I want 52

28. února 2012 v 19:50 | Tanya |  I want
well well well.. čo na začiatok? samozrejme massive thank you! :* a potom už klasické blá blá blá :) dnešok sa nevydaril.. až na to poobedie :) love you guys! hope you like it ;) xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
P.S.: úprimne dúfam, že sa mi podarí presvedčiť maminku aby ma zajtra nechala doma a ja som sa mohla oddávať svojej milovanej činnosti- písaniu.. pre vás darlings :* nič iné ma nepoteší viac ako.. viete čo chcem povedať a mne sa už nechce rozkecávať sa :) ♥

...Louis

Sedel som na posteli. Monica si sadla vedľa mňa. Chcel som, aby si sadla na moje kolená, aby som ju mohol objať, ale sám som sa ledva hýbal.



"Máš ju rád, však?" spýtala sa a pozrela sa na mňa. Ľahol som si na chrbát a nohy som mal prevesené cez okraj postele.
"Mám, ale len ako kamarátku. Vieš, v Berlíne sme sa trošku opili a pobozkali sa. Zayn ani nikto z chalanov o tom nevie. A nechcem, aby o tom vedeli," veľavýznamne som na ňu pozrel. Prikývla, tak som pokračoval. "A potom som si uvedomil, že ona patrí Zaynovi. Mal som šancu, ale nevyužil som ju. A neľutujem. Tanya je skvelá kamarátka a nedávno som spoznal dievča, ktoré pre mňa znamená viac." usmial som sa. Ľahla si ku mne a oprela sa o moje plece. Zavrel som oči. Keď som ich znova otvoril, dívala sa na mňa.
"Tomlinson, aj keď si blázon, páčiš sa mi."
"Monica? Teraz máš voľno, však?" spýtal som sa.
"Hej, prečo?" pozrela na mňa.
"Pre toto." povedal som a pobozkal ju. Najskôr len tak jemne. Odtiahol som sa a pozrel jej do očí. Vpíjala sa do mojich a usmiala sa.
"Ešte." hlesla. Zasmial som sa a s radosťou som sa prisal na jej pery. Jej ruky blúdili po mojej holej hrudi a moje ruky blúdili po jej nahej pokožke na krížoch.
"Máš ma rád?" odtiahla sa po chvíli.
"Nedávno som spoznal dievča, ktoré pre mňa znamená viac." zopakoval som a usmial som sa na ňu. Pohladil som ju po líci a ona si o moju ruku jemne oprela tvár.
"Monica? Koľko máš vlastne rokov?" spýtal som sa a ona sa začala smiať.
"Dvadsať dva." zaškerila sa.
"Ja dvadsať tri, mrkvička." usmial som sa a znova ju pobozkal.

...Zayn

Zobudil som sa a v hlave mi hučalo, aj keď sme včera nevypili ani kvapku alkoholu. Musím si zapáliť... pomyslel som si a tým opäť porušil svoje predsavzatie, prestať fajčiť. V kuchyni som našiel Liama, ktorý jedol cereálie. Vlastne pil.
"Ideš von?" spýtal sa.
"Dobré ráno," uškrnul som sa. "Hej, idem. Ideš so mnou?" prikývol a keď som otvoril presklené dvere na terasu, ovial ma vlhký vánok. Vytiahol som cigaretu a škrtol zápalkou. Po prvom potiahnutí som sa cítil inak. Hlava mi prestala trešťať, ale moje vnútro bolo ako smetisko myšlienok. Cigaretu som zahodil a povedal si, že už to svinstvo nikdy nechytím do ruky. Liam na mňa prekvapene pozrel.
"Čas na zmenu." pokrčil som plecami a uškrnul sa.

S chalanmi sme sa dohodli na dovolenke. Niall odchádzal na dva týždne domov, Liam bral Kath do Francúzska a Španielska, Harry odchádzal so sestrou do Číny na tri týždne, Louis s Monicou chceli ísť do Brazílie a ja s Taynou sme sa dohodli, že najskôr pôjdeme k mojim rodičom a potom na Kanárske ostrovy.
"Zayn, nenechám ťa všetko platiť." namietala v deň, keď sme sa o tom rozprávali.
"Ale necháš."
"Nenechám! Mám vlastné peniaze a ak by si našiel niečo lacnejšie tak..." ústa som jej zakryl rukou. Vrhla na mňa sarkastický pohľad.
"Prestaň. Nič lacnejšie vyberať nejdem, pretože Kanáry boli tvojim snom a ja chcem, aby si si užila dovolenku so mnou." žmurkol som na ňu.
"Bjhasjh..." mrmlala. Odtiahol som ruku.
"Prosím?"
"Budem sa hnevať! Zayn, naozaj nechcem, aby si míňal na takéto hlúposti."
"Aké hlúposti prosím ťa? Ja chcem míňať na tvoje sny. A žiadne námietky! Pôjdeme a ty nebudeš platiť nič, jasné?" dlho sme sa jeden druhému dívali do očí.
"Fajn," nahnevane rezignovala. "Ale vypneš si mobil." zaškerila sa. Uškrnul som sa a prikývol som.
O dva dni sme sa už lúčili s chalanmi a ich priateľkami. Louis ma s Monicou neprekvapil. Vedel som, že spolu skončia, pretože Monica bola ako Louisove druhé ja.
"Budete nám chýbať." usmiala sa na Kath a Liama, Tanya.
"Aj vy dvaja nám." objali sa a my sme konečne mohli opustiť hlavný stan.
Ku mne domov sme prišli o jedenástej ráno a na Tanyi bola vidieť únava, ale aj veľká nervozita. Moju mamu videla len jedenkrát, keď som prilietal do Londýna a mama šla so mnou, kvôli práci. Narýchlo som ich zoznámil, pretože Tanya sa ešte ponáhľala do školy. S otcom sa nikdy nestretla a moje sestry boli pre ňu malým plus.
"Zayn, bojím sa, že sa im nebudem páčiť." silnejšie ma chytila za ruku, keď sme vystúpili. Nebol to jeden z najprepychovejších domov v meste, ale bolo to jediné miesto, kde som sa cítil naozaj doma do mojich devätnástich rokov. Potom som ju spoznal.
"Prestaň, zlatko. Páčiš sa mne a to mi stačí." žmurkol som na ňu.
"Ale, ak ma nebude mať rada tvoja mama, dáš na jej rady a rozídeš sa so mnou." opakovala stále to isté dookola.
"Tanya, prestaň. Budeš sa im páčiť tak, ako sa páčiš mne. Ver mi." pobozkal som ju a objal okolo pása. Bola pevne rozhodnutá niesť svoj kufor a mňa k nemu nechcela pustiť. Smial som sa, no vedel som, že tým len zakrýva svoju nervozitu. Vošli sme dovnútra.
"Kufre nechaj tu," usmial som sa na ňu. Vyplašene na mňa pozrela a položila ho. "Sme tu!" zakričal som do útrob domu. Zhora som počul dva páry dupotajúcich nôh a roztvoril som náruč, do ktorej mi skočila Safaa.
"Vitaj doma, braček." zo schodov sa na mňa usmievala Waliyha. Podišiel som k nej a objal aj ju.
"Saf, Wal, toto je Tanya. Tanya, toto sú moje dve krásne, mladšie sestry."
"Ahoj. Veľa sme o tebe počuli." usmiala sa na ňu Waliyha a podala jej ruku. Tanya ju prijala a potešená jej zhovorčivosťou sa osmelila niečo povedať.
"Aj ja som počula veľa o vás." začervenala som a ja som mal chuť skákať od radosti, pokiaľ som si nespomenul, že rodičia ešte nevedia, že Tanya potratila. To, že je tehotná som im písal v emaili a odvtedy ma tu mama volala aspoň desaťkrát, lenže práca nepustí.
"Kde je Doniya?" spýtal som sa, keď som svoju staršiu sestru nikde nevidel.
"Rýchlo si odskočila do obchodu. Za chvíľu sú aj s rodičmi naspäť." ubezpečila ma Waliyha. Obrátil som sa k Tanyi. "Ideme sa vybaliť dobre?" prikývla a usmiala sa na mňa.

...Tanya

Jeho izba bola zariadene tak klasicky. Dvojlôžková posteľ, skriňa, stôl, stolička, malá knižnica a pár políc na drobnosti a plyšiaky ešte z X- Factoru. Steny boli oblepené plagátmi. Chris Brown, Megan Fox a ľudia, Boyce Avenue a mnoho ďalších. Najviac som sa smiala na troch plagátoch One Direction.
"To mi tu nalepili sestry." vyhováral sa.
"Jasné. Najväčší narcis na svete a nemal by tu svoj plagát. Ešteže máš sestry, lebo by si sa nemal na koho vyhovoriť." uškrnula som sa. Podišiel ku mne a pobozkal ma.
"Zayn!" ozvalo sa zdola.
"To je Doniya! Poď, zoznámim ťa." usmial sa a ťahal ma za ruku.
"Ahojte." usmievali sa na nás tri páry očí. Samozrejme, že som hneď očervenela.
"Dobrý deň." usmiala som sa na Zaynových rodičov.
"Tanya, toto je môj otec, moju mamu už poznáš a toto je Doniya, moja staršia sestra." usmial sa.
"Teší ma." podal mi ruku jeho otec. Potriasla som ňou a keď ma pustil, Doniya ma objala. Objatie som jej opätovala aj keď trošku zmätená. Zaynova mama si ma premeriavala.
"Aj mňa teší." začervenala som sa. Zayn ma stisol za ruku.
"Poďte do kuchyne. Určite ste veľmi hladní." Zaynova mama sa usmiala na Zayna a na mňa len vrhla zvláštny pohľad. Pochybovala som, že si ma niekedy obľúbi.
"Ja vlastne ani nie." usmiala som sa a sklopila oči.
"Ale to dieťa predsa musí z niečoho žiť nie? Si chudá a ako som počula aj modelka, takže ťa trápia diétami. Musíš jesť teraz za dvoch, nie?" veľavýznamne na mňa pozrela a ja som pochopila, prečo si ma tak premeriavala. Mala som byť v treťom mesiaci a moja bruško by bolo aspoň máličko vidieť.
"Aké dieťa?" zapojila sa do rozhovoru Doniya. Oči sa mi zaliali slzami.
"Mami, mala by si vedieť, že dieťa nečakáme." poznamenal Zayn a starostlivo na mňa hľadel. Sklopila som oči.
"Zayn, poď so mnou do kuchyne." povedala a vošla do nej. Zayn mykol plecami.
"Don, prosím prevedieš Tanyu po dome?" pozrel na sestru, tá prikývla a odišiel za mamou.
"Môžem malú otážočku? Mne totiž Zayn písal všetko." pousmiala sa.
"Samozrejme, pýtaj sa."
"Naozaj si chceš adoptovať černoška?" spýtala sa. Potichu som sa začala smiať.
"To bol Zaynov nápad. Mne by adoptované dieťa nevadilo, ale len pred troma mesiacmi som sa dozvedela, že deti nemôžem mať, tak nad tým ešte nerozmýšľam. Jasné, že jedného dňa chcem, ale takto som to trošku posunula. Chcem vyštudovať a spoznať svet." usmiala som sa. Doniya prikývla a tiež sa pousmiala.
"Okej, tak poď, toto je ob..." strhla sa, keď sme začuli krik z kuchyne.
"Ja som ti to hovorila! Využíva ťa! Zayn, toto dievča nie je pre teba! V jej pohľade je niečo veľmi nepríjemné. Určite klame a je s tebou len kvôli tomu, aby sa zviditeľnila." počuli sme ich mamu. Zažmurkala som, aby som sa zbavila sĺz, ktoré sa mi nahromadili v očiach. Doniya na mňa vystrašene pozrela a ja som sa rozbehla von. Vybehla som vchodovými dverami na ulicu a otočila som sa doprava. Rozbehla som sa a dobehla až do mesta. Na prvje lavičke v najbližšom parku som si sadla a rozplakala sa. Nerev! Nič iné nerobíš, len kvôli nemu plačeš. Všetky tvoje slzy sú spojené s ním... našepkával mi protivný hlas v mojej hlave. Chrbtom ruky som si utrela slzy a postavila sa. Rozhliadla som sa okolo. Vedľa mňa bol stánok so zmrzlinou. Zrazu som mala chuť vypadnúť odtiaľto a vrátiť sa do Londýna. Našťastie som so sebou mala mobil.
"Tanya." ohlásila som sa.
"Ja viem, zlatko. Stalo sa niečo?" spýtal sa starostlivo.
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 I.Blake I.Blake | Web | 28. února 2012 v 20:00 | Reagovat

Juuuuuuuuuuj! :( Skvelé a pri tom také smutné :( nech už je ďalšia!

2 Katherine Katherine | Web | 28. února 2012 v 20:04 | Reagovat

óóóó ďalšiu ďalšiu, lebo ma žerú mrle, keď neviem čo sa stane :D :P :D bol to Loui, či nie? :D ááá bože to je také úžasnéééé :*

3 Clare Clare | 28. února 2012 v 20:12 | Reagovat

krasne, aj keď smutnee :) určite to bol Louis :D

4 Gabi Gabi | Web | 28. února 2012 v 20:13 | Reagovat

kks :D nemám slov :-) a ten koniec ja ťa zaškrtím...

5 Sue Sue | 28. února 2012 v 20:21 | Reagovat

oooo ja sa neviem dockat porkacovania :P :*

6 annieenn annieenn | Web | 28. února 2012 v 20:27 | Reagovat

woow:)

7 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 28. února 2012 v 21:36 | Reagovat

Veľmi pekne napísané...ale smutné ;( Chudák Tanya :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama