I want 41

19. února 2012 v 17:28 | Tanya |  I want
baby :) trošku som sa pohrala s vizuálnou stránkou :) dúfam že sa vám to páči ;) ďakujem za podporu.. dúfam že sa vám budä páčiť aj tieto časti, keďže nie všetky budú také veselé :) začalo ma baviť písať to zo Zaynovho pohľadu :) hope you like it! love you guys ;) xxxxxxxxxxxxxxx
P.S.: neplačte :) bude happyend ;) teda posnažím sa :) neviem čo ma napadne ;) táto časť je trošku dlhšia pretože neviem či sa mi zajtra podarí pridať ešte jednu :) dúfam.. uvidím podľa učenia ;) baby ste úžasné :*

Po troch dňoch ma pustili domov. Cítila som sa ako rozmaznaná, pretože prvé dni ma každý obskakoval. Zayn neprišiel nato, že som bola v nemocnici a ja som nechcela, aby to vedel. Už o pár týždňov ma čakajú ústne maturity. Takže som zase nabehla na kolobeh učenia s Katherine.

Môj strach zo Zaynovej reakcie a ostatné pocity spájajúce sa s mojím potratom som zatlačila do najskrytejších kútov mojej mysle. Príchod chalanov sa už blížil a ja som sa pripravovala ako im to poviem. No najhlavnejšou vecou bola pre mňa maturita. Podala som si prihlášku do Londýna. Vedela som, že ma Cambridge ani na Oxford nemám ale prihlášky som si podala na London school of economy and business (LSE), UCL a na Imperiall. college. Pohovory som mala o dva mesiace a s mojím priemerom som uspela hneď. Celé štyri roky, aj počas študovania s agentúrou som mala priemer po 1,5. Samozrejme, že som bola nervózna, ale to boli tiež pocity, ktoré odpočívali a naberali silu v kúte mojej mysle.
Piaty týždeň od odchodu chalanov, som to už nevydržala. Musela som sa so Zaynom porozprávať. Večer, keď som sa prihlásila na skype, mala som premyslené, čo mu poviem.
"Ahojte, chalani." trošku som sa zarazila, keď som ich tam videla všetkých.
"Ahoooj." ozvalo sa zborovo. Zaškerila som sa, aj keď som vôbec nemala chuť sa usmievať. Odvtedy, ako vo mne umrel môj drobček, umrel kúsok mňa. Ten kúsok, ktorý sa tak rád smial. Úprimne.
"Mmm... Zayn, môžem sa s tebou porozprávať? Ja viem, že je to len skype a webka, ale vážne s tebou potrebujem hovoriť."
"Chalani..." pozrel na nich.
"Jasné. Tak sa asi vidíme zajtra, Tanya. Ľúbime ťa! Ahoj!" usmiali sa a Zayn sa pozeral, až kým som nepočula buchnúť dvere.

...Zayn

Chalani v skutočnosti neodišli, ale uhli z dopadu kamery. Vedeli o všetkom, takže nemali dôvod odchádzať. A úprimne, bol som radšej, keď boli blízko mňa, pretože ak by Tanya povedala niečo, čo by mi ublížilo, vedel som, že oni by mi pomohli. Samozrejme, že ju zbožňovali tak ako ona ich ale...
"Zayn, potrebujem ti niečo povedať."
"Stalo sa niečo?" prikývla. Prebehol mnou mráz. Muselo sa stať niečo zlé...
"Vlastne... Áno, stalo." všimol som si, že z lampy, ktorú mala zasvietenú sa jej na líci objavil malú odlesk.
"Tanya? Ty plačeš? Panebože, čo sa stalo?" bál som sa.
"Ja... Zayn, my už nečakáme dieťa." povedala a rozvzlykala sa. Miestnosť stíchla. Nepočul som chalanov ani seba dýchať. Preboha nie... Nie, zlatko. Povedz, že len žartuješ...
"Oh my God..." nezmohol som sa na nič viac. Tanya mala sklonenú hlavu a plakala. Chcel som ju objať, upokojiť, pobozkať, utíšť... Bol som schopný urobiť všetko pre to, aby už neplakala. Už nikdy viac. Dovolil som si letmý pohľad na chalanov. Louisovi po líci stekala slza. Harry aj Niall sa ohúrene pozerali pred seba a Liam... Liam sa prekvapene pozeral na mňa. Louis vedel veľa o Tanyi a Liam vedel veľa o mne.
"Prosím, prepáč mi to." vydala zo seba počas vzlykov.
"Zlatko, Tanya, darling. Pozri sa na mňa. Ja ti nemám čo odpúšťať." smutne som sa na ňu usmial.
"Zayn ja... Všetko som to pokašľala. Všetko je moja vina." rozplakala sa ešte viac a mne sa z očí vyliali slzy.
"Láska, ja..." prerušilo ma otvorenie dverí. Naprázdno ich otvoril a zatvoril Louis.
"Zayn? Čo sa deje?" hral prekvapenie. Podišiel ku mne a zbadal Tanyu. Sklopené oči, ktoré sa raz za čas pozreli na mňa a ja som bol vďačný za každú stotinu, keď sa naše pohľady stretli. Nadával som v mysli, že nemôžeme byť spolu. Potrebujem ťa! Ani nevieš ako!
"Tanya? Damn, čo sa stalo?"
"Louis, ty si to vedel. Pamätáš, čo som ti povedala?" Louis prikývol na Tanyinu otázku.
"Fajn. Povedz mu to. Ja už nevládzem. Zayn, ešte raz mi prepáč..."
"Nemám ti čo, láska. A zopakujem ti to ešte tisíckrát. Milujem ťa, Tanya chápeš? Navždy." prerušil som ju. Mierne sa pousmiala.
"Milujem ťa. Dobrú noc." povedala a zrušila hovor. Vedel som, že táto noc nebude dobrá ani pre jedného z nás. Bezsenná, prebdená, tmavá noc.
Mrzí ma, ak som vám pokazila koncert. Ľúbim vás, chalani. Prepáčte mi to. Všetko. napísala mi ešte správu. Všetci si to prečítali.
"Damn!" vypustil zo seba Liam a objal ma. Rozplakal som sa ako malé dieťa. Znovu som sa cítil ako ten malý chlapec, ktorému sa v škole smiali, pre jeho vieru, pre jeho výzor, pre jeho pôvod a pre všetky možné dôvody. Nakoniec ma chalani dusili v svojom objatí.
"Louis? Nechceš nám niečo povedať?" pozrel naňho Harry.
"Asi už musím. Vieš, Zayn," pozrel na mňa. "Na Tomovej svadbe som sa s Tanyou rozprával o tom malom. Vtedy mi vravela, že... Že nevie, či sa má tešiť. Chcela ešte žiť. Chcela si užívať život a nechcela skončiť ako devätnásťročná mamička. Lenže potom, keď videla ako si reagoval, bola šťastná. Videl som jej to na očiach. Tešila sa na toho malého a vždy, keď sme sa o ňom rozprávali nepovedala mi inak ako, môj drobec. Zayn, mrzí ma to. Hovorím za všetkých. Ak chceš, môžeme zrušiť zajtrajší koncert a presunúť ho alebo..." nemohol som prestať plakať. Neplačem, no teraz som nemohol prestať. Moje dieťa. Nás drobec.
"Nie, Louis. Ja len... Bude vám chalani vadiť, keby ste ma nechali samého? Potrebujem si to trošku upratať v hlave. Ja..." chalani prikývli a po jednom vyšli z miestnosti. Niall, Harry, Louis. Liam ostal, no po chvíli tiež odišiel.
Nakoniec som zaspal okolo štvrtej nadránom. Nepamätám si, čo sa mi snívalo, ale zobudil som sa na to, keď mnou Harry triasol. Liam stál vedľa neho a obaja sa na mňa zdesene pozerali.
"Braček, to bol len zlý sen. Si v poriadku?" tíšil ma Liam. Už stýkrát som sa cítil ako malé dieťa.
"Liam? Harry? Nevadilo by vám, ak by ste tu ostali?" potreboval som niekoho pri sebe.
"Samozrejme, že nie. Aj tak už asi nezaspím." hlesol Harry a sadol si na gauč. Liam spravil to isté a po chvíli ticha som nadhodil tému koncert. Rozprávali sme sa až do desiatej, kedy prišiel Niall s tým, že máme poslednú šancu ísť na raňajky. Pousmial som sa, Harry zobudil Louisa a v tichosti sme prešli do jedálne.

...Liam

Ten jeho výraz asi nevymažem z pamäte tak ľahko. To utrpenie v jeho očiach. Ani jeden z nás si nevedel predstaviť, čo Tanya a Zayn teraz prežívajú.
guys, he needs your support.. tweetol Niall.
we are so sorry ´bout them Harry.
omg I can´t imagine this.. I´m so sad.. Louis.
we love you.. please stay together forever posledný tweet patril mne. Nenachádzali sme slová a potichu sme sa pobrali do svojich izieb. Ja som mal izbu so Zaynom a Niallom. Na Zaynovu posteľ si sadol Niall.
"Liam?" pozrel na mňa.
"Áno, Niall?"
"Som smutný. Damn! Prečo oni?! Prečo? To nie je fér. Decká, ktoré boli plné života a teraz toto. Prepáč, ale musel som. Dobrú noc." poprial mi, ľahol si na svoju posteľ a obrátil sa mi chrbtom. Ja som si ľahol na obľúbený ľavý bok s vedomím, že dnes nebude spať ani jeden z piatich členov One Direction. Harry s Louisom nakoniec prišli k nám o jednej. O pol druhej sme všetci zaspali. Ja aj Harry sme sa o siedmej zobudili na krik. Vbehli sme do vedľajšej izby a zobudili ho. Zayn sa mykal, no napokon sa prebudil.
"Braček, to bol len zlý sen. Si v poriadku?" prikývol. Ľahol si naspäť, no nezatvoril oči.
"Liam? Harry? Nebude vám vadiť, ak by ste tu ostali?" pokývali sme hlavou.
"Samozrejme, že nie. Aj tak už asi nezaspím." hlesol Harry a sadol si na gauč.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Katherine Katherine | Web | 19. února 2012 v 17:37 | Reagovat

to je krásne.... Tánička ty ma vždy dokážeš roplakať aj rozosmiať... milujem IW :) :) ... chudáčikovia Tayn...

2 Clare Clare | 19. února 2012 v 17:41 | Reagovat

práve plačem ako malá.. :) chudáčikovia..

3 LOVE ONE DIRECTION LOVE ONE DIRECTION | E-mail | 19. února 2012 v 17:44 | Reagovat

hrozne plačem :'( ale je to krásne :) daj dnes ešte jednu prosím :)

4 Sue Sue | 19. února 2012 v 18:08 | Reagovat

:((( nieee :/ preco? :/

5 Annie Annie | Web | 19. února 2012 v 18:09 | Reagovat

úžasné.-)

6 krpec_xx krpec_xx | 19. února 2012 v 18:22 | Reagovat

krása, krása, krása :) inak to už ani opísať neviem :) a my že sme úžasné? to ty si úžasná, a tvoja poviedka ešte viac! :))

7 Gabi Gabi | Web | 19. února 2012 v 19:13 | Reagovat

dokonalé, úžasné no nemám slov :-) jediná chyba je, že to je smutné, ale ono sa to napraví :-)

8 LOVE ONE DIRECTION LOVE ONE DIRECTION | E-mail | 19. února 2012 v 22:53 | Reagovat

mám takú prestavu že ten doktor sa mýlil a ona môže mať deti a potom znova otehotnie a budu mat bábenko :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama