I want 2

31. ledna 2012 v 17:12 | Tanya |  I want
Okolo obeda sa ozval zvonček. My sme akurát leňošili na gauči.
"Otvoríš ty alebo ja?" spýtal sa.
"To bude Liam, Niall, Harry alebo Louis. Ak je to Louis idem ja. Inak choď ty." zasmial sa na mojej logickej odpovedi a postavil sa.
"Hej?! Kam si myslíš že ideš? To bude určite Louis. Idem ja. Ty radšej seď a vyhrej mi miesto." povedala som, usmiala som sa a vlepila mu pusu.
Otvorila som dvere a stáli tam pre istotu všetci štyria.
"Hey guys! Prišli sme sa pozrieť, čo robíte." ozval sa hneď Louis.
"A čo máte jesť." dodal Niall a už sa valil k chladničke.
"A ako sa máte." Harry. Vždy tak milý.
"A.. Ehm.. A prišli sme skontrolovať Zayna." žmurkol na mňa Liam.
"No. Tak poďte ďalej." zašomrala som si skôr pre seba, pretože chalani už sedeli pri Zaynovi. Vošla som do obývačky a keď som uvidela ako všetci zbožne hľadia na obrazovku, musela som sa zasmiať. Samozrejme, že tam boli oni. Zazvonil mi mobil. Vybehla som do spálne a chalanov nechala tak. Oni sa zabavia aj bezo mňa.


"Prosím?"
"Tánička?" ozvala sa Nicole. Prvá osoba, ktorú som spoznala v Anglicku a jediná osoba, ktorá sa stala mojou najlepšou kamarátkou v Anglicku.
"Chceš ísť do mesta však?" povedala som a zasmiala som sa.
"Ty si neskutočná! Jasné, že chcem. Ale aj tak ťa chcem už vidieť. Veď sme sa nevideli skoro dva týždne!"
"Mne to za vinu nedávaj. Ty máš tiež svoju lásku." koniec som povedala trošku ironicky, pretože Nicolin priateľ sa mi vôbec nepáči. Nie len výzorom, ale ani správaním. Ale nechcem sa hádať.
"Nekomentuj to dobre?" trošku urazene sa ozvala Nicole. "Tak pôjdeš hej? Dobre o druhej ťa čakám pred Nando´s." musela som sa usmiať. Prvé miesto kde.. To je jedno. To je úplne iná kapitola môjho života.
"Fajn. Teším sa. Ahoj." povedala som a zložila. Opäť som prešla do obývačky.
"Čo robíte?" opýtala som sa viac menej seba, pretože chalanov nikde nebolo. Našla som ich v kuchyni. Na tanieroch mali niečo pripomínajúce chlieb so šunkou, slaninou a bohviečím ešte.
"Dobrú chuť." povedala som a zasmiala som sa na nich. Pohľadom som prešla po štyroch tvárach, až som sa nakoniec zastavila pri tej piatej. Zayn stál pri kuchynskej linke. Usmievali sme sa na seba asi dve minúty. Rozprávali sme sa bez slov.
"Som dohodnutá s Nicole do mesta. Nevadí?" opýtala som sa narovinu. Viem, že Zayn nemá rád také omáčky.
"Nie, my sme aj tak chceli zájsť do štúdia, že chalani?" povedal a stále sa pozeral na mňa.
"Jasné. Budeme ho strážiť neboj sa." ozval sa Niall. Kútikom oka som zazrela, že Liam sa zdvihol. Pozrela som sa naňho.
"Musím si len odskočiť!" odvrkol, keď sa naňho každý díval.
Louis sa zasmial a žmurkol na Harryho. Liam to už nevidel. Keď sme počuli zavrieť dvere v kúpeľni, chalani sa rozbehli a uši pritlačili na dvere. Louis začal škrabkať ako mača. Harry pridal neidentifikovateľné zvuky a Niall sa ticho smial. Ja so Zaynom sme boli stále v kuchyni. Podišla som k nemu a on ma začal bozkávať. Najskôr jemnejšie a potom vášnivejšie. Počuli sme splachovač a chalani boli bleskovo naspäť pri stole. S hrmotom sa dovalili aby nás náhodou nevyrušili. Odtiahla som sa, ale naďalej som Zaynovi spočívala v náručí. Keď vyšiel Liam vyzeral zmätene.
"Vy tu máte mačku?" spýtal sa a chalani vybuchli smiechom. Zayn sa tiež smial a ja som sa ľútostivo pozerala na Liama.
"Už chápem." povedal a pokrútil hlavou nad svojimi najlepšími kamarátmi.
"No nič. Ja sa idem obliecť." povedala som a pobrala som sa do šatníka. Až keď som zatvárala dvere, všimla som si že Zayn je za mnou. Podišla som k svojim veciam a rozmýšľala som. Prišiel Zayn a vybral mi sivú baseballovú mikinu, červené rifle a modré tenisky. Zasmiala som sa a ja som si vybrala hnedé rifle, ružový top, púdrové lodičky a zlatý prívesok.
"Tak fajn, vyhrala si. Ale tú mikinu si berieš dnes s nami do Nando´s ." žmurkol na mňa.
"My ideme do Nando´s?" zasmiala som sa a začala som sa prezliekať.
"No tak! Nerob mi to. Nie teraz." zahlásil zmučene.
"Čo?" nechápala som.
"Nevyzeraj tak sexy, keď tu sú chalani. To si nechaj na večer." zasmiala som sa.
"Večer budem mať mikinu. Budem dostatočne sexy?"
"No dobre tak si aj na večer nechaj toto. A už sa prosím ťa obleč! Naozaj ma trápiš." usmiala som sa a rýchlo sa nasúkala do riflí.
"Lepšie?" nevinne som sa opýtala.
"Nie. Ešte tričko!" povedal a hodil mi ho stále so zmučeným výrazom.
"Och Zayn. Ľúbim ťa. Veľmi. Vieš to však?" podišla som k nemu v rifliach a podprsenke.
"Viem zlatko. Ja teba tiež." povedal a pobozkal ma. Áno, ešte stále som nemala tričko. Zdvihol ma do náručia akoby som vážila desať kíl a nie päťdesiat a odnášal ma k posteli. (Šatník je prepojený so spálňou.) Tam na položil.
"Zayn. Ja sa vážne musím obliecť. Potom nič nestihnem." povedala som, pobozkala som ho a vstala. Zacítila som Zaynove ruky na mojich bokoch. Otočil si ma a zvalil na seba. Bozkával ma dlho a nežne.
"Až teraz môžeš ísť." povedal. Usmiala som sa a zdvihla sa, aj keď sa mi vôbec nechcelo odísť. Rýchlo som sa obliekla, nahádzala veci do kabelky a umyla som si zuby. Kabelku som potom položila na skrinku do chodby, lodičky som len ledabolo hodila pred dvere a vošla do obývačky, odkiaľ sa ozýval smiech.
"Hej! Hej Tanya! Pamätáš si ešte na naše začiatky?" zasmial sa Louis.
"Aké začiatky?" opýtala som sa, aj keď som vedela o čom hovorí. Nie. Teraz nechcem spomínať.
"No predsa, keď si prišla do Londýna!" žmurkol na mňa Harry.
"Och. Samozrejme, že si pamätám." povedala som s nervóznym výrazom v tvári. Naozaj nechcem spomínať. "Prepáčte chalani, ale porozprávame sa o tom neskôr. Ponáhľam sa."
"Počkaj." povedal Zayn, keď som už bola v chodbe. Počula som ako niečo šepká chalanom a potom sa už dostal ku mne.
"Milujem ťa. Vieš, ako sme dnes blbli ráno aj teraz... Chcem len, aby si vedela, že som ešte k nikomu necítil to, čo cítim k tebe. Veľmi ťa milujem. Nikdy na to nezabudni dobre?" prinútil ma pozerať sa mu do očí. Ja sama som v nich mala slzy. V tých jeho som sa topila ako v jazierkach z čokolády.
"Hovoríš to kvôli tomu, ako som sa tvárila, keď sa ma Louis spýtal nato, či si pamätám ako som prišla však?" prinútila som sa neuhnúť pohľadom.
"Možno. Ale aj tak by som ti to dnes ešte povedal. Tá otázka to len urýchlila." povedal, pritisol si ma k sebe tak, že som nemohla dýchať a vášnivo ma pobozkal.
"Ja ťa tiež milujem. Ale to už dávno vieš." žmurkla som naňho aj keď si viem predstaviť, že si všetko prečítal v mojich očiach. Ako veľmi som trpela.
"Budú tu chalani dnes večer?" opýtala som sa, keď som sa už obúvala.
"Myslel som, že by sme šli do nášho spoločného domu všetci a prespali tam. Alebo nie?" vedela som, že ho poteší ak poviem áno.
"Jasné. Aspoň bude sranda." žmurkla som, pobozkala som ho, zakričala "čaute" smerom do obývačky a rýchlo zabuchla dvere, lebo hrozilo, že sa rozplačem. Nemal ma takto dojímať. Bože, ako veľmi ho ľúbim.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama