Tell Me a Lie 26

26. února 2012 v 15:02 | Katherine |  Tell Me a Lie
Well my ladies :) veľmi rada si vypočujem, čo si myslíte o tejto časti :) Prípadne ak máte nejaké pripomienky, tak sem s nimi :D :* :* Trocha sa nám to zvrháva na horšie časy :) :) Enjoy ♥
Celý večer som premýšľala nad tým, čo mi povedala Reilly. Všetky jej slová som si prehrávala v hlave znova a znova. Čo ak mi klamala? Možno len vo mne chcela vzbudiť súcit, aby som... aby som čo?


Nie je nič čo by som mohla urobiť a ona dobre vie, že keby som si mala vybrať medzi ňou a Harrym, tak Harry je jasná voľba. Preboha, veď ju ani nepoznám. Nejaký malý hlások vo mne mi však napovedal, že mi neklamala. Neviem ako ale vždy som dokázala spoznať, keď niekto klame. Navyše poznám ľudí, ktorí neunesú svoje bremeno a nakoniec sa zrútia a rozpovedia všetky svoje problémy prvému človeku, ktorý je nablízku. To bol pravdepodobne Reillyn prípad.
Keď sme s Harrym len tak ležali u mňa naposteli, sto-krát som naprázdno otvorila ústa a znova ich zatvorila. Chcela som mu o tom povedať, ale ešte som si nebola istá či to mám urobiť. Ešteže som mu ležala hrudi a tak ma nemohol vidieť. Iste by sa smial a spýtal sa či sa učím reč rýb.
Musím povedať, že táto časť dňa, keď sme pri sebe len ticho ležali v spoločnom objatí bola pre mňa ako balzam na dušu. Cítila som sa v bezpečí a spokojná. Bola by som najradšej, keby to trvalo naveky. Cítila som ako Harry unavene oddychuje a bije mu srdce. Rozhodla som sa na krátku chvíľu zabudnúť na všetok zmätok a problémy. Zdvihla som k nemu hlavu a nežne ho pobozkala...


Ráno som sa s Harrym rozlúčila, keď zamieril do štúdia. Prespal u mňa, čo nebol problém, pretože tam mal polovicu vecí. Tak ako ja uňho. Bozkávali sme sa celú cestu k dverám. Hneď ako som ich zatvorila niekto zaklopal. Usmiala som sa ako šialená a otvorila ich. Stál tam Harry a znovu sme sa začali bozkávať.
"Takto sa do štúdia nikdy nedostaneš. Paul ma zabije," zažartovala som.
"Nebudeme si klamať, Zlatko. Si omnoho lepšia spoločnosť ako Paul," pobozkal ma na krk. So smiechom som ho znovu zatlačila do dverí a zavrela za ním.
"Veď ja sa vrátim," výhražne mi sľúbil z druhej strany dverí. Potom som len počula jeho tlmené kroky na chodbe. Ako ja ho milujem!
Zamierila som do kuchyne a otvorila chladničku. Našťastie tam Wendy nechala aspoň jogurt. Vybrala som si lyžičku a obrátila sa smerom k obývačke. Ostala som stáť s očami otvorenými dokorán. Liam len v trenkoch, s oblečením a topánkami v ruke potichu našľapoval k dverám a tváril sa ako neviditeľný. Keď ma zbadal, zastal a v rozpakoch sa rýchlo rozhodoval čo urobiť. Keď som sa trocha spamätala začala som sa smiať. "To chceš ísť takto naozaj von za dvere? Až tak sa bojíš, že ťa prichytím?"
"Vzhĺadom na zbraň v tvojej ruke, áno," povedal. Sklopila som zrak k svojej ruke a zbadala lyžičku. Zdvihla som ju jeho smerom a povedala, "Počuj Cassanova, ja som ti povedala, že váš vzťah s Wendy riešiť nebudem, ale si to ty a ona komu nakoniec ostanú oči pre plač. A radšej sa obleč, lebo ak ťa takto uvidia na chodbe, tak ťa znásilnia."
Žiarivo sa na mňa usmial, položil si oblečenie na gauč a objal ma. Samozrejme až potom ako som lyžičku položila nabok. Nemal veľa času, pretože aj on mal byť v štúdiu. Rýchlo sa obliekol a vyrazil. Po chvíli Wendy vyšla zo svojej izby s výrazom: ja nič, ja muzikant. Prevrátila som oči a radšej ju ignorovala. Keď je v dobrej nálade rozpráva odveci.
"Kde je Tanya?" spýtala som sa.
"Hádaj."
"To bude ťažké. Je u Zayna?"
"Ako si vedela?" pozrela na mňa.
"Volaj ma Sibyla," poznamenala som sarkasticky.
"Ha-ha," oplatila mi to rovnakou mincou zatiaľ čo si natierala nutelu na tri krajce chleba, "Kedy chceš ísť do školy?"
"Dnes nepôjdem," povedala som jej, "Musím si niečo vybaviť."
"Počúvaj ma, Kate, vieš, že by si nemala toľko vymeškávať. Škodí to jedine tebe."
"Áno, toho som si vedomá, ale momentálne s tým nič neurobím. Naozaj si potrebujem niečo vybaviť."
Wendy nesúhlasne pokrútila hlavou, ale nechala to tak. Keď konečne odišla, mohla som začať moje pátranie. Pred dnešným zasadaním som chcela hovoriť s Rei. Musí priznať pravdu. Mala som neodbytný pocit, že jej musím pomôcť napriek tomu, čo všetko urobila. Chcela som za ňou zájsť domov, ale nemala som poňatia, kde býva. Harryho som sa spýtať nemohla, pretože by mi to vyhovoril. Keby som sa spýtala Paula alebo pána Lauderdala, okamžite by sa to donieslo k Harrymu. Ostala mi len nádej, že Jesse, vedúca maskérka ich týmu to bude vedieť, pretože si viedla záznamy o svojich podriadených a tou Reilly na krátku chvíľu bola.
Jackpot! Jesse to naozaj vedela a bez zbytočných rečí mi ju povedala. Bola v takom zhone, že si pravdepodobne ani neuvedomila, čo robí.
Vyšla som z domu a o pár minút som sedela v taxíku smerujúcom na Reillynu adresu. Prosím, nech tam ešte býva. Prekvapilo ma, keď sme sa dostali do trochu ošarpanej časti mesta. Myslela som si, že Rei býva niekde... neviem... niekde kde je to honosnejšie.
Stála som pred zelenými ošúchanými dverami. Zaklopala som a dvere sa s vŕgotom otvorili. Stála v nich neupravená a nenamaľovaná Rei. Teraz jej na tvári neskrývane svietili dva monokle a rozťatá pera. Prekvapene a neochotne ma vpustila dnu.
"Prišla som sa porozpávať o tom, čo si mi povedala včera," oznámila som jej bez úvodu, keď som sa obzerala po preplnenej obývačke.
"Nie je o čom," zazrela na mňa, "Bola chyba, že som ti to povedala a radím ti, aby si to držala v tajnosti. Môžeš sa dokonca hrať, že si to vôbec nepočula."
"No tak Rei, nebuď hlúpa. Neverím, že chceš pokračovať v tomto," ukázala som teatrálne okolo seba, "To ti naozaj nevadí, že ťa všetci tvoji známi vidia ako mrchu?"
"Nie, naozaj mi to nevadí. Budem rada, keď zostanem nažive. To vy ste ma do toho dostali. Keby si nebola sprostá, nechala by si mi Harryho, ja by som mala dosť peňazí a všetci by boli spokojní," rozčuľovala sa a tlačila ma k dverám. Neverím, že toto počujem od dievčaťa, ktoré je odomňa minimálne o šesť rokov staršie a malo by mať rozum.
"Navyše byť tebou, tak sa vážne radšej pracem, pretože mi pred Billom ukĺzlo to, že som ti to povedala." Toto malo pripomínať nejaké ospravedlnenie?
"Rei, my by sme ti vedeli pomôcť!" začala som, keď niekto zabúchal na dvere. Reilly zdvihla obočie a otvorila. Vo dverách stál nejaký potetovaný straší muž s nechutným chlípnym výrazom v očiach. Bol otrhaný a smrdel ako zmoknutý pes.
"Takže tu máme tu našu holubičku, čo sa nám angažuje do biznisu, čo?" prižmúrenými očami na mňa pozrel. Rei bola bledá ako stena a naprázdno preglgla. V tejto chvíli som naozaj ľutovala, že som nikomu neprezradila kam idem.
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Dommy_xxx Dommy_xxx | 26. února 2012 v 15:23 | Reagovat

Môj God!!!!Bude dnes ďaľšia,však???

2 Karry´s Biggest Fan! Karry´s Biggest Fan! | Web | 26. února 2012 v 15:52 | Reagovat

potrebujem ďalšiu.. rýchlo rýchlo.. ešte dnes ;) neskutočne úžasné .. I love you! :* :)

3 I.Blake I.Blake | Web | 26. února 2012 v 16:39 | Reagovat

Ehm...ja len že...zbijem ťa, keď ďalšia časť nedopadne dobre!!!!

4 Sue Sue | 26. února 2012 v 16:42 | Reagovat

:O :O :OOO dalsiuuu !! :P

5 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 26. února 2012 v 19:28 | Reagovat

Keď je niečo ten chlap spraví...nedopadneš dobre dievča!!! :D Rýchlo druhú časť! <3

6 Clare Clare | 26. února 2012 v 20:55 | Reagovat

prosiim prosiim ešte jednuu!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama