I want 44

22. února 2012 v 18:42 | Tanya |  I want
majú to vo vrecku! :) aach naši najdrahší vyhrali Brits :) a mne to len viac pripomenulo, že som sa narodila na Slovensku a tých piatich asi nikdy nestretnem.. no a čo :) aj s mojou pomocou vyhrali takže som an seba hrdá :D no ale späť k téme.. dúfam že sa vám táto časť bude páčiť.. :) love you guys! you R amaZayn, briLiam, extraordiHarry, fabuLouis and phenomeNiall! ♥ xxx
"Dúfam, že si to trochu vyhriala, pretože mi je zima." striaslo ho.
"Miláčik, nezhasol si v kúpeľni." ukázala som na trojuholník svetla, ktorý šiel z kúpeľňových dverí.
"Dobre, už idem." postavil sa. Samozrejme, že keď sa vrátil vyslúžila som si pohľad naštvaného ježka. Ľahol si ku mne. Ja som sa oňho oprela a skončilo to tak, že som ležala na ňom na chrbte a on sa mi hral s vlasmi.


"Chceš sa o tom rozprávať?" spýtal sa po dlhej chvíli ticha. Pýtal sa to až vystrašene.
"Teraz nie. Dnešok si nechcem pokaziť. Som s tebou. To mi stačí."
"Ako chceš, ale zlatko... Zdá sa mi to alebo si schudla?" otočila som hlavu hore, aby som naňho videla.
"Možno trochu."
"Trochu? Dobre som ticho." povedal, keď si všimol môj pohľad.
Rozprávali sme sa do druhej, keď sme konečne zaspali.
"Miláčik? Nechceš s nami ten mesiac cestovať?" spýtal sa ma tesne predtým ako som zaspala.
"Porozprávame sa o tom zajtra, ale nevadilo by mi to. Dobrú." pobozkala som ho na konček nosa a ľahla si na pravý bok.
Zobudila som sa o desiatej kvôli škvŕkaniu v bruchu. Zayn spokojne ležal a díval sa na mňa.
"Dobré ráno." usmial sa, keď si všimol, že som hore.
"Dobré." odpovedala som bez úsmevu. Dnes mu musím všetko povedať. Dnes sa nejdem hrať.
"Si hladná?" prikývla som. "Zayn, počkaj. Musíme sa porozprávať."
"Ja viem. Donesiem nejaké jedlo, ty sa zatiaľ osprchuj a..." pozrel do zeme. Prikývla som a vytratila sa do kúpeľne.
Po osviežujúcej sprche som so stiahnutým žalúdkom prešla naspäť do Zaynovej izby. Sedel s nervóznym výrazom. Zasmiala som sa.
"Čo sa smeješ?" vstal a podišiel ku mne. Objal ma.
"Na tom tvojom výraze."
"Ten si ešte užiješ." trochu sa odtiahol a žmurkol na mňa.
"Jasné! Keď budeme staručkí, sedieť na verande vidieckeho domu a okolo nás budú pobehovať naše vnúčatá. Budeme mať dve dospelé deti a..."
"Tri zlatko. Najmenej tri." prerušil ma.
"A čo som stroj? Počkaj... Och môj Bože." oči sa mi naplnili slzami a rozliali sa mi.
"Čo sa deje?" spýtal sa, ale ja som nemala chuť sa smiať.
"Zayn ja... Klamala som ti." pozrela som naňho očami, z ktorých sa valili slzy.
"Čože?" so strachom na mňa pozrel.
"Klamala som chápeš? Ja naozaj neviem ako ma môžeš mať rád! Som... Nie som normálna." z očí mi tiekli vodopády.
"Tanya, čo sa deje?" chytil ma za ruku a prinútil pozrieť do jeho očí. Do tých nádherných, hnedých očí, v ktorých bol teraz strach o svoju lásku.
"Ja... Nebudeme mať deti."
"Čože? Nechápem. Prečo?"
"Pretože... Nemôžem mať deti." zviezla som sa na zem a otriasali mnou vzlyky. Zayn sa na zem zviezol so mnou a hľadel do prázdna. "Naozaj nechápem ako so mnou môžeš byť. Ako ma dokážeš ľúbiť, ak ma ešte ľúbiš. No tak, Zayn... Prosím, povedz niečo. Zayn?" pozerala som naňho a cítila, že je to koniec. Nič nehovoril. "Prosím, prepáč mi to. Povedz niečo! Zayn, prosím. Bolí ma, keď nič nehovoríš. Láska, povedz niečo. Je koniec? Je však? Och Bože. Ja... Prepáč mi to." povedala som, rýchlo vstala a utiekla z izby. Mohla som si myslieť, že budú v hlavnej miestnosti, ktorá spájala ich izby. Sedeli na gauči a hneď ako som vyšla, pribehol ku mne Louis.
"Tanya? Čo sa..." nedokončil, vymámila som sa mu z objatia a bežala smerom k výťahu. Neuvedomila som si, že budem musieť čakať. Cítila som na sebe pohľady štyroch najúžasnejších chlapcov pod slnkom.
"Je koniec dobre? Rozišiel sa so mnou!" zakričala som, obrátila sa k nim a moje kolená ma zradili. Pribehol ku mne Liam a zachytil ma. Asi som odpadla, pretože, keď som si znova uvedomila kto som, ležala som na gauči a vedľa mňa sedel Louis s Liamom.
"Čo sa stalo?" zašepkala som. Oči som mala stále plné sĺz, takže som videla rozmazane.
"Ja... Rozišiel sa so mnou."
"Povedal ti to?" spýtal sa Liam.
"Čo presne ti povedal?" opravil Liamovu otázku, Louis.
"Nepovedal nič. Len tam sedel a..."
"Čo sa vlastne stalo?" pozrel na mňa Liam. Práve túto otázku som nechcela počuť.
"Liam, ja nemôžem." pozrela som naňho s bolesťou v očiach. Prikývol a odvrátil sa.
"Idem za ním dobre? Upokoj ju trošku. Ja skúsim zistiť, čo ten idiot spravil." pošepkal, na moje prekvapenie, Louis Liamovi a odišiel za Zaynom do izby.
"Čo sa teda stalo, kráska?" prisadol si Liam ku mne.
"Nemôžem mať deti. Pri mojom potrate, o ktorom predpokladám všetci viete, sa mi v tele niečo.. pokazilo," uškrnula som sa pri tom výraze. "A doktor mi povedal, že nemôžem mať deti. Mám totiž už len jeden vaječník, ktorý pracuje len na polovicu, takže mám len mizivú šancu."
"Ale predsa niečo! Nevzdávaj to."
"Liam, ja sa nejdem upínať na nejaké prázdne nádeje. Nemám na to. A aj keby, čo by sa stalo, ak by sa to nepodarilo? Nie, nemôžem." slzy mi zázrakom prestali tiecť a ja som sa naňho pozrela.
"Zlatko... Mrzí ma, čo ti urobil." prikývla som a objal ma.

...Zayn

Ja idiot som tam sedel. Idiot! Spamätaj sa! Zbláznil som sa... myšlienky mi v hlave vírili ako tornádo. Kým som sa spamätal, utekala odo mňa s plačom. Čo sa stalo? Vráť sa! Potrebujem ťa! Neodchádzaj, prosím... Mal chuť som sa za ňou rozbehnúť, schytiť ju do náručia, pobozkať ju a povedať, že všetko je v poriadku. Ale ja idiot som sedel. Po chvíli mi do izby vošiel Louis.
"Čo sa stalo?!"
"Ja neviem. Ja idiot tu sedím! Odišla?" pozrel som naňho s nádejou v očiach.
"Neodišla, ale najskôr sa porozprávaš so mnou. Pozri Zayn, ty vieš ako veľmi mi na nej záleží. Neviem si ani predstaviť, čím prechádza. Neublíž jej. Ja viem, že ty ju miluješ. Patríte k sebe, to by si nevšimol len blázon. Ona miluje teba a ty ju. Tak vypadni tam a vysvetli jej, že si to nechcel..."
"Louis, ja viem, čo mám robiť. Nie som malý." prerušil som ho zostra. "Prepáč. Je pri nej Liam?"
"Hej. Harry šiel s Niallom na raňajky. Vieš, že keď je Niall nervózny, veľa je. Takže, ja odpracem Liama a máte voľný apartmán. Len to nepokaz dobre? Verím ti, braček." potľapkal ma po pleci a ja som s ním vyšiel z izby. Tanya aj Liam sa o niečom náruživo rozprávali. Tanya sa strhla, keď si ma všimla a mne to vrazilo nôž do srdca. Si nejaký sentimentálny, Malik...
"Liam? Necháme ich osamote dobre?" pozrel naňho Louis a pobrali sa smerom k výťahu.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Katherine Katherine | Web | 22. února 2012 v 18:52 | Reagovat

NO WAY!!!!! Tanya streľ si facku za to, že si to ukončila v takomto momente!!!! :D :D ešte pridaj jednu časť :D  povedz mi, čo budem robiť zajtra na písomkach ak si neprečítam pokračovanie? budem nad tým premýšľať, takže ak nechceš mať na svedomí moje zlé známky pridaj ďalej !!! :D :D pekne prosím, smutne koukám :D :*

2 J.S. J.S. | 22. února 2012 v 19:01 | Reagovat

ten Malik!!! :)  Tánička máš moju poklonu.. vlastne  aj Katherine! ja vás proste milujem..  aj  poviedky<3

3 LOVE ONE DIRECTION LOVE ONE DIRECTION | E-mail | 22. února 2012 v 19:02 | Reagovat

skvelé !!!!

4 Gabi Gabi | Web | 22. února 2012 v 19:13 | Reagovat

toto nemyslíš vážne? uplne dokonalá časť :-) kde sa to v tebe berie :-)

5 I.Blake I.Blake | Web | 22. února 2012 v 19:17 | Reagovat

wááááááááááá! až mi srdce zastalo...čosi, v žiadnom prípade..nie nie nie! oni sa nesmú rozísť!

6 Bíbs Bíbs | 22. února 2012 v 19:54 | Reagovat

Ano suhlsím :D..v tom najlepšom to skončilo! :Dnesmieš končiť, je to úžasné :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama