I want 6

1. února 2012 v 16:29 | Tanya |  I want
Nech sa páči :) Dúfam, že sa vám bdue páčiť aj toto keďže už minulé dve časti boli trošku o niečom inom :) love you guys




Po dvoch mesiacoch


"Ona... Ona zomrela... Bol som pri nej... Stál som tam a len som sa díval ako... Ako zomiera!" súkal zo seba už doma.
"Nesmieš si to brať za vinu! Bola by... Stalo by sa to aj tak! Aj keby si tu nebol." utešoval ho Tomáš.
"Mal som zavolať doktora! Možno by jej pomohol!" nedal sa otec.
"Možno nie! Otec preboha, máš doma dve deti, ktoré ťa potrebujú tak ako nikdy predtým! Ja odchádzam na výšku, ale mysli aspoň na Táničku!" presviedčal ho môj najmilovanejší braček. Ja som sedela na schodoch a stále som nemohla uveriť, že sa to naozaj deje.
Musela som odísť. Vypadla som do mesta s mp3 v ušiach a len tak som sa túlala po meste. Zazvonil mi mobil.
"Čau dievča! Ako sa máš? Neodpovedaj! Vidím ťa! Mám skvelý nápad. Ideš so mnou niekam. Stoj a za chvíľu som pri tebe." Janka. Ako vždy som ju nepochopila. Nedáva najavo, že by sa mi niečo stalo. A to je dobre. Potrebujem sa odpútať aspoň na chvíľu.
"Čau cica!" objala ma zozadu.
"Ahoj." snažila som sa usmiať.
"Poď. Mám teraz fotenie tak ťa tam skúsim dostať. Možno prerazíš ako modelka." ešte stále som nechápala čo sa deje. Jane fotila pre pár modelingových agentúr. Vysvetlila mi, že má teraz fotenie pre nejakú spoločnosť v Anglicku a môže sa dostať na študijný pobyt plus do nejakej súťaže. Prišli sme do štúdia a Jane vysvetlila fotografovi, že potrebuje malú službičku.


Celý deň som bola s ňou. Konečne som aspoň na pár hodín zabudla. Keď som v rukách držala svoje fotky, bola som na seba hrdá. Počas fotenia som sa pár krát úprimne zasmiala. Fotky sme nechali tam, s tým, že nás prihlásia do Anglicka. Tešila som sa ako malé dieťa. Do školy som chodila s iným pocitom. S iným výrazom na tvári, čo si všimol aj môj brat. Nepýtal sa ma ale nič. Otec bol na tom stále zle. Nedokázal sa spamätať. Našťastie si uvedomil, že z niečoho žiť musíme. tak sa vrátil do práce. Takto to šlo ďalšie dva mesiace.
Potom mi jeden deň prišiel list z Anglicka. Pozývali ma na konkurz do klipu jednej začínajúcej skupiny! Samozrejme aj s vybavením štipendia a možnosťou ostať v Anglicku dva roky v spoločnom byte s pár ďalšími dievčatami. Keď som však zbadala cenu, prišlo mi zle. List som opatrne poskladala a odložila na stôl. Tvárila som sa normálne, až pokiaľ mi jedného dňa Tomáš nevtrhol do izby a nezačal mi na stole hľadať nožnice. Namiesto toho našiel list. Prečítal si ho, keď som nebola doma a ja som si pri liste neskôr našla ďalšiu obálku. S pár tisíckami. Vybehla som na Tomáša, či mu preskočilo.
"No tak! Potrebuješ sa spamätať a otriasť. Začať nový život. Začať odznova. Začíname obaja! Pochop, že potrebujeme vypadnúť." povedal.
"Myslíš vôbec na otca?" nechápala som, ako sa môže správať tak chladne k otcovi, ktorému treba pomôcť.
"Áno. Ale on nemyslí na nás a na seba Len na mamu. My dvaja sme sa ešte ako tak spamätali ale on sa bude spamätávať dlhšie."
"A preto by tu mal mať nás!"
"Nie. Preto by sme ho mali nechať tak. Brzdíme ho nevidíš to? Nevidíš jeho chladné správanie ku mne a ku tebe? Obaja mu veľmi pripomíname mamu." zatriasol mnou. Objala som ho.
"Takže, teraz si vezmeš bez poznámok tie peniaze, prihlásiš sa tam a budeš sa tešíť do Anglicka dobre? Ľúbim ťa sestrička." povedal a objal ma.
"Ja teba tiež." pritlačila som sa k nemu. Cítila som jeho tep a bola som v bezpečí. Viem, že hej.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama