I want 35

13. února 2012 v 19:41 | Tanya |  I want
baby áno ja viem že teraz vás asi najviac zaujíma Tell Me a Lie tak ako mňa ale budem vďačná ak si prečítate túto časť :) hope you like it.. xxx
P.S.: ako vždy: thank you for your massive support ;) you guys are amaZayn ;) baby naozaj ste všetky úžasné a som rada, že čítate moje myšlienky.. bohužiaľ mám zase veľa učenia (to už asi nikdy neskončí však?!) tak sa mi nepodarí pridať viac ako jednu časť.. maximálne tak rozdelenú, ale míňa sa mi to, čo mám predpísané a ja musím hľadať nové nápady.. ale aj tak.. ste skvelé darlings ;)

Piata kapitola: Ja som sa zbláznila!


Po náročnej ceste sme akurát zastavovali pred naším domom.
"Chalani! Sme tu!" usmiala som sa na nich. Z príručnej tašky som vytiahla kľúče. Je jedna hodina. Otec by mal byť ešte v práci.
Vytiahli sme si kufre, zaplatili taxíky a ja som odomkla dvere. Privítala ma vôňa domova. Zhlboka som sa nadýchla. Chalani trpezlivo čakali vonku. Nechali ma privítať domov.
"Vitajte na Slovensku. U mňa doma." povedala som, otočila som sa k nim a usmiali sme sa na seba. Vošli sme dovnútra a kufre sme nechali ležať v chodbe. Poukazovala som im dom. Do mojej izby som však nevošla. Nechcela som. To si musím vychutnať.


"Dobre chalani, toto je vaša izba." povedala som a vošli sme do hosťovskej.
"Jedna posteľ?" Louis sa zatváril kyslo a žmurkol na Harryho.
"Áno, jedna posteľ. Dvaja môžu spať v obývačke. Na gauči."
"A Niall bude kde?" spýtal sa Zayn a žmurkol na mňa.
"Ty budeš u mňa a Niall asi s Liamom." zasmiali sa.
"Okej, takže sa tu vybaľte a... Dáte si kávu?" všetci prikývli a ja som si priznala, že aj ja budem potrebovať môj najneobľúbenejší nápoj. Chalanov som nechala vybaliť sa a prešla som do kuchyne. Usmiala som sa pri myšlienke na let. Stále sme sa smiali. Sedela som pri Zaynovi, Louisovi a Niallovi. Pred Louisom sedel Harry, pred mnou Liam a vedľa neho Katherine. Tú však na letisku čakali rodičia. Objali sme ju všetci aj keď sme sa dohodli, že sa zajtra stretneme v meste. Liam ju držal o trošku dlhšie ako bolo treba no nikto si to nevšimol.
"Pomôžem ti?" zjavil sa pri mne Liam. Nadskočila som.
"Hop, prepáč. Nechcel som ťa vystrašiť. Nie som až taký škaredý." zasmiala som sa.
"V pohode. Vybalený?" usmiala som sa a zaliala kávu.
"Nie. A nemienim sa tam teraz vrátiť, pretože je tam hotový blázinec. Uťahujú si zo mňa a Zayna a prekrikujú sa, kto sa vybalí prvý." povedal a zhora sa ozval úder o zem. Všetko stíchlo a potom sme počuli štyri páry nôh utekajúcich dole schodmi. Pozreli sme sa na seba.
"Čo sa deje?" Zayn vstúpil do kuchyne so svojou frázou.
"Skôr, čo sa dialo hore?" spýtal sa Liam. "Dúfam, že ste nič nerozbili." pozrel naňho mierne karhavo.
"Liam! No tak, máme dva týždne voľno! Už sa upokoj. Ja chcem tiež urobiť dojem." žmurkol na mňa Zayn.
"Vy ste blázni. Chalani! Káva!" zakričala som do útrob domu. Do kuchyne hneď pribehli zvyšní traja.

Prvý týždeň ubehol ako voda a my sme sa už pripravovali na svadbu. Bol piatok, keď som si s Andreou mala ísť vyzdvihnúť šaty. Mala som vybrané nádherné kráľovsky modré, po kolená. K nim moje milované púdrové lodičky, ktoré som si skoro zabudla v Anglicku, keď mi pri balení vypadli z kufra.
"Tánička. musíš mi pomôcť." zavolala na mňa Andrea z kabínky. Keď som prišla prvýkrát späť na Slovensko, zoznámili sme sa bližšie a obľúbila som si ju.
"Zaviazať?" zasmiala som sa a odkryla záves kabínky. Zaviala som jej šnúrky na korzete. "Otoč sa." povedala som. Predviedla mi nádherné šaty, ktorých sukňa nebola veľmi nazberaná a korzet bol úžasne ozdobený. Trošku skromne, ale to mu ešte viac pridávalo na kráse. Sukňa bola zúžená až do kolien, kde sa rozvinula, ako kvet kálie.
"Si krásna." usmiala som sa na ňu.
"Ďakujem." začervenala sa. Už v Švédsku som si všimla, že je tichšia a skromná. Pri Tomášovi sa ale z nej stáva akoby iný človek. Je plná života a radosti. A lásky.
Vrátili sme sa domov unavené, no šťastné. Pobehali sme ešte zopár obchodov, nakúpili bižutériu a pokecali pri čaji. Hneď ako sme vošli nás privítal búrlivý smiech, ktorý vychádzal z obývačky.
"Čo sa deje?" Zaynovu frázu som použila na privítanie šiestich chlapov, ktorí sedeli v obývačke pri zapnutej telke, ktorú si nikto nevšímal. Všetci sa usmiali na miesto, odkiaľ vyšiel môj hlas a vzápätí sa Tomáš postavil, aby nás privítal. Mňa objal a pobozkal Andreu.
"Ahojte dcérky." usmial sa na nás otec. Od kedy som tu bola naposledy, mierne pribral a konečne dostal opäť zdravú farbu. Pobozkala som ho na líce.
"Idem sa hore zložiť." poznamenala som a vyšla po schodoch. Zatvorila som dvere izby a šaty som zavesila na vešiak. Niekto zaklopal.
"To som ja, Liam." dodal zbytočne.
"Jasné, poď ďalej."
"Ahoj. Ako bolo na nákupoch?" opýtal sa zdvorilo.
"Ako vždy. Chcel si sa rozprávať, však?" prikývol.
"Ja... Chcel som sa opýtať, či nevieš, čo o mne hovorí Katherine." poklepala som po posteli, aby si sadol.
"Náhodou viem. Ale to ti je aj tak nanič, pretože ti to teraz nepoviem. Verím, že keď zajtra príde, povie ti to sama." usmiala som sa.
"Ona príde?"
"Samozrejme. Je to moja najlepšia kamarátka a tak ju Tomáš dosť dobre pozná." povedala som a pri spomienke na moje najlepšie kamarátky som zvesila kútiky. Jane sa mi neozvala už dva roky. Asi sa urazila, že som šla do Anglicka. Nevedela som, čo sa deje, no aj tak som jej poslala pozvánku. Dúfala som, že príde.
"Aha, jasné. Mimochodom, smiem ťa vidieť v tých šatách? Prvý?" dodal. Usmiala som sa.
"Okej. Seď tu, ja sa hneď vrátim." povedala som, schmatla šaty a cez chodbu prebehla do kúpeľne. Rýchlo som sa do nich navliekla a vykukla z dverí, či niekto nejde. Hlasy sa ozývali z kuchyne, takže som sa vrátila do izby. Pri Liamovi teraz sedel aj Louis.
"Prepáč, ale nasťahoval sa tu a nechce ísť preč." ukázal Liam na Louisa. Zasmiala som sa.
"Páni, vyzeráš nádherne." usmiali sa na mňa obidvaja a ja som cítila, že mi stúpa červeň do líc.
"Ak si vymýšľate, tak si ma neprajte." žmurkla som na Louisa, pretože som vedela, že si neodpustí poznámku.
"Zayn sa má." povedal hneď ako som dokončila svoju myšlienku. Pozrela som sa do zrkadla a moje šaty ma znovu ohúrili. Bez ramienok, s krátkou sukňou, ktorá mi nesiahala ani po kolená.
"Vraveli sme, že vyzeráš úžasne." cítila som na sebe Liamov úsmev.
"Dobre chalani, nikomu nepoviete, že ste ma videli dobre?" prikývli a ja som sa prešmykla do kúpeľne a z izby som ešte schmatla tepláky a tielko. Prezliekla som sa, šaty som si znovu dala na vešiak a zavesila do skrine.
"Mimochodom, Liam, čo sa teda stalo s Kath?" opýtala som sa, keď Louis odišiel.
"No vieš, keď som bol s ňou večer predtým ako sme odlietali, pobozkal som ju. A ona mi takpovediac ušla."
"Ušla?" nechápala som o čom hovorí.
"No, ja som ju pobozkal, usmiali sme sa na seba, povedali si dobrú noc a ona odišla."
"A čo si čakal?" zasmiala som sa.
"Ja neviem. Asi som hlúpy, však?" zdvihli sa mu kútiky úst.
"Nie si hlúpy, Liam Payne. Obaja ste len trošku hanblivý." žmurkla som naňho.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 annieenn annieenn | 13. února 2012 v 20:08 | Reagovat

dokonalé:)

2 Sue Sue | 13. února 2012 v 20:12 | Reagovat

woooow !! :)) :*** krásne

3 Katherine Katherine | Web | 13. února 2012 v 20:21 | Reagovat

Milujem ťa a to nepreháňam!!!!!! :* :* :* toto je rak krásna časť až mi vybuchne hlava :D :* usmievam sa ako priteplenec :D :D ... och och och :* :* PS: moja drahá neštvi ma :* vieš, že IW je naj a vždy bude :D je to moja láska :* (teraz som zakrila Harrymu a Liamovi uši, aby to nepočuli, lebo by žiarlili :D) :D ... wááá ale ten Liam je taký zlatý :*

4 I.Blake I.Blake | Web | 13. února 2012 v 22:47 | Reagovat

Dievča, dnes som si konečne našla čas na túto poviedku a poviem ti, že sa mi začína páčiť! skvelé :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama