Tell Me a Lie 29

29. února 2012 v 10:56 | Katherine |  Tell Me a Lie
Do konca týždňa som doma lásky moje :* Ale k veci :) Možno sa vám to nebude páčiť, ale ja tomu hovorím romantika♥ (To viete, mám viac-menej melancholickú a romantickú náladu, tak ma neukameňujte prosím :D) Ak mám povedať pravdu, tak sa mi táto časť páči zo všetkých najviac :) PS: prosím vás pustite si tú pesničku v tej chvíli, kde som ju dala :) myslím si, že sa veľmi hodí k deju :* ♥

Z pohľadu Harryho...

Keď sme vybrali peniaze, šoféroval som cestou, ktorú mi diktovala Reilly. V hrdle som mal hrču, hrudník mi zvierala neviditeľná sila a hánky som mal biele od toho ako som nimi pevne držal volant. V hlave sa mi vynárali alternatívne obrazy toho, čo sa práve teraz deje Katherine.


Snažil som sa na to nemyslieť, pretože Rei povedala, že jej nič neurobia, kým nedostanú prachy, ale sám som sa presvedčil, že Rei nemôžem dôverovať. Liam na zadnom sedadle nestratil chladnú hlavu a doloval z Reilly všetky informácie. Keď sme boli vyberať peniaze stihol nepozorovane upozorniť políciu.
Nikdy som si nemyslel, že budem mať chuť udrieť ženu, ale po tom čo som si od nej vypočul, by som bol najradšej, keby Rei zmizla z povrchu zemského. Neušlo mi však ako Liama strhlo pri každej Reillynej odpovedi týkajúcej sa Kate. Nervózne si poklepával nohou, čo som ho ešte v živote nevidel robiť. Toto však nebolo mojou starosťou. Moja jediná priorita bola Katherine. Až keď za mnou Reilly prišla s inormáciou, že ju v podstate uniesli, zistil som ako veľmi mi na nej záleží. Neprežil by som bez nej ani jediný deň. Môj svet sa vďaka nej od základov zmenil a keby... Nie! To sa nestane!
"Tu stoj!" zavelila Rei v malej čiernej uličke. Vystúpil som z auta, nedbajúc na ostatních. Stálo tam jediné čierne auto, úplne prázdne. Bláznivo som sa obzeral na všetky strany, keď som ich zbadal. Upotený díler, zrejme Bill a pred sebou držal Katherine so zviazanými očami a zápästiami. Vzkypel vo mne hnev, keď som ju takto videl. Najradšej by som toho sviniara zabil!
"Tu sú peniaze!" pribehol som k nemu a načiahol sa ku Kate. Druhou rukou som mu podával kufrík, v ktorom bolo zabudované sledovacie zariadenie. Bežný postup banky.
"Harry?" spýtala sa zmätene. Nemohla ma vidieť. Rozkričala sa. "Neopovažuj sa mu niečo dávať! Odíď Harry!"
"Pomaly speváčik," Bill ju si ju potiahol bližšie. Až teraz som videl, že má v ruke nôž. Natiahol som ruku v upokojujúcom geste smerom k Billovi, aby jej neublížil.
"Pusti ju," povedal som, "Tu máš peniaze a nechaj nás ísť."
"Takto to nefunguje chlapček," zasmial sa Bill, "Isto ste volali polišov, čo? Musím si niekoho nechať ako záruku, že po mne nezačnú strieľať a nebudú nás sledovať. Som si istý, že Rei by ich nezastavila."
"Tak si nechajte mňa," povedali sme s Liamom naraz. Pozrel som naňho prekvapene, ale len na stotinu sekundy, aby mi neunikol jediný pohyb noža. Stál hneď za mnou. Rei si zahanbene prešla k Billovi.
"Blbci! Choďte domov! Obaja!" vykrikovala Katherine. Rozumel som jej jedine toto, pretože potom začala kričať vo svojom rodnom jazyku. Určite nevedomky.
"Čuš!" šťuchol ju Bill. V tej chvíli sa stalo niekoľko vecí na raz. Ozvali sa húkačky policajných áut a že ich bolo veľa! Kate si strhla šatku, lakťom drgla do Billa a odskočila ku mne. Reilly ju chytila za rukáv, Liam jej skočil hneď na pomoc a Bill sa šiel rozmáchnuť nožom smerom k nim. Zvalil som všetkých troch na bok a skončil s rozrezaným predlaktím. Bill fučal ako býk.
Uvedomoval som si, že druhý raz svoj cieľ neminie a so zadosťoučinením som si v duchu povedal, že smrť za milovaného človeka, za moju Katherine, je tá správna voľba. To bolo to jediné čo som chcel. Ochrániť ju. Vedomie, že som ju zachránil ma hrialo pri srci.

Z pohľadu Katherine...

Panika. Strach. Zmätok. Uvedomenie. Znova strach, ale v tisíc-krát väčšej miere. Toto všetko ma napadlo, keď som videla ako sa Bill s nožom zaháňa po Harrym. Srdce sa mi zastavilo a videla som všetko spomalene, keď Bill po druhý-krát natiahol svoju ruku k Harrymu. Vedela som čo musím robiť a urobila som to. Z okamihu som stála pred Harrym. Cítila som jeho ruky na svojom páse ako sa ma snažili odtiahnuť. Bolo neskoro. Chladná oceľ sa mi postupne zabárala do tela. Neviem, kde ma zasiahla. Bolo mi to jedno. Viem len, že sa nedostala k nejakému orgánu, ktorý by vyvolal náhlu smrť. Počula som policajné autá, reproduktory, krik... Padala som k zemi. Zachytili ma Harryho pevné ruky. Skončili sme na zemi. Držal ma vo svojou náručí. Zreteľne som videla ako otváral pery a niečo kričal. Okolo hlavy mu žiarili najrôznejšie rozostreté svetlá, no ja som vnímala len jeho a jeho vôňu. Po tvári mu stekali slzy. V tej chvíli som nechápala prečo plače. Všetko je tak ako má byť. Je tu. So mnou.
Snažila som sa na tvári vytvoriť úsmev, hoci neviem či mi to vyšlo. Zdvihla som ruku, aj keď som si nič necítila. Zotrela som mu tú vzácnu tekutinu stekajúcu po jeho bledom líci. Chcela som, aby ma pobozkal. Aspoň raz. Naposledy. Nedostala som však zo seba ani slovo. Oči sa mi zatvárali a pohltila ma temnota.

Z Liamovho pohľadu...

V tú noc sa vo mne niečo zlomilo. Možno preto, že som si priznal, čo som tušil už dávno. Všetky zmysly mi zahalila hmla. Nemohol som rozumne uvažovať.
Chcel som Harrymu povedať, že začína zasadanie, keď som ho videl rozrušného. Moja prvá myšlienka smerovala tým istým ako jeho. Katherine. Nasadol som s ním a Rei do auta. Snažil som sa pomôcť ako som len mohol. Snažil som sa uvažovať. Prečistiť si hlavu. Ale šlo o Katherine.
Nemôžem o sebe povedať, že som sa do nej zamiloval, hoci to tak možno vyznie. Cítil som k nej však niečo, čo som necítil k žiadnemu dievčaťu. Ani k Wendy, aj keď by som veľmi chcel. Katherine bola... proste Katherine.
Tešil som sa ako malé dieťa, keď som počul, že príde. Pripravoval som si vtipy, ktoré jej poviem a predstavoval som si ako sa na nich smeje. Rozprával som jej veci, ktoré som sa neodvážil povedať ani chalanom, napriek tomu, že to boli maličkosti. Nechal som ju ujedať z môjho taniera a zabávať sa na tom ako do mňa hádže popcorn, pri pozeraní zahraničných nezávislých filmov. Nevedela o tom a predsa bola mojou najlepšou kamarátkou. Možno keby som sa v ten prvý deň keď sme ju stretli bol ponúkol namiesto Harryho, že s ňou prinesiem jedlo z Nando's, bolo by všetko inak. Možno by som s ňou viedol dlhé nočné hovory, zatváral sa s ňou na hodiny do izby, chodil s ňou len tak na prechádzku do parku a behal v daždi namiesto Harryho. Možno by som to bol ja, kto nachystá deky, zatiaľ čo ona uvarí čaj, aby sme sa mohli k sebe túliť pred obľúbeným seriálom. Možno by mi prehrabávala vlasy tým upokojujúcim spôsobom ako to dokáže len ona. Ale nie som to ja. Je to Harry. Harry ju teraz drží v náručí, kričí a plače. Drží ju tak pevne až mám strach, že jej ublíži ešte viac. Preberiem sa zo zamrznutia a priskočím k nemu.
"Zavolajte záchranku!" kričí. Všimol som si, že niekoľko policajtov zneškodnilo Billa. Rei odvádzali ďalší dvaja. Ako to, že to nieje záchranka?! Zrazu sa však z rohu vynorila.
Harry sa zatiaľ húpal s bezvládnou Katherine dopredu a dozadu a šepkal jej.
"Pamätáš si ako sme boli v parku? A objavili tú krásnu fontánu v tvare morskej panny celú zarastenú farebnými kvetmi? Povedala si, že chceš záhradku s tými kvetmi na strechu svojho bytu. Pamätáš sa?" vzlykal Harry a šepkal jej do ucha, "Ja ti ju postavím. Postavím ti stovky záhrad. Stovky domov. Čokoľvek budeš chcieť. Počuješ? Len mi prosím neodchádzaj! Katherine!"
Začal som plakať s Harrym. On ju skutočne miluje. Snažil som sa ho odtiahnuť, keď ju chceli vziať na nosidlá, no bol ako posadnutý. Musel som použiť násilie. Všade bola krv. Teraz som si všimol, že aj Harry má porezané predlaktie. Nedbal na to. Bojoval, aby mohol byť s Katherine, kým ho jeden sanitár neupokojil, "Je mimo ohrozenia života, upokojte sa pane. Musíme ju rýhlo odviezť do nemocnice, pretože jej stav je kritický."
Videl som ako Harrymu spadol kameň zo srdca a zároveň ho ťažili obrovské starosti. V tvári sa mu zračilo niečo podobné zbožnému výrazu. Vedel som si predstaviť, že sa modlil za jej prežitie. To isté platilo o mne. Obaja sme sa spamätali a on nastúpil s Katherine do sanitky. Oči mal len pre ňu. Ja som sa rozhodol postarať o situáciu tu.
A potom si premyslím, čo urobím so svojími citmi.
 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Karry´s Biggest Fan! Karry´s Biggest Fan! | Web | 29. února 2012 v 11:09 | Reagovat

my dearest Kath.. znovu som sa zamilovala do tejto poviedky.. ani nevieš ako si ma potešila šarloťákmi, ale.. áno priznávam, vypustila som slzu.. a nie jednu.. panebože ja nemám slov.. nedýchala som..

2 Faith Faith | Web | 29. února 2012 v 13:41 | Reagovat

Katherine, nie... nemôže zomrieť :/ Nemôže tu nechať Harryho a nemôže opustiť Liama. Obaja ju potrebujú. Ja ju potrebujem ! No tak !!! :'(

3 I.Blake I.Blake | Web | 29. února 2012 v 14:09 | Reagovat

Jeminku...to je také krásne :( Plačem ako malá :( krásne to je veľmi....a Liam, ach chudák :( len nech si nič nespraví!! Nech sa s tým vyrovná!

4 J.S. J.S. | 29. února 2012 v 15:24 | Reagovat

ou ou.. plačem.. :(  dúfam že bude OK aj Katherine aj Liam :(

5 annieenn annieenn | Web | 29. února 2012 v 15:43 | Reagovat

krásný, brečím:)

6 Katherine Katherine | Web | 29. února 2012 v 16:25 | Reagovat

Bože baby ja vás úplne milujem :* Vy ste moja podpora :) bez vás by nič nebolo :)

7 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 29. února 2012 v 16:31 | Reagovat

To je úúúúúúúúúúúúúúžasnéééééé!!!! Ja už nemám slov! <3

8 Sue Sue | 29. února 2012 v 17:08 | Reagovat

ochh ja to milujem :** dufam ze sa z toho dostane :/ a inac HARLOW´S SONG !! i love it !! :**

9 Laura Laura | 29. února 2012 v 17:34 | Reagovat

Dnes som začala čítať.. Všetky som prečítala, všetky sú krásne :) <3 ale táto ma rozplakala..

10 Clare Clare | 29. února 2012 v 21:26 | Reagovat

ja neviem čo mam k tomu napisať..ja plačem..dufam že budu v poriadku...všetci :)

11 Raduliatenko Raduliatenko | 1. března 2012 v 0:13 | Reagovat

..tu poviedku som objavila dnes..vlastne včera :D .. ale prečitala som ju naraz... žasnem holka..užasny talent maš..miestami som sa usmievala na monitor ako blbeček ale pri poslednych častiach mi doslova behal mraz po rozume.. som zvedava na pokračovanie :)

12 Raduliatenko Raduliatenko | 1. března 2012 v 16:57 | Reagovat

[11]: *po chrbte :D:D:DD teraz som si všimla čo som napisala :/ :D veľa hodin na mňa bolo už :D:D :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama