I want 15

3. února 2012 v 21:36 | Tanya |  I want
lásky moje :) je to tu.. moja ibľúbená časť, na ktorú som myslela už na začiatku.. hope you ike it! xxx :)

O šiestej som sa postavila pred skriňu a obliekla si čierne legíny, dlhý sveter a obula som si Nicoline púdrové lodičky. Prehodila som si malú taštičku cez plece, na krk zavesila prívesok v tvare husľového kľúča, objala Nicole a vyšla z domu. Chcela som sa prejsť. Vyšla som do prekvapivo teplého večera. Sadla som si do Green Parku na jednu z lavičiek a zavrela oči. Predstavila som si Slovensko a Tomáša. Predstavila som si, ako ho objímam a ako ma on drží v náručí. Napadlo ma, že mu pošlem esemesku. Okamžite som otvorila oči, vytiahla mobil a naťukala pozdrav z Londýna s informáciou, že pôjdem do Švédska. Odoslala som. Pozrela som sa na hodinky na mobile, ktoré ukazovali pol siedmej. Zdvihla som sa a pomaly som kráčala k Nando´s. Napriek tomu, že som šla pomaly prišla som tam o trištvrte na sedem. Sadla som si do boxu, ktorý bol úplne vzadu a objednala si len kolu. Musím šetriť. O pár minút som videla, že pred vchodom je nejaký ruch. Usmiala som sa. Niekto v kapucni vošiel dovnútra, obzrel sa a vyšiel smerom ku mne. Dal si dole kapucňu a ja som sa usmiala do jeho úžasných očí.


"Ahoj." pozdravil ma.
"Ahoj. Nesadneš si?"
"Prepáč, ale musíš ísť so mnou." pozrel na mňa vážne.
"Dobre ale... Povieš mi kde je Zayn?"
"Čaká na teba. Ale nie tu. Zaveziem ťa tam. Poď." podal mi ruku Louis. Zdvihla som sa, chytila ho za ruku a vyšli sme von.
"Louis, kto je tá mladá dáma?" kričali reportéri.
"Je to, to dievča, ktoré bolo včera so Zaynom na nočnej prechádzke?"
"Louis, prosím odpoviete nám?" prekrikovali sa a Louis ma ťahal za ruku. Predierali sme sa k jeho autu. Otvoril mi dvere spolujazdca a sadol si na miesto vodiča.
"Povieš mi kam ideme?" zasmiala som sa.
"Nie. Otoč sa mi chrbtom."
"Prečo?" nechápala som.
"Prosím." tak som sa otočila. Zaviazal mi oči šatkou.
"Vidíš niečo?" overoval si.
"Nie. Načo toto všetko?" začala som byť nervózna.
"Uvidíš. Buď trošku trpezlivá." povedal a vyrazili sme. Z cesty som nevidela nič. Zastavili sme po desiatich minútach. Louis vystúpil a vytiahol ma z auta. Stále som nič nevidela. Snažila som sa ho presvedčiť, nech mi dá tú šatku dole, ale ignoroval to. Chvíľu som počula svoje lodičky na chodníku, potom na ... kachličkách? Bolo tu teplejšie ako vonku, ale nie zase tak teplo, aby som sa potrebovala schladiť. Príjemná izbová teplota. Prešli sme cez prah nejakých dverí a Louis ma pustil. Jediné čo som cítila bola vôňa Zaynovej kolínskej. Počula som niekoho dych. Nič iné.
"Ahoj." pozdravil ma Zayn.
"Ahoj. Môžem si tú šatku dať dole?" spýtala som sa, aj keď som už vedela aká bude odpoveď.
"Ešte nie. Vydržíš byť chvíľu ticho?" počula som ako sa tíško zasmial. Usmiala som sa. Nepočula som nič. en som cítila, že ma chytil za ruku. Zavrela som oči a vychutnávala si ten pocit. Prešiel mnou elektrický prúd. Jediné, na čo si pamätám, keď som bola ešte pri zmysloch, bol jeho dych na mojom líci. Potom spojil naše pery a mnou prebehlo niekoľko elektrických šokov naraz. Pery sa nám pohybovali tak synchronizovane, až som mala pocit, že sme sa narodili pre tento bozk. Vplietla som mu prsty do vlasov, čím som si ho pritiahla ešte bližšie. Po niekoľkých sekundách, ktoré mi pripadali ako večnosť sa odtiahol. Cítila som, ako mi rozväzuje šatku. Konečne som ju mala dole a omohla som otvoriť oči. Pozrela som do tých jeho a usmiala sa. Usmial sa na mňa tiež. Potom som si všimla, že sme pravdepodobne v ich dome, ktorý bol ale zmenený. Svetlá v obývačke boli stlmené a na stole bola prichystané poháry šampanského.
"My niečo oslavujeme?" kývla som hlavou k stolu.
"Štvrtý deň." zasmial sa. "Nie, my neoslavujeme, ale ja áno. Štyri dni, čo som ťa prvýkrát zhliadol. Štyri dni, čo ťa nemôžem dostať z hlavy." díval sa mi uprene do očí.
"Ja.. Nemám slov. Vieš, vtedy, keď som ťa prvýkrát uvidela, páčil si sa mi, ale okamžite som si zakázala myšlienky na teba, pretože som si myslela, že si namyslená hviezdička. Za tieto štyri dni som však pochopila, že som sa mýlila. Vieš, teraz si niekto povie, že čo sú to štyri dni. Ale pre mňa tieto štyri dni znamenali veľa." usmiala som sa a roztápala sa v jeho očiach.
Podišiel ku mne a pobozkal ma znova.
"Ale... Je tu niečo, čo ti musím povedať."
"Hm? Počúvam." usmial sa na mňa.
"Zajtra odchádzam do Švédska na tri týždne." úsmev mu zamrzol.
"Na tri týždne?" opýtal sa ohromený.
"Áno. Dostala som ponuku a musím ju využiť, pretože už nemám peniaze. Musím si nejako zarobiť, aby som mohla ostať."
"Ale ja..." začal, ale prerušila som ho.
"Chcem tam ísť. A chcem zarábať sama. Chcem vedieť, že nepotrebujem byť na niekom závislá. Pozri toto nie je o tebe. Teba mám vážne rada, ale toto potrebujem urobiť pre seba." dopovedala som a dúfala, že ma pochopí.
"No, asi s tým už nič neurobím. Po úžasných štyroch dňoch, obyčajné a nudné tri týždne." povedal, no usmial sa. Objala som ho.
"Ďakujem." zašepkala som mu do ucha. Odtiahol sa a pritlačil svoje pery na moje.
Navečerali sme sa a Zayn ma neskôr odviezol domov. Vymenili sme si oblečenie a pred hotelom sme sa lúčili asi desať minút.
"Nebojíš sa, že nás uvidia paparazzi?" spýtala som sa.
"Nie. Vlastne mi to je úplne jedno." usmial sa a znova ma pobozkal.
"Musím už ísť. Zavolám ti zajtra dobre?"
"Kedy zajtra odlietaš?"
"O pol tretej."
"Výborne. Pôjdeme na obed a rovno ťa potom hodím aj na letisko môže byť?" žmurkol na mňa.
"Jasné. Teším sa. Dobrú noc." usmiala som sa a vkročila do hotela.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Katherine Katherine | 3. února 2012 v 21:46 | Reagovat

Práve som sa roztopila :D

2 NicoletKa NicoletKa | 4. února 2012 v 11:24 | Reagovat

[1]: já taky!:DDDDDDDDDDDDD

3 Clare Clare | 4. února 2012 v 12:15 | Reagovat

:OO... Umrela som.

4 Zú | 4. února 2012 v 13:02 | Reagovat

:)) uplne skveleee !!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama