pribudlo jedno nové tetovanie. Malý ježko na členku. Smiala som sa, že keď bude nahnevaný, nebude po mne hádzať pohľady naštvaného ježka, ale sám sa ním stane. Asi preto si dal ježka vytetovať. Mne pribudlo slovo COURAGE na chrbát ľavej ruky. Presnejšie pri malíčku. Odvaha. To jediné mi v živote chýbalo. Pokiaľ som nestretla chlapcov z One Direction.
Tomáš a Andrea čakali druhé bábo a ja som sa tešila na svoje ďalšie krsňa. Pred dvoma rokmi som bola Tomášovi a Andrejke na promócii. Jej sa už guľatilo bruško a Tomovi žiarili zelené oči, ktoré sme obaja zdedili po mame. Keď som prišla k otcovi na pár dní, čakalo ma nepríjemné prekvapenie. Veronika sa nasťahovala do mojej bývalej izby a všetky moje maličkosti, ktoré mi ostali z detstva mi hodila do krabice, ktorú som poslala do Anglicka. Musela som spať v Tomášovej izbe, ktorú tiež zmenili na nepoznanie. Slabo zelené steny vystriedali oranžové a biely nábytok nahradil drevený. Vlastne celý dom zmenili behom roka na nepoznanie. S otcom som sa trošku pomerila, ale Evu aj Veroniku som nemusela. Väčšinu času, keď som bola na Slovensku, som trávila u Toma s Andreou. Chalani boli vtedy ma malom turné po Veľkej Británii a "domov" som sa vrátila len ja. Po pár dňoch som odtiaľ s raosťou odchádzala a už vopred pozývala Tomáša s Andreou na moje promócie. Prišiel len Tom, pretože Andrejka mala doma polročné bábo. Zdržal sa tri dni a potom letel naspäť.
Pousmiala som sa nad spomienkou na posledné tri roky, ktoré boli tými najkrajšími a pohrúžila sa do čítania emailu od Tomáša.
Maličká, doma ťa potrebujú. Otec je vážne chorý a Eva to nezvláda. Veronika sa stále niekde fláka a ona je naňho sama. Pritom ešte živí rodinu. Vravela mi, že by bola neskonale vďačná, keby si prišla. Prepáč, že ti píšem len tak krátko, ale toto bola vec, ktorú by si mala vedieť. Odpíš, kedy a či vôbec prídeš.
Zase ten pocit. Zase som cítila mráz behajúci mi po chrbte, rozume a rozlievajúci sa mojimi žilami. Potriasla som hlavou, email uložila do truhlice spomienok, ktoré som si cez deň nepúšťala k telu a vypla mozog, ktorý mi radil oddýchnuť si. Už tretí deň som sa cítila unavená ako pes, ale vždy som sa premáhala a žila len na pár hodinovom spánku, ktorý mi neprinášal oddych a na kofeíne. Stále som neznášala kávu, ale kvôli práci a Zaynovi som sa prinútila ju piť. Aby som nevyzerala ako sekundu pred smrťou.
Zazvonil mi mobil.
"Tanya, zlatko, ešte si v práci?" ozval sa ten najúžasnejší, hrubý a zároveň mäkký hlas z telefónu.
"Áno, ale už pôjdem domov." pozrela som na hodiny. Pol tretej? Páni...
"Ostaň tam, dobre? Prídem za tebou." cítila som jeho úsmev.
"Zayn? Prines mi prosím latté." povedala som a zložila. O pätnásť minút sa zjavil pri zadnom vchode. Zvesila som z vešiaka kabát, pozdravila kolegyne- Maggie a Sandy a vyšla k nemu.
"Ahoj." pozdravila som.
"Ahoj, princezná." povedal a pobozkal ma. Po chvíľke som sa odtiahla a načiahla sa za kávou.
"Ideme domov?" usmiala som sa naňho a odchlipla si zo škoricovej kávy.
"Nie, ešte musíme ísť do hlavného stanu. Neboj, budú tam všetci." usmial sa na mňa a chytil ma za ruku. Nasadli sme do auta a prepletali sa uliami Londýna. Mesta, ktoré som tak milovala.

"Ahojte!" zaznelo zborovo. Usmievala som sa do siedmych párov očí.
"Čaute." pozdravili sme. S nadšením som si z nôh skopla lodičky a nemohla sa dočkať, kedy si konečne zase obujem tenisky.
"Idete práve včas! Zayn, to interview ide práve v telke." upozornil ho Niall a zaškeril sa na ostatných. Dievčatá automaticky prešli do kuchyne a ja za nimi.
"No, čo? Pochváľ sa, ako v práci?"
"Mon, som tam štvrtý mesiac." naliala som si do pohára kolu.
"No a? Rozprávaj!" vrhla sa na mňa Katherine a ja som sa musela zasmiať.
"Vieš, samé staré babičky, ktoré chcú zájazd na Island." zaškerila som sa.
"Blbečku." zasmiali sa na mne a ja som si užívala to, že som v jednom dome s ôsmimi najlepšími ľuďmi pod slnkom.

Ostali sme tam až do večera a Zayna som aj tak musela ťahať. Pri poznámke, že sa necítim dobre, sa neochotne zdvihol, rozlúčil sa a chytil ma za ruku. Zasmiala som sa.
"Vas happenin?" uškrnul sa. Namiesto odpovede som ho pobozkala. Domov sme dorazili o pár minút. Hneď, ako sa zabuchli dvere, začal ma bozkávať a neprestal, ani keď sme do niečoho narazili. Teda on. Mňa držal na rukách.
Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka. Zayn sa prekvapivo zobudil tiež a ja som vkĺzla do kúpeľne. Striedala som studenú vodu s teplou a cítila som, ako sa ma niekto dotkol. Začal ma bozkávať na krku, presunul sa k perám a späť na krk.
"Musím ísť do práce." zamrmlala som.
"Ja viem." zasmial sa.
"Zayn, vážne." usmiala som sa naňho a zdvihla mu hlavu. Jediná vec, ktorú som si v tej chvíli mohla zaslúžiť, bol pohľad naštvaného ježka. Rozosmiala som sa na plné hrdlo. Uškrnul sa, zobral uterák a začal sa utierať.
"A ja čo?" pozrela som naňho, keď som sa dosmiala. Mykol plecami a ja som urazene prešla okolo neho a schmatla osušku. Rýchlo som sa do nej zabalila a v kuchyni si uvarila čaj. Keď vyšiel z kúpeľne, rýchlo som si ju obsadila zase ja a upravila sa. Vyfénovala si vlasy, na oči naniesla maskaru, na tvár jemnú vrstvu mejkapu a vlasy som si vypla do vysokého chvosta.
"Zayn, budem muesieť ísť na Slovensko." povedala som, keď sme sedeli pri stole a raňajkovali.
"Prečo?" pozrel na mňa prekvapene.
"Otec je chorý." sklopila som oči.
"Jasné, zlatko, v poriadku. Aj tak som chcel ísť do Bradfordu. A kedy približne?"
"Čo najskôr. Tento týždeň. Musím sa vypýtať z práce, ale myslím, že keď Sandy poviem, že môj otec je chorý, tak ma pustí. Jej otec totiž zomrel na zápal pľúc." vysvetlila som mu a on len prikývol.
"Okej, zlatko. Ja nemám nič proti. Len musíš pozdravovať Toma, Andreu a malého Maxa." žmurkol na mňa.
"Koľko budete ešte nahrávať?"
"Ešte pár dní. Potom máme tri mesiace voľno. Pôjdem domov a keď sa vrátiš, vrátim sa aj ja." žmurkol na mňa.

"Drž sa, miláčik. Milujem ťa." pobozkal ma poslednýkrát a ja som im zamávala. Trvali na tom, že na letisko pôjdu so mnou všetci.
Počas letu sa vo mne začali búriť obavy. Keď ma na letisku čakal otec, zmizli. Len on. Usmiala som sa a objala ho.
"Vitaj doma, dcérka." usmial sa.
"Ahoj, oci."
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Katherine (Your biggest fan!♥) Katherine (Your biggest fan!♥) | Web | 10. března 2012 v 18:10 | Reagovat

ja ťa milujem za túto časť, ale ani si nevieš predstaviť ako ♥♥♥♥♥♥♥♥♥ :* ♥♥♥ ďakujem za včerajšok a dnešok :) ♥♥♥ a za takúto nádhernú časť :) ... PS: samozrejme, že chceme SU :P :D :D ♥

2 I.Blake I.Blake | Web | 10. března 2012 v 18:32 | Reagovat

hjaaaaaj♥♥ pjekné :) ja si ich ani neviem predstaviť takých starých :O uff...ale inak numero uno, ako vždy :-*
PS: jasné, že chceme SU!

3 Dommy_xxx Dommy_xxx | 10. března 2012 v 18:41 | Reagovat

Nádherná.:)..krásna skvelá..jasné,že chceme SU!!!.:D

4 Katie Katie | 10. března 2012 v 19:24 | Reagovat

páni, neskutočné! :) a samozrejme že chceme SU, sa ani nemáš pýtať! :)♥

5 El El | 10. března 2012 v 20:12 | Reagovat

Jéééjo :) Však nie je koniec??? A kedy bude pokračovanie? :))

6 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 10. března 2012 v 20:29 | Reagovat

Bože...po troch rokoch <3 Ja už normálne cítim, že tu už bude koniec a mám taký pocit, že už bude na budúci týždeň :( Keby si vedela aký mám teraz blbý pocit :( Lebo viem, že už nebudem utekať k NTB pozrieť si ďalšiu časť I Want...že nebudem premýšľať, čo sa zase udeje a kto sa do koho zamiluje, že sa nebudem červenať pri opise Zaynových sladkých pier a bozkov, že si nebudem predstavovať pohľad naštvaného ježka :( Straaašne mi to bude chýbať..ani nevieš ako :( Už tu píšem tak, ako keby bol koniec už teraz :D Ale tak to cítim no :D A chcemee SU :) Milujem ťa :*

7 Domi Domi | 10. března 2012 v 22:13 | Reagovat

Krásne,Skvelé :) A samozrejme chceme SU ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama