I want 17

4. února 2012 v 14:30 | Tanya |  I want
trošku dlhšia a večer bude ešte jedna ;) ďakujem všetkým, ktorí to čítajú.. znamená to pre mňa veľa .. aby som nezabudla tak túto časť chcem venovať Zuzke.. :) moja Sue.. hope you like it xxx :*

"Och myslíš Car... Vieš ja..." nevedel, čo má povedať.
"Ako chceš. Je to tvoja vec. Len som si myslela, že si iný." povedala som a ukončila som hovor, odhlásila sa z twitteru, facebooku aj skypu. Potrebovala som si vyčistiť hlavu. Pozrela som na hodiny. Trištvrte na päť. Kašlem na to! povedala som si a len v tielku, rifliach a teniskách som vyšla von. Bolo mi trochu chladno, ale bolo mi to úplne jedno. Flákala som sa po meste asi hodinu, keď mi už začalo byť poriadne zima, tak som sa vrátila na hotel. Na mobile som mala desať prijatých esemesiek, a dvanásť zmeškaných hovorov. Posledný pred desiatimi minútami. Z esemesiek som čítala len prvé slová a okamžite ich mazala. Chcem... Vysvetlím... Keď sa vrátiš... Musím... Viem... Môžeš... Prosím... Nechcem... Mal som... Ľúbim...


Ako som vymazala poslednú, zazvonil mi mobil. Mala som chuť položiť, ale keď som sa pozrela na displej, bolo tam Tomášove meno namiesto Zaynovho. Zrušila som ho a zapla som notebook. Prihlásila som sa na skype a zavolala Tomášovi.
"Ahoj braček!" usmiala som sa do webkamery.
"Ahoj maličká!" usmial sa na mňa tiež.
"Kde si?" spýtala som sa, lebo okolo neho bol poriadny hluk.
"Hm... V Štokholme." žmurkol na mňa.
"Čo..čože?!" začala som výskať od radosti.
"No tak maličká kľud!" zasmial sa na mne. "Sedím v jednej reštike. Meno sa začína na A s krúžkom. Vieš ktorá?"
"Jasné! Vychádzky máme do siedmej. Stihnem ťa?" usmiala som sa.
"Samozrejme. Čakám ťa tu."
"Dobre a nikam nechoď! Za chvíľu som tam!" povedala som a odhlásila som sa.

"Tomáš!" zakričala som na brata, keď som ho uvidela. Vrhla som sa mu okolo krku, takže skoro spadol. Vedľa neho sedela nejaká sympatická blondína.
"Tánička! Moja maličká! Och, ako veľmi si mi chýbala!" povedal a odtiahol sa. "Ako veľmi si sa zmenila." poznamenal, keď si ma prezrel od hlavy po päty.
"Ale prosím ťa." začervenala som sa.
"Sadni si. Mimochodom toto je Andrea. Moja priateľka. Vieš, preto som tu. Chcel som ti ju predstaviť." usmial sa. "Sme tu tak povediac na výlete."
"Ahoj. Som Tatiana. Tanya. Zvykla som si na to. A čo? Škola ako?" žmurkla som na Tomáša.
"Máme po skúškovom, takže..."
Strávila som s nimi hodinu a potom ma šli odprevadiť na internát.
"Braček a kedy odchádzate?" opýtala som sa.
"Pozajtra. Mali sme tu taký predĺžený víkend. Ozaj! Mám ťa pozdravovať od otca a toto ti posiela. Je to od nás obidvoch." povedal a podával mi obálku.
"Aj ja ho pozdravujem, ale zbláznili ste sa? Peniaze si od vás nevezmem! Po prvé, ty študuješ a po druhé otec si ledva zarobí pre seba." povedala som a ruku mu odtlačila čo najďalej od seba.
"Po prvé, popri škole robím a po druhé, otec sa trošku spamätal a povýšili ho, takže ti bude posielať trochu viac peňazí. A ja peniaze nepotrebujem."
"Ale samozrejme, že potrebuješ! Do kelu Tomáš, nehnevaj ma." povedala som a cítila som, že prehrávam.
"Žiadne také sestrička. Vezmeš si ich a basta." povedal a strčil mi ich do ruky.
"Panebože! Tak teda ďakujem. Veľmi, veľmi, veľmi ti ďakujem." objala som ho a pritlačila si ho k sebe.
"Takže, zajtra sa drž v škole. Stretneme sa tam kde dnes, ale už skôr dobre? O štvrtej, lebo si ťa chcem užiť. Mám ťa rád maličká." povedal a dal mi pusu na čelo.
"Aj ja teba. A dobrú noc! Ahojte!" pozdravila som ich a utekala do izby. Tam som si so širokým úsmevom sadla a prerátala peniaze. Nie! Nie, nie, nie, nie, nie! Tisícka. Neverila som vlastným očiam. Ešte tam bol list. Od otca.
Drahá dcérenka!
Veľmi mi chýbaš, no viem, že keď si odchádzala, tak som výchovu o Vás nezvládol. Mrzí ma to. Dúfam, že sa máš dobre a že si niekedy spomenieš aj na svojho otca. Keby to písala mama, tak by Ti napísala veci, na ktoré ja nemám odvahu, ale ver mi, že ich k Tebe aj Tomášovi cítim. Drž sa mi, moja malá Angličanka! Dúfam, že ma čo najskôr prídeš pozrieť! Veľmi mi chýbaš. Nám obidvom. Tomášovu Andreu si už asi stretla. Veľmi milá osoba. Stará sa o mňa, keď nevládzem, ale v práci ma povýšili, takže Ti môžem posielať do tvojho vysnívaného Anglicka viac peňazí. To, čo som Ti poslal teraz, je veľmi málo, ale hádam Ti to vystačí. Uži si Švédsko krásna Tanya.
P.S.: Áno, už som sa dopočul, že si nechávaš hovoriť Tanya, tak odteraz Ťa budem tak volať aj ja dobre? Chýbaš mi. Mám Ťa veľmi rád dcérenka! Drž sa.
S láskou otec.

List som dočítala a vložila s peniazmi naspäť do obálky. Slzy som nechala tiecť po mojej tvári a ľahla som si na posteľ. Zavrela som oči a rozmýšľala som nad tým, aké to bolo, keď žila mama. Kým sa rodičia nerozviedli.
Zaspala som a zobudila som sa až o polnoci, na to, že mi zvonil mobil. Nepozrela som sa na displej, len som zdvihla.
"Prosím?"
"Tanya? Zobudil som ťa však? Prepáč mi to." zaznel mi v uchu Zaynov hlas a ja som okamžite spozornela.
"Čo chceš?" spýtala som sa dotknuto.
"Chcem ti to vysvetliť... Ale nemôžem takto. Nie, keď ťa nevidím. Vraciaš sa až o dva týždne však?" slzy mi zase začali tiecť po tvári. Nechaj ma tak!!!
"Hm." nedokázala som normálne rozprávať.
"Dobre, budem ťa čakať na letisku. Ozveš sa mi? Prosím! Naozaj s tebou potrebujem hovoriť."
"Fajn, ozvem sa ti, keď budem vedieť, že kedy mi odlieta lietadlo dobre?" snažila som sa hovoriť chladne, ale stále mi neprestávali tiecť slzy.
"Dobre. Ja... Nechcem, aby si trpela. Nechcel som ti ublížiť. Ver mi, prosím. Neviem či sa to teraz hodí ale... Mám ťa naozaj rád." povedal a ja som okamžite zložila a prepukla do plaču. Rozbehla som sa do kúpeľne a vyvrátila dnešnú večeru. Bolo mi zle, bola som slabá a zničená. Zaliezla som do sprchy a o pol deviatej som si šla ľahnúť. Prekvapivo som zaspala hneď a zobudila sa o šiestej ráno. Budík mi ešte nezvonil, tak som ho vypla a šla sa umyť.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Zú | 4. února 2012 v 14:36 | Reagovat

uplne uzasne senzacne neskutocne famozne carovne a neviem co este !! :* :D

2 Katherine Katherine | 4. února 2012 v 14:57 | Reagovat

to bude problém vyčkať do večera :D

3 Gabi Gabi | Web | 4. února 2012 v 17:41 | Reagovat

uplne dokonalé :-) je hrozné čakať na dalšie časti ked to človeka baví...

4 Tanya Tanya | Web | 4. února 2012 v 17:45 | Reagovat

prepáčte že až večer ale keď  sa dozviete že sa máte učiť na písomku z predmetu, ktorý sa za jeden deň nenaučíte tak.. mrzí am to ale sľubujem vám že o dám teda dlhší.. a ďakujem za pochvaly... xxx :)

5 Gabi Gabi | Web | 4. února 2012 v 17:55 | Reagovat

[4]: v pohode len sa uč ja mám toho tiež nad hlavu ale nechce sa mi učiť sa, tak to zas ako vždy nechávam na nedelu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama