I want 10

2. února 2012 v 17:16 | Tanya |  I want
ďakujem vám veľmi pekne za to, že čítate.. veľa to pre mňa znamená :)



Na ďalší týždeň sme mali voľno. Chvalabohu. Bol utorok a ja som mala sedemnástiny. Včera som si našla zmeškaný hovor od Zayna. Napísala som mu, že som bola mimo a zajtra mám narodeniny, tak či by sa nechcel stretnúť. Neodpísal. Ani dnes. Je jedenásť hodín a ja som mu písala, či by sme sa nestretli o druhej pri London Eye. Neviem prečo, ale veľmi tam chcem ísť. Vidieť Londýn z výšky. Tak asi pôjdem sama. No a čo. Bola som zvyknutá chodiť sama všade, pokiaľ som neprišla na strednú a nespoznala Katku s Jane. O jednej som vyšla pred hotel, odchytila taxík a dala sa zviezť do centra.

Tam som sa trošku stratila, tak mi trvalo trochu dlhšie kým som prišla k London Eye. Bolo presne pol druhej a ja som si na kraji cesty všimla skupinku dievčat zhrčených okolo niečoho, čo nebolo vidno. Na chvíľu som sa postavila na chodník, či ho náhodou neuvidím, ale nič. Namrzene som sa pobrala kúpiť si lístok. Na sebe som mala svoj najobľúbenejší hnedý svetrík, legíny, tašku cez plece a keďže som dosť vysoká a vtedy som nebola zvyknutá na opätky tak moje obľúbené conversy s anglickou vlajkou. Stála som v rade a registrovala, že húf dievčat sa približuje. Prevrátila som oči. Zase nejaké kozy, ktoré sa natrepú všade spolu a pre ostatných normálnych ľudí, čo sú tu sami neostáva miesto. Či už je to autobus, metro alebo aj záchody. Na oči som si dala slnečné okuliare, ktoré som našťastie vyhrabala v kabelke a do zvýšila hlasitosť na iPode. Cítila som, že zozadu do mňa niekto narazil. Zase som prevrátila oči. Vtom mi ich však niekto zakryl. Otočila som sa a stál za mnou on. Zayn. Neverila som vlastným očiam. Jeho okupovali tie baby! Usmiala som sa.
"Myslela som, že neprídeš."
"Ja viem, že som neodpísal. Prepáč, ale nemal som čas, keď si mi písala a potom som nejako na to zabudol. Ale som tu." povedal a usmial sa. "Ideme na London Eye?"
"Samozrejme!" zasmiala som sa.
"Fajn, ale ja platím. Dnes máš narodeniny a tie si užiješ! Sľubujem!" žmurkol na mňa.
Povodil ma hádam po celom Londýne. Bola som unavená, ale zároveň šťastná a spokojná. Obidvaja sme mali slnečné okuliare a on ešte aj šiltovku. Nechcel, aby ho otravovali paparazzi.
"Takže koľko to máš rokov?" spýtal sa, keď sme prechádzali okolo nejakého pouličného umelca.
"Sedemnásť. Ty máš koľko?"
"Osemnásť. To by si, ale mala vedieť, ak si moja fanúšička." zasmial sa.
"No vieš, Louis sa mi páči viac, ale ani ty nie si na zahodenie." žmurkla som naňho.
"Chceš aj jeho číslo?" tváril sa maximálne urazene. Vtedy na mňa prvý krát hodil pohľad naštvaného ježka.
"Nie, veď ja sa len smejem. Ak sa mám priznať, tak som o vás nepočula. Ale, keď som vtedy počula ten váš song tak sa mi to veľmi páčilo. Hlavne ten text." usmiala som sa. Zastavil ma.
"Aj mne sa páčia naše pesničky. Ideme do kina dobre?" ani nečakal na moju odpoveď a šiel kúpiť lístky.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Katherine Katherine | 2. února 2012 v 18:55 | Reagovat

Nasratý ježko :D :*

2 Zú | 2. února 2012 v 19:59 | Reagovat

čim daľej, tým lepšie ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama