I want 36

14. února 2012 v 19:44 | Tanya |  I want
každý je dnes nejaký sentimentálny.. všimli ste si to tiež alebo som sama? pred chvíľou som sa "učila" a rozmýšľala nad touto poviedkou.. som strašne rada že ju čítate a dopredu vás chcem upozorniť že o pár častí nastane taký menší zvrat.. :) pôvodne som túto časť chcela rozdeliť ale nakoniec som to nechala tak.. hope you like it.. love you guys! xxx
P.S.: chcela som tu dať niečo iné.. niečo menej romantické.. :) aj keď je Valentín.. nejdem sa tu rozpisovať.. :) všetkým teda happy Valentine´s day! aj tým nezadaným (nám) ktorí si pozrieme nejakú trápnu romantickú komédiu, zjeme mliečnu Milku a pôjdeme spať ( let´s waste time, chasing cars ;)).. :) xxxxxxx love you guys.. aspoň v takejto podobe vám to chcem povedať ja.. Ďakujem ;)

Dobrých pätnásť minút sme sedeli na posteli a rozprávali sa o všetkom možnom i nemožnom. Posledných päť minút sme sa len smiali na zážitkoch z môjho detstva. Ako som nešikovne spadla z trojkolky, ako som sa potkla na rovine bez jedného kameňa alebo ako som si pustila na nohu ťažkú tašku tak, že som si vyvrtla členok.
"Večera!" počuli sme zdola a pobrali sme sa jesť. Vyhladla som už na nákupoch, no nemala som chuť na nič teplé a do potravín sa mi ísť nechcelo.
"Konečne!" rozžiaril sa Niall, keď videl prestretý stôl.
"Špagety!" zaškeril sa Zayn.
"Harry!" uškrnul sa Louis a Harry ho rypol pod rebrá. Zasmiali sme sa a posadali si okolo stola, ale chýbali dve stoličky. Pozrela som na Zayna.


"My pôjdeme do mojej izby dobre?" prikývol, ja som zobrala taniere a vyšli sme hore. Sadli sme si na posteľ.
"Nakŕmim ťa." žmurkol na mňa. Usmiala som sa. "Zatvor oči." povedal mi. Poslúchla som a namiesto teplého jedla som pocítila jeho mäkké, sladké pery, ktoré si žiadali moju pozornosť. Chytila som ho pevnejšie za tvár a užívala som si pocit, že po týždni sme sami. Po dlhých sekundách som sa odtiahla.
"Predjedlo bolo skvelé, dúfam, že dezert bude ešte lepší." žmurkla som naňho. "A teraz jedlo." zasmial sa a ja som si nabrala plnú vidličku špagiet. Zjedla som to a za svoj čin som si vyslúžila pohľad naštvaného ježka. Usmiala som sa a na vidličku som nabrala polovičnú porciu.
"Otvor ústa." naštvaný ježko. "Otvor ústa!" začalo mi mykať kútikmi. Konečne ich otvoril a sám si pritiahol moju ruku a zjedol to.
Po pol hodine kŕmenia, bozkávania a šantenia sme mali obidvaja prázdne taniere. Škerili sme sa na seba.
"Ukážeš mi šaty?"
"Nie." vyplazila som mu jazyk.
"Urob to ešte raz a uvidíš."
"Teba už vidím a nič iné vidieť nechcem."
"Schovaj ten jazyk!" naštvaný ježko. Zasmiala som sa. Usmial sa na mňa a pri jeho úsmeve som sa roztopila.
"Poďme sa prejsť." žmurkol na mňa. Prikývla som. Rifle, tričko, tenisky a zbehla som dole schodmi.
"Oci, ideme sa prejsť dobre?" on prikývol. Hneď ako som prišla tak ma vyobijímal a vystískal najviac ako vedel. To ešte nevedel, že je tu aj Zayn. Samozrejme, že o ňom počul, no nechcel, aby tu bol. Videla som v jeho očiach tú žiarlivosť, že mu niekto ukradol jeho dcéru.

Prešli sme celé mesto a domov sme sa vrátili až o pol desiatej. Mne bola trošku zima a Zaynovi sa chcelo spať.
"Tánička, môžeš sem prosím prísť?" zakričal na mňa Tomáš z kuchyne.
"Prepáč, za chvíľku som hore." usmiala som sa a pobozkala som Zayna. Prešla som do kuchyne, kde sedel Tom aj otec.
"Čo sa deje?"
"Kde si bola?" vyletel na mňa otec. Nechápala som prečo.
"Boli sme vonku. Vravela som ti to."
"Je pol desiatej!" začal na mňa zvyšovať hlas.
"Mám osemnásť! Nie som malé dieťa! A v šestnástich ti vôbec nevadilo, keď som domov chodila o desiatej, tak ja naozaj neviem čo ti vadí." snažila som sa hovoriť pokojne.
"No a čo! O deviatej si mala byť doma!"
"To nemyslíš vážne! Mám aj svoj život, už pochop, že nie som to malé decko!" zvýšila som hlas a otočila sa, že vyjdem z kuchyne. Jeho poznámka ma však zamrazila.
"Zajtra nikam nejdeš."
"Prosím?!" obrátili sme sa naňho s Tomášom naraz.
"Nikam nejdeš! A ten tvoj chalan už vonkoncom! A vôbec! Ani jeden!"
"Toto nemyslíš vážne." hlesla som.
"Otec, prestaň! Ty nemáš právo rozhodovať kto pôjde na MOJU svadbu! Je to moja sestra a oni sú jej priatelia! Pôjdu všetci!" bránil sa Tomáš.
"Tak fajn. Aj keď neprídem ja?" hral nám na city.
"Teraz si robíš srandu."
"Nie, nerobím, moja drahá! Buď pôjdu oni alebo ja!" pozrel sa na Tomáša.
"Nechaj to tak, Tom. Nejdem ja. Je to tvoj otec. Ja ti poprajem všetko najlepšie aj tu." hlesla som so slzami na krajíčku a vybehla z kuchyne. Na schodoch som našla sedieť všetkých. Chalanov aj Andreu. Všetci na mňa pozerali ohúrene.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 LOVE ONE DIRECTION LOVE ONE DIRECTION | E-mail | 14. února 2012 v 19:52 | Reagovat

jedným slovom..skvelé..a ak ta mozem poprosit daj dnes este jednu..plíííííís :)

2 Katherine Katherine | Web | 14. února 2012 v 19:53 | Reagovat

Krása :) neviem ako to inak vyjadriť :) nádhera :) Wonderful :D ... PS: ja tak milujem toho nasratého ježka :D :*

3 Sue Sue | 14. února 2012 v 19:58 | Reagovat

to preco?? :OOO nieee ja som chcela svadbuu ! :/ :* zas sa to zamotava ! :)

4 annieenn annieenn | 14. února 2012 v 19:58 | Reagovat

skvělé:)

5 krpec_xx krpec_xx | 14. února 2012 v 20:05 | Reagovat

kráása ako inak :) a ten naštvaný ježko ma vždy dostane :D

6 Tanya Tanya | Web | 14. února 2012 v 20:18 | Reagovat

ďakujem .. ani neviete ako veľmi to pre mňa znamená :) .. dnes už ale ďalšia časť nebude.. :) ešte raz baby- ĎAKUJEM! xxx

7 Zuzkaaa Zuzkaaa | E-mail | 14. února 2012 v 21:36 | Reagovat

Naštvaný ježko :-* Milujem ho :-* Viem si to aj živo predstaviť :D...Som zvedavá aký bude ten zvrat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama