I want 39

18. února 2012 v 17:02 | Tanya |  I want
baby ste perfektné :) ja na vás nemám slov.. :) dúfam že sa vám táto časť bude páčiť pretože po nej bude časť ktorú som písala so slzami v očiach.. :) aa predpokladám, že keď si prečítate koniec budete tušiť prečo ;) hope you like it! xxx
Do konca týždňa to vedeli všetci. Chalani, Andrea aj otec. Ten sa samozrejme tešil najmenej. A samozrejme, že som si vyslúžila jeho krik. Nevnímala som, keď na mňa kričal, aká som nezodpovedná. Myšlienkami som bola úplne inde. V nedeľu chalani odlietali. Na letisku prekvapivo nebolo nikoho. Žiadne fanúšičky, žiadni novinári. Len ľudia ponáhľajúci sa za prácou, rodinou alebo už kamkoľvek. Stála som pri ňom a ruky som mala položené na jeho krku.
"Budeš mi tak veľmi chýbať." opakovala som asi desiatykrát.
"Aj vy mne, zlatko." odpovedal mi rovnako.


"Dávaj si pozor. Uvidíme sa na vašom najbližšom koncerte, tu na Slovensku. Milujem ťa. Nezabudni na to, Zayn Malik. Budem ťa čakať. Drž mi palce, pri mojej maturite a okamžite mi zavolaj, keď prídete. Milujem ťa, milujem ťa, milujem..." zapchal mi ústa bozkom.
"Ja teba tiež. Budem na teba myslieť, každý deň. Zavolám ti hneď. Milujem ťa. Tanya, no tak. Ššš... Neplač, zlatko." zotrel mi dve slzy palcom. Začal ma bozkávať a prerušil nás až Louisov tichý hlas.
"Zayn, aj my sa s ňou chcem rozlúčiť." povedal a vytrhol ma zo Zaynovej náruče. Teraz ma pre zmenu stískal on.
"Drž sa tu, zlatko. Viem, čo si mi vravela o tom drobcovi a Zaynovi to nepoviem, ale mám pocit, že sa celkom tešíš. Však sa nemýlim?" pokrútila som hlavou a zasmiala sa. Tak dobre ma pozná. Potom som putovala náručiami všetkých chalanov. Napokon som aj tak skončila v tom Zaynovom.
"Dávajte si na seba pozor chalani. Ľúbim vás!" posledný krát sme sa pobozkali a potom sme si už len mávali. Zayn mal slzy v očiach.
"Miláčik neplač." stihla som mu zakričať.
"Milujem ťa!" zakričal mi naspäť a potom sa mi stratili. Bola som neskutočne šťastná, že je tam Katherine so mnou, pretože inak by som sa tam zrútila.
"No tak, zlatko, ššš..." tíšila ma. Oprela som sa o ňu.
"Poďme sa niekde opiť."
"Nemôžeš piť."
"Damn! Tak poďme aspoň na kávu. Potrebujem smrťáka." zasmiala sa a chytila ma pod pazuchu. "Wake up, dievča. Za chvíľu sú tu." usmiala sa.
"Jasné, dva mesiace." snažila som sa brať to pozitívne. Bohužiaľ. Až príliš som sa k nim pripútala.

Po mesiaci


Prvý týždeň bol najťažší. Snažila som sa učiť, no stále som myslela len na chalanov. Volali sme si každý večer a niekedy sa pripojil aj Louis, Liam, Harry alebo Niall. Najviac mi pomáhala Katherine. Práve preto sa do nášho rozhovoru so Zaynom najviac pripájala ona a Liam. Bola som objednaná k svojej gynekologičke, ktorá mi potvrdila tehotenstvo, no zároveň na upozornila, že je rizikové.
Druhý týždeň bol už o máličko lepší. Učilo sa mi ľahšie a chalanov som videla každý večer. Všetkých. Opisovali mi svoje dni. Užívali si koncerty, fanúšičky a atmosféru.
Minulý týždeň za mnou prišiel Ondrej. Vlastne za Tomášom, ale on nebol doma a tak sme sa rozprávali v kuchyni pri čaji. Konečne som sa cítila ako doma. Jane sa mi síce neozvala, ale nechala som to tak. Ona sa nechce rozprávať.
Minulý týždeň som maturovala. Áčka. Bola som na seba hrdá a patrične som to oslávila horúcimi malinami s Kath. Smiali sme sa a spomínali na školské časy.
Dnes je štvrtok a ja som zajtra opäť objednaná ku gynekologičke. Sedela som v kuchyni, keď zaštrkotali kľúče. Otec bol ešte v práci, takže to musel byť len Tom.
"Tánička? Si doma?" zakričal na prahu.
"Áno." usmiala som sa a rozbehla sa do predsiene. Stáli tam aj s Andreou a asi dvoma kuframi. Práve sa vrátili zo svadobnej cesty. Neviem ako sa im podarilo našetriť, ale boli na Kanárskych ostrovoch. Na dva týždne. Závidela som im.
"Welcome home." žmurkla som na nich.
"S angličtinou teraz na mňa dlho nechoď." zasmiala sa Andrea a objala ma. Potom som skončila v dusivom objatí svojho brata, ktoré mi pripomenulo objatie mojich piatich lások. Potriasla som hlavou aby som si vyjasnila myšlienky.
"Okej, vybaľte sa a ja si zatiaľ odskočím." usmiala som sa a pobrala sa do kúpeľne. Naozaj som potrebovala ísť na záchod. Nie! Nie, nie, nie, nie! Vydrž drobec. Musím ťa zachrániť. panikárila som, keď som zbadala, že krvácam.
"Tomáš?" vbehla som mu do izby.
"No?" ozval sa mierne unavene.
"Odvezieš ma do nemocnice?" obaja na mňa prekvapene pozreli. "Krvácam." povedala som a rozplakala sa.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sue Sue | 18. února 2012 v 17:06 | Reagovat

nieeee ja chcem Malika - juniora :///

2 annieenn annieenn | Web | 18. února 2012 v 17:27 | Reagovat

super:)

3 Katherine Katherine | Web | 18. února 2012 v 17:54 | Reagovat

toto mi nerob! rýchlo pridaj ďalej...preboha, veď Taynovi Malikovi junorovi sa nesmie nič stať!!! óóóch ti nie.... PS: horúce maliny :D :D ja ťa zbožňujem :*

4 LOVE ONE DIRECTION LOVE ONE DIRECTION | E-mail | 18. února 2012 v 18:12 | Reagovat

skvelé..daj dnes ešte jednu prosím :)

5 Tanya Tanya | Web | 18. února 2012 v 19:22 | Reagovat

posnažím sa ešte jednu ;) a ďakujem.. veľmi si to vážim.. :)

6 LOVE ONE DIRECTION LOVE ONE DIRECTION | E-mail | 18. února 2012 v 19:28 | Reagovat

ďakujéém dopredu  :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama