I want 3

31. ledna 2012 v 17:12 | Tanya |  I want
"Nicole!" zakričala som na ňu, keď som videla ako ma hľadá pohľadom. Všimla si ma a rozbehla sa ku mne. Objali sme sa a výskali sme jedna druhej do uší.
"Tak dlho som ťa nevidela!" povedala, keď sme sa od seba odtrhli.
"Ani ja teba! Rozprávaj mi, ako žiješ?" spýtala som sa a ťahala ju k prvému obchodu.
"Ujde to. Ty sa pochváľ? Máš niekoho?" povedal a tajomne sa usmiala.
"Čo myslíš?" zasmiala som sa na nej.
"No.. Vieš videla som tvoju fotku so Zaynom z One Direction." žmurkla na mňa. Bože tí paparazzi sú tak strašne otravní.
"Sme len kamaráti." schladila som ju. Samozrejme, že nie sme, ale dohodli sme sa, že to budeme tutlať, kým si sami sebou nebudeme istí. To bolo síce pred troma mesiacmi, ale odvtedy sme sa spolu o tom nerozprávali, takže si myslím že sa nič nezmenilo.



Tri hodiny nakupovania ubehli ako voda a ja som domov kráčala ovešaná taškami ako vianočný stromček. Samozrejme, že nemohol chýbať nový svetrík. Som totiž mierne povedané zaťažená na svetríky. Podobne ako Zayn miluje baseballové mikiny.
Z kabelky som vyhrabala kľúče a otvorila som dvere.
"Zayn? Si doma?" zakričala som do útrob bytu. Nič sa neozývalo. Tašky som zložila do kuchyne na stôl a šla som sa zložiť do izby. Prezliekla som sa do teplákov a tielka, pretože sa mi nechcelo nič vymýšľať, keď som doma sama. Zayn sa aj tak nevráti skôr ako o siedmej večer a je päť hodín. Zapla som si telku, zobrala deku a ľahla som si na gauč. Ešteže je taký pohodlný. Do piatich minút som o sebe nevedela.
Zobudil ma štrkot kľučí v zámke. Okamžite som si sadla a pozrela na hodiny. Štvrť na sedem. Zmätene som sa postavila, ale zakrútila sa mi hlava, tak som skoro spadla. Nič som nevidela a len som počula a cítila ako ku mne pribehol Zayn.
"Zlatko? Tanya si v poriadku?!" spustil na mňa.
"Hej. Nekrič. Len sa mi zakrútila hlava."
"Si strašne bledá. Preboha, nie si chorá? Nie je ti zle?" strachoval sa.
"Zlatko som okej. Len som zaspala a teraz si ma zobudil a keď som si všimla koľko je hodín tak som rýchlo vstala a to som nemala robiť, pretože sa mi zakrútila hlava. Dobre?" usmiala som sa. "Ale čakala som iné privítanie." povedala som, pritiahla som si ho k sebe bližšie a pobozkala ho.
"No tak toto mi už nerob dobre?" povedal.
"Už ťa nemám bozkávať? Ako chceš." zvesila som kútiky úst.
"Čože?" začala som sa smiať na jeho zmätenom výraze.
"Nič. Nemal si ísť s chalanmi do Nando´s?" spýtala som sa dúfajúc, že zabudol, že som bola pozvaná aj ja.
"Ideš predsa tiež. Prišiel som po teba. Prezleč sa a môžeme vyraziť." žmurkol.
"A musím? Mne sa vážne nechce. Pozri Zayn, pokojne choď sám a ja ťa počkám doma." skúsila som ho presviedčať, no už som vedela, že je to márne.
"Nie. Vieš ako nemám rád, keď si doma sama. A ja by som aj celkom šiel. No tak. Aspoň sa zabavíme." usmial sa.
"Okej. Ideš sa prezliekať?" spýtala som sa ho cestou do šatníka.
"Prosím?" kričal na mňa z kuchyne. S plnými ústami.
"Ale nič." zakričala som naspäť. Naozaj sa mi nikde nechcelo. Vlastne... Chcelo, ale bála som sa, že chalani budú chcieť spomínať. Neznášam spomienky na moje začiatky v Anglicku. Vlastne... Moje začiatky v skutočnom živote.
Vytiahla som si zo skrine rifle, tielko a baseballovú mikinu. Taška cez plece, conversy a idem.
Otočila som sa a všimla som si, že Zayn stojí pred skriňou len v boxerkách a má veľmi zamyslený výraz.
"Aj tak si vezmeš to čo vždy." povedala som a tým som ho vytrhla z reality.
"Asi máš pravdu." povedal a vytiahol si nohavice s bielym tričkom.
"A mikina?" spýtala som sa pre istotu.
"Čo takto sveter?" žmurkol na mňa. Samozrejme, že vie, že milujem tenké svetre tak ako on miluje mikiny.
"Takže dnes sme za milujúcich sa partnerov čo?" podpichla som ho.
"Ako vždy." pobozkal ma.
"Prečo mám pocit, že sa niečo stalo?" spýtal sa ma.
"Hm... Vieš, ja len dnes som sa rozprávala s Nicole a pýtala sa ma či spolu niečo nemáme. A ja som nevedela, čo jej mám povedať." vyhovorila som sa, aby nezistil, že sa mi nikam nechce. Bol by sklamaný a to nechcem.
"Povedala si, že nie. Nemýlim sa?" jemne ma chytil za bradu tak, aby som sa mu pozerala do očí.
"Áno, povedala som, že nie. Že sme len kamaráti." klamala som.
"No, asi je najvyšší čas vyjsť s pravdou von čo?" usmial sa na mňa. "Nejako sa k tomu dostaneme neboj. Aj tak nás raz prichytia bozkávať sa a potom to už pôjde rýchlo. Len sa bojím tej publicity. Ja som si zvykol, že mne alebo chalanom píšu nenávistné emaily. Vlastne nezvykol, ale naučil som sa nebrať si to k srdcu. Bojím sa, že tebe sa to bude stávať častejšie, keďže som taký žiadaný." žmurkol na mňa. Konečne som sa usmiala.
"To si. A ešte keby tvoje fanúšičky vedeli, že randíš s dievčaťom zo Slovenska."
"No.. Keby vedeli, aké sú dievčatá zo Slovenska sexi, nikto by mi to nemal za zlé. To mi ver." zasmiala som sa. Pobozkal ma a vyšli sme z bytu. Zamkla som, kľúče hodila do kabelky a Zayn ma chytil za ruku. Prvé znamenie, že chce, aby ľudia pochopili, že sme spolu. Do Nando´s sme vošli stále ruka v ruke. Chalani to nijako nekomentovali.
"Čaute!" zaznelo zborovo. Každý z nich sa na nás usmieval.
"Ahojte." povedali sme tiež naraz a sadli sme si.
"No čo? Ako bolo v meste?" spýtal sa Harry.
"Nedáme si niečo jesť?" predbehol ma s odpoveďou Niall.
"Idem niečo objednať. Niall predpokladám, že to čo vždy, Louis, Liam a Harry tiež. A ty?" pozrel Zayn na mňa.
"Mne len kolu." všetci sa na mňa pozreli akoby mi preskočilo.
"Nie som hladná dobre?" zasmiala som sa. Chalani pokrčili plecami a Zayn šiel objednať jedlo a pitie. Ešte za ním pribehol Niall. Obzrela som sa a všimla som si, že Liam nemôže spustiť oči z jedného dievčaťa. Je mi nejaká povedomá, ale to sa mi určite len zdá. Moment... Rozbehla som sa k nej. Našťastie stála ku mne chrbtom. Zakryla som jej oči.
"Katka. Hádaj kto som." zasmiala som sa. Spustila som ruky a ona sa otočila.
"My sa poz... Tánička!" spomenula si a objala ma. Objímali a výskali sme si do uší asi päť minút. Medzitým sa Zayn s Niallom vrátili ku stolu. Dotiahla som ju tam. Vedela som, že je taká Directionerka ako ja. Presne som vedela, ako bude reagovať. Ako ja, keď som ich prvý krát uvidela. Oči dokorán, ústa otvorené, máš na jazyku toľko slov, ale nič z nich nevychádza. Ani len vzduch. Nedýchaš. Potom sa začneš usmievať a máš chuť kričať.
"Katherine, toto je Louis, Liam, Harry, Niall a Zayn. Chalani toto je moja veľmi dobrá kamarátka Katherine." popredstavovala som ich.
"Ahoj." zaznelo zborovo.
"Ahojte." mierne sa usmiala.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama